SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 693/2015-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ENERGIA, s. r. o., Čierna Lehota 56, Slavošovce, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 K 12/2012 a jeho uznesením z 5. novembra 2012 a postupom Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   CoKR   22/2012   a   jeho uznesením z 9. januára 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ENERGIA, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   ENERGIA,   s.   r.   o.,   Čierna   Lehota   56, Slavošovce (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 K 12/2012   a   jeho   uznesením   z   5.   novembra   2012   a   postupom   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoKR 22/2012 a jeho uznesením z 9. januára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresnému súdu bol 30. mája 2012 doručený návrh   veriteľa   –   obchodnej spoločnosti (ďalej   len   „navrhovateľka“), na vyhlásenie   konkurzu   na   majetok   sťažovateľky.   Predmetnému   návrhu   bola   pridelená sp. zn. 32 K 12/2012 a vec bola pridelená sudkyni okresného súdu

Z úradného záznamu z 8. júna 2012 spísaného vyplýva, že bola   od   4.   júna   2012   práceneschopná,   preto ako zastupujúci   sudca   okresného   súdu   v   1.   rade   podľa   rozvrhu   práce   okresného   súdu na rok 2012 vybavuje agendu „32 K“. Predmetná skutočnosť je v súdnom spise potvrdená aj úradným záznamom z 10. júla 2012 a 23. júla 2012.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 32 K 12/2012 z 8. júna 2012 vydaným vyzval   navrhovateľku,   aby   odstránila   nedostatky   návrhu.   Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15. júna 2012 a doručené navrhovateľke 22. júna 2012. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Spoločnosť − veriteľka a navrhovateľka predložila podaním zo dňa 20. 6. 2012, doručeným súdu 25. 6. 2012, listiny žiadané súdom. Výzvu na zaplatenie, ktorú mala veriteľka adresovať dlžníčke predložila vo fotokópii. Súčasťou fotokópie je aj fotokópia doručenky bez označenia pečiatkou podacej, alebo dodávacej pošty.“

Následne okresný súd uznesením z 10. júla 2012 vydaným rozhodol tak, že začal konkurzné konanie voči sťažovateľke. Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Z   piatej   strany   citovaného   uznesenia   obsiahnutej   na   starne   75   súdneho   spisu vyplýva   pokyn   na   zverejnenie   tohto   uznesenia   v   Obchodnom   vestníku,   doručenie navrhovateľovi,   sledovanie   a   následnú   dispozíciu   týkajúcu   sa   zverejnenia   uznesenia v Obchodnom vestníku a pripojenie úradného záznamu o zastupovaní

Z týchto dispozícií nevyplýva pokyn na doručenie uznesenia sťažovateľke − dlžníčke. Citované uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16. 7. 2012.“

Okresný súd rozhodol uznesením z 23. júla 2012 vydaným ktorým uložil sťažovateľke, aby sa vyjadrila k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčila svoju platobnú   schopnosť,   predložila   listiny   uvedené   v   uznesení   a   uviedla,   či   súhlasí s rozhodnutím   súdu   vo   veci   vyhlásenia   konkurzu   bez   nariadenia   pojednávania. Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku, sťažovateľke bolo doručené 30. júla 2012 a právoplatnosť nadobudlo 31. júla 2012.

Zo   súdneho   spisu   vyplýva,   že   23.   júla   2012   nariadil pojednávanie na 18. september 2012.

V sťažnosti ďalej sťažovateľka uvádza:„Dlžníčka   sa   v   lehote   20   dní,   ktorú   jej   stanovil   súd   v   predmetnom   uznesení, nevyjadrila. Dňa 14. 9. 2012 podala dlžníčka na Okresný súd Košice I vo veci sp. zn. 32 K/12/2012   vyjadrenie,   v   ktorom   okrem   iného   uviedla,   že   prílohou   uznesenia,   ktoré jej bolo   doručené,   bol   návrh   na   vyhlásenie   konkurzu   navrhovateľky doručený   súdu   dňa   30.   5.   2012.   Z   predmetného   uznesenia   však   vyplynulo,   že   návrh na začatie   konania   spoločnosti neobsahoval   náležitostí   predpísané Občianskym súdnym poriadkom a ustanovením § 12 Zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení a z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 8. 6. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 6. 2012, vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia, písomne odstránil vo výrokovej časti uznesenia uvádzané nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžníčka ďalej vo vyjadrení uviedla, že keďže jej nebol doručený návrh (obsahujúci náležitosti ustanovené právnymi predpismi), na základe ktorého bolo začaté konkurzné konanie, nie je možné s doručením uznesenia zo dňa 23. 7. 2012 spájať následky   predpokladané   v   ustanovení   §   19   ods.   1   písm.   c)   Zákona   o   konkurze a reštrukturalizácii.“

