znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 695/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 T 11/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2014   doručená   sťažnosť   S.   Š.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T   11/2011   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti   vyplynulo, že v namietanom konaní bolo proti sťažovateľovi vedené trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2013 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania uvedeného zločinu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne.

Podľa sťažovateľa „Okresný súd Bratislava 3... porušil moje práva na spravodlivé súdne konanie, nakoľko ma v priebehu súdneho konania nepoučil na zásadu špeciality podľa § 496 Tr. por...“.

Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal   rozhodnutie,   ktorým   vysloví   porušenie   jeho   základného   práva „na   súdnu   a   inú právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“ postupom okresného súdu v namietanom konaní, zruší rozhodnutie okresného súdu a vec mu vráti na ďalšie   konanie   a   sťažovateľovi   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľ   súčasne   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom „nakoľko nemám dostatočné finančné prostriedky na zvolenie si obhajcu“.

V súčinnosti s okresným súdom ústavný súd zistil, že v namietanom konaní okresný súd   rozsudkom   sp.   zn. 2   T   11/2011   z 15.   apríla 2013   schválil   dohodu   o vine   a treste uzatvorenú   15.   apríla   2013   medzi   sťažovateľom   a   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry Bratislava   III,   v zmysle ktorej   bol sťažovateľ   uznaný za   vinného zo   spáchania zločinu nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   alebo   prekurzorov,   ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený   súhrnný   nepodmienečný   trest   odňatia   slobody   v   trvaní   troch   rokov.   Rozsudok okresného   súdu   nadobudol   právoplatnosť   15.   apríla   2013,   pričom   sťažovateľovi   bol doručený 19. apríla 2013.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V   nadväznosti   na   citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd poukazuje na svoju   ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   jednou   zo   základných   podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   namietané   konanie   skončilo   schválením dohody o vine a treste rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 11/2011 z 15. apríla 2013, ktorý   nadobudol   právoplatnosť   jeho   vyhlásením,   pričom   sťažovateľovi   bol   doručený 19. apríla 2013. V okolnostiach prípadu sťažovateľa posledným dňom na podanie sťažnosti proti   postupu   okresného   súdu   v   namietanom konaní bol   v   zmysle   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde   15.   jún   2013.   Preto   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu 26. augusta 2014 (odovzdaná na poštovú prepravu 25. augusta 2014) bola podaná zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014