Sťažovateľka   ďalej   v   sťažnosti   poukazuje   na   skutočnosti   súvisiace   s   pridelením súdneho   spisu   sudcovi   okresného   súdu a   na   úkony,   ktoré   tento   sudca v predmetnom spise vykonal. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

„Na čísle listu 85 v súdnom spise sa nachádza potvrdenie o tom, že spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 32 K/12/2012 prijatý dňa 30. 5. 2012 v právnej veci navrhovateľky proti   odporkyni   ENERGIA,   s.   r.   o.   bol   dňa   26.   7.   2012   pridelený do oddelenia   konkurzy...   na   prejednanie   a   rozhodnutie   sudcovi   tunajšieho   súdu.

Na čísle listu 87 súdneho spisu sa nachádza poverenie, ktorým, sudca poveril dňa 4. 9. 2012 vyššieho súdneho úradníka náhodným výberom predbežného správcu pre dlžníčku ENERGIA, s. r. o. Dňa 4. 9. 2012 pridelil veci 32 K/12/2012 predbežnú správkyňu

Uznesením nachádzajúcim sa na čísle listu 90 súdneho spisu zo dňa 4. 9. 2012 ustanovil dlžníčke   ako   predbežnú správkyňu. Súd uložil predbežnej správkyni podávať súdu v lehote 10 dní, 20 dní, 28 dní a 45   dní   od   ustanovenia   do   funkcie   správy   o   majetnosti,   alebo   nemajetnosti   dlžníčky. Z výroku   uvedeného   uznesenia   vyplýva,   že   tieto   sa   majú   týkať   skutočnosti,   či   majetok dlžníčky   bude   postačovať   aspoň   na   úhradu   nákladov   konkurzu,   ako   aj   možnosti o odporovaní právnym úkonom dlžníčky. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11. 9. 2012.

Dňa   4.   9.   2012   súd   vydal   upovedomenie   o   zrušení   pojednávania   z   dôvodu neosvedčenia   platobnej   schopnosti   dlžníkom.   Upovedomenie   je   podpísané   sudcom. V Obchodnom vestníku bolo uverejnené dňa 11. 9. 2012.

Predbežná správkyňa listom, ktorý bol dlžníčke doručený dňa 24. 9. 2012 ju vyzvala, aby v lehote 3 dní od doručenia uvedeného listu predložila, jej ako predbežnej správkyni, listiny uvedené v tejto výzve.

Ako   vyplýva   z   úradného   záznamu   Okresného   súdu   Košice   I,   vyhotoveného   dňa 14. 9. 2012, dňa 14. 9. 2012 zamestnankyňa JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, právnej zástupkyne sťažovateľky, nahliadla do súdneho spisu 32 K/12/2012.“

Okresný   súd   následne   rozhodol   uznesením   z   5. novembra 2012,   ktorým   vyhlásil konkurz   na   majetok   sťažovateľky,   ustanovil   správcu   konkurznej   podstaty

, uložil správcovi vypracovať a predložiť podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku sťažovateľky v lehotách uvedených v uznesení, uložil povinnosť správcovi informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka v súlade s čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami spôsobom a v lehote uvedenej v uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným uznesením č. k. 3 CoKR 22/2012-257 z 9. januára 2013 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „postupom súdu pri prideľovaní veci návrhu spoločnosti na   vyhlásenie   konkurzu   na   majetok   sťažovateľky a rozhodnutiami vydanými v tomto konaní bolo porušené jej právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru...“.

V   súvislosti   s   namietaným   porušením   práva   na   zákonného   sudcu   sťažovateľka poukazuje   na   relevantné   ustanovenia   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“; predovšetkým § 3 ods. 3 a § 51, pozn.) a tiež na rozvrh práce okresného súdu na rok 2012 vydaný 28. novembra 2011 (ďalej len „rozvrh práce“). Následne v sťažnosti uvádza:«Podľa   uvedeného   rozvrhu   práce   na   obchodnoprávnom   úseku   Okresného   súdu Košice I je ako sudca súdneho oddelenia 32 K uvedená, pričom ako zastupujúci sudca na 1. mieste je uvedený a ako zastupujúci sudca na 2. mieste.

Z   dodatku   k   rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Košice   I,   ktorý   bol   vydaný   dňom 23. 5. 2012 pod číslom 1 SprR/23/2012 sa v časti II článok 5. obchodnoprávny úsek pod číslom 19 uvádza „zastavuje sa prideľovanie nápadu sudkyni vo vybavovaných agendách 32 K, 32 R a 32 NcKR (opatrenie predsedu k rozvrhu práce na rok 2012 – 1 SprR/22/2012)“.

Uvedený dodatok nadobudol účinnosť dňa 1. 6. 2012. Z dodatku č. 5 k rozvrhu práce Okresného súdu Košice I z jej časti II článok 5 obchodnoprávny úsek, ktorý bol vydaný dňa 26. 6. 2012 pod sp. zn. 1 SprR/30/2012 vyplýva „v súlade s platným rozvrhom práce Okresného súdu Košice I na rok 2012 časť II článok 3 bod 7 s účinnosťou od 23.6.2012 zastavujem prideľovanie nápadu sudkyni

z dôvodu práceneschopnosti po čas dlhší ako 15 pracovných dní v súdnych oddeleniach 32 Cb, 32 CbPv, 32 Cbd, 32 Cbcud, 32 CbR, 32 Cbi, 32 Zm, 32 CbZm, 32 Rob (opatrenie predsedu súdu k rozvrhu práce na rok 2012 sp. zn. 1 SprR/28/2012)“.

Z   dodatku   k   rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Košice I 1 SprR/35/2012   zo   dňa 13. 9. 2012 vyplýva, že odišla na materskú dovolenku a z toho dôvodu sa mení rozdelenie pojednávacích miestností.

Z   ustanovenia   Zákona   o   súdoch   a   na   základe   neho   vydaného   rozvrhu   práce Okresného súdu Košice I vyplýva, že do súdneho oddelenia sudcu, ktorý je práceneschopný po   čas   dlhší   ako   15   pracovných   dní   sa   počnúc   16.   dňom   nebudú   veci   zapisovať až do nástupu sudcu do práce.

Z   dodatku   k   rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Košice   I,   ktorý   bol   vydaný   dňa 23. 5. 2012 pod č. 1 SprR/23/2012 vyplýva, že takáto situácia u nastala najneskôr dňa 23. 5. 2012, v deň vydania uvedeného dodatku k rozvrhu práce. Je pravdou, že dodatok k rozvrhu práce nadobudol účinnosť dňa 1. 6. 2012, ale uvedené nezapisovanie vecí do súdneho oddelenia toho, ktorého sudcu, nie je podľa článku 3 bod 7 rozvrhu práce Okresného súdu Košice I viazané na zmenu rozvrhu práce, ale vyplýva priamo   z   tohto   rozvrhu.   V   čase   keď   bol   Okresným   súdom   Košice   I   prijatý   návrh na vyhlásenie konkurzu proti sťažovateľke, teda dňa 30. 5. 2012, bolo zastavené zapisovanie vecí do súdneho oddelenia 32 K, ktoré bolo súdnym oddelením. V prospech tejto skutočnosti vypovedá aj poznámka uvedená v dodatku k rozvrhu práce zo dňa 23. 5. 2012, podľa ktorého toto zastavenie prideľovania vecí do súdneho oddelenia 32 K bolo vykonané opatrením predsedu súdu k rozvrhu práce na rok 2012 – 1 SprR/22/2012.

Je   teda   nepochybné,   že   všetky   uznesenia   v   predmetnej   veci,   ktoré   boli   vydané, sudcom zastupujúcim, boli vydané sudcom, ktorý v predmetnej veci nebol zákonným sudcom.

Navyše, ako vyplýva tak z ustanovení Zákona č. 757/2004 Z. z., jeho § 51 ods. 4 a ods. 6, v prípade prekážky, ktorá bráni zákonnému sudcovi vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po čas kratší ako 6 týždňov, vec bude pridelená sudcovi, určenému na zastupovanie rozvrhom práce. V prípade práceneschopnosti presahujúcej 6 týždňov, alebo akejkoľvek inej   neprítomnosti   presahujúcej   6   týždňov   majú   byť   prerozdelené   aj   veci   už   pridelené zákonnému   sudcovi,   a   to   náhodným   výberom   pomocou   technických   a   programových prostriedkov schválených ministerstvom.

Z úradného záznamu zo dňa 8. 6. 2012 vyplýva, že bola práceneschopná od 4. 6. 2012. Jej práceneschopnosť, ako je zrejmé zo záznamu zo dňa 10. 7. 2012,   pokračovala.   Práceneschopnosť pretrvávala   aj dňa 23. 7. 2012.

Vzhľadom na to, aj keby bolo možné vychádzať z údaja o práceneschopnosti odo   dňa   4.   6.   2012   a   nebrať   do   úvahy   už   skorším opatrením predsedu   súdu   vykonané   zastavenie   zapisovania   vecí   do   súdneho   oddelenia 32 K, potom doba jej neprítomnosti dosiahla 6 týždňov dňa uplynula dňa 15. 7. 2012 a od 16. 7. 2012 už nebola zákonnou sudkyňou a nemohol z tohto dôvodu byť jej zastupujúcim sudcom, keďže vec mala byť pridelená náhodným   výberom   pomocou   technických   a   programových   prostriedkov   schválených ministerstvom.   Ako   však   vyplýva   zo   skutočností   uvedených   v   článku   I.   tejto   sťažnosti, zastupujúci sudca vydal dňa 23. 7. 2012 uznesenie, ktorým uložil sťažovateľke osvedčenie jej platobnej schopnosti a predloženie listín uvedených vo výroku citovaného uznesenia. Náhodným výberom bola vec pridelená až dňa 26. 7. 2012.

Určenie za   zákonného   sudcu,   hoci   aj   náhodným   výberom pomocou   technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených ministerstvom,   však   nie   je,   so   zreteľom   na   už   prv   uvádzané   skutočností,   v   súlade so Zákonom o súdoch, ani v súlade s rozvrhom práce, pretože k takémuto určeniu malo prísť o 10 dní skôr.

Navyše, všetky úkony a rozhodnutia vydané v predmetnom konaní

, sú súčasťou konania podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom tieto úkony nadväzujú jeden na druhý a márne uplynutie lehoty, alebo nesplnenie povinnosti   uloženej   súdom   v   zákonnej   lehote   stanovenej   v   Zákone   o   konkurze a reštrukturalizácii má pre postavenie účastníka konania nezvratné následky.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepripúšťa ani proti jednému z uznesení, ktoré vydal súd doposiaľ v predmetnom konaní, odvolanie.»

Na záver sťažnosti sťažovateľka zhrnula svoju argumentáciu a uvádza:„Je   teda   nepochybné,   že   všetky   úkony   súdu   vykonané   do   pridelenia   veci boli vykonané nezákonným sudcom. Z dôvodu, ktorý bol uvedený vyššie, sa javí aj pridelenie veci náhodným výberom ako nie také, ktoré napĺňa právo sťažovateľky na zákonného sudcu, keďže k tomuto nedošlo v časových súvislostiach, v ktorých mala byť vec náhodným výberom sudcovi pridelená. Z uvedeného dôvodu, platí aj pre všetky úkony vykonané v predmetnej veci, nie sú v súlade s právom sťažovateľky nebyť odňatá zákonnému sudcovi. Aj keby Ústavný súd SR posúdil rozhodnutia a úkony vykonané v predmetnej veci ako také, ktoré nie sú v rozpore s právom sťažovateľky nebyť odňatá zákonnému sudcovi, sú v rozpore   s   právom   sťažovateľky   na   konanie   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   keďže podmienkou na vykonanie úkonov a vydanie rozhodnutí sine qua non boli úkony a rozhodnutia vykonané a vydané v predmetnej veci pred pridelením veci tomuto sudcovi.

Uvedené skutočností namietala sťažovateľka aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice I sp. zn. 32 K/12/2012 zo dňa 5. 11. 2012. Napriek tomu odvolací súd   jej   odvolaniu   nevyhovel.   Sťažovateľka   je   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočností presvedčená, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 CoKr/22/2012 zo dňa 9. 1. 2013,   že   bolo   porušené   jej   právo   nebyť   odňatá   zákonnému   sudcovi   zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je   totiž   nepochybné,   že   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   o   vyhlásení   konkurzu je jedným z rozhodnutí v Zákone o konkurze a reštrukturalizácií predpísaných procesných úkonov a rozhodnutí konkurzného súdu, ktoré po sebe nasledujú v zákonom predpísanej časovej, príčinnej a logickej nadväznosti. Je teda nepochybné, že je rovnako poznačené sťažovateľkou namietanými porušeniami jej základných práv, ako dovtedy vykonané úkony súdu a procesné rozhodnutia. Ak napriek namietanému porušeniu práv sťažovateľky Krajský súd   v   Košiciach   neodstránil   toto   pochybenie   zrušením   napadnutého   rozhodnutia   súdu prvého stupňa, neposkytol tým sťažovateľke ochranu pred porušovaním jej práv.

So zreteľom na skutočnosť, že v prípade, žeby Ústavný súd SR zrušil len napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, neodstránil by tým prekážku, ktorá v predmetnom konkurznom konaní vznikla, a to existencii rozhodnutia o vyhlásení konkurzu (uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 32 K/12/2012 zo dňa 5. 11. 2012).“

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky... nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu Košice   I   sp.   zn.   32   K/12/2012-211   zo   dňa   5.   11.   2012...   uznesením   Krajského   súdu v Košiciach sp. zn. 3 CoKr/22/2012 zo dňa 9. 1. 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal, bolo porušené.

... zakazuje Okresnému súdu Košice I a Krajskému súdu v Košiciach pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

... zrušuje   uznesenie Okresného   súdu   Košice I sp.   zn. 32 K/12/2012-211 zo dňa 5. 11. 2012...   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn.   3 CoKr/22/2012   zo   dňa 9. 1. 2013 a vracia vec Okresnému súd Košice I na ďalšie konanie.

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Dňa 31. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľky doplnila sťažnosť o relevantnú spisovú dokumentáciu.

Dňa 16. decembra 2013 konateľ sťažovateľky telefonicky oznámil ústavnému súdu, že   od   januára   2013   bol   vyhlásený   konkurz   a   22.   júna   2015   doručil   ústavnému   súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 32 K 12/2012-674 z 2. júna 2015, ktorým okresný súd rozhodol,   že „uznáva   konkurz,   vyhlásený   rozhodnutím   zo   dňa   05.   11.   2012   č.   k. 32 K/12/2012-211 na majetok úpadcu ENERGIA s. r. o... za malý“, a žiadal, aby bolo toto uznesenie „v celom rozsahu zrušené“. Dňa 2. septembra 2015 doručil konateľ sťažovateľky ústavnému súdu námietku zaujatosti sudcu z 25. augusta 2015 adresovanú okresnému súdu uplatnenú voči sudcovi okresného súdu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 32 K 12/2012 a jeho uznesením z 5. novembra 2012

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu   môže   zásadne dôjsť až subsidiárne.   Zmysel a   účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   32 K 12/2012   a   jeho   uznesením   z   5.   novembra   2012   ústavný   súd   poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde),   z   ktorého   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   je   daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,   že   nemá   právomoc   preskúmať   napadnutý   postup   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   32 K 12/2012   a   jeho   uznesenie   z   5. novembra 2012,   pretože ich preskúmal na základe odvolania sťažovateľky podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku krajský súd.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je preto z ústavného hľadiska pre ústavný súd   podstatné   a   určujúce   len   preskúmanie   postupu   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   3 CoKR 22/2012   a   jeho   uznesenia   z   9.   januára   2013   (obdobne   napr.   m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. US 133/05). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoKR 22/2012 a jeho uznesením z 9. januára 2013

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,   že   úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   za   zjavne   neopodstatnenú   možno považovať   sťažnosť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

Právomoc   ústavného   súdu   konať   a   rozhodovať   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená   právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v   prípade,   ak   by   účinky   výkonu   tejto právomoci   všeobecným   súdom   neboli   zlučiteľné   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou.   V   nadväznosti   na   to   nie   je   ústavný   súd   zásadne   oprávnený preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

V sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) s tým, že porušením týchto práv došlo aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho uznesením 9. januára 2013. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v jej sťažnosti je zrejmé, že namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu odvodzuje od postupu okresného súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 32 K 12/2012 v súvislosti s pridelením veci zastupujúcemu sudcovi okresného súdu ( ktorý konal v predmetnej veci namiesto sudkyne okresného   súdu ktorej   bola   predmetná   vec   pridelená   náhodným výberom, z dôvodu jej práceneschopnosti, a tiež následným pridelením predmetnej veci sudcovi okresného   súdu K   porušeniu   práva   na   zákonného   sudcu   malo následne dôjsť aj jednotlivými úkonmi a rozhodnutiami uvedených sudcov okresného súdu (a v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 32 K 12/2012.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   krajský   súd   v   uznesení z 9. januára 2013   preskúmal   odvolacie   námietky   sťažovateľky   týkajúce   sa   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pričom v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

«K námietke odvolateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca, odvolací súd uvádza, že preskúmal všetky vydané Dodatky k rozvrhu práce predsedom Okresného súdu Košice I pod č. 1 SprR/22/2012 zo dňa 22. 5. 2012, č. 1 SprR/23/2012 zo dňa 23. 5. 2012, č. 1 SprR/28/2012, č. 1 SprR/30/2012 a č. 1 SprR/31/2012. Z uvedených opatrení predsedu Okresného súdu Košice I k rozvrhu práce a dodatkov k rozvrhu práce na rok 2012, odvolací súd mal za preukázané, že zákonnej sudkyni bolo zastavené prideľovanie nápadu o. i. v agende 32K s účinnosťou od 1. júna 2012. Predmetná vec napadla na Okresný súd Košice I dňa 30.5.2012 a bola teda riadne pridelená v súlade s rozvrhom práce v tom čase ešte zákonnej sudkyni. V čase jej neprítomností vybavoval v súlade s rozvrhom práce a dodatkami k rozvrhu práce agendu 32 K   zastupujúci   sudca,   ktorý   bol   zákonným   sudcom.   V   súlade s opatrením   predsedu   súdu   k   rozvrhu   práce   na   rok   2012   č.   1   SprR/31/2012   zo   dňa 25. 7. 2012   s   účinnosťou   od   25. 7. 2012   sa   veci   registra   32 K   pridelené   na   vybavenie prerozdelili   náhodným   výberom   a   predmetná   vec   bola pridelená, ktorý sa stal vo veci zákonným sudcom a ako zákonný sudca aj dňa 5. 11. 2012 vo veci vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

Odvolací súd poukazuje na to, že právo osoby „nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“ nemožno interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý   je   oprávnený   konať   a   rozhodovať   určitý   druh   súdnej   agendy   (v   tomto   prípade obchodno-právny úsek).

Vychádzajúc   z   vyššie   uvedených   skutočností,   odvolací   súd   dospel   k   záveru, že dlžníkovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa a vo veci nerozhodol nezákonný   sudca,   preto   rozhodol   tak,   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto   uznesenia a napadnuté uznesenie podľa § 219 O. s. p. potvrdil.»

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu 1. októbra 2012 sťažnosť (vedenú pod sp. zn. Rvp 12989/2012), v ktorej namietala   porušenie   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi   podľa čl. 48   ods.   1   ústavy   (a   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   čím   malo   dôjsť   k   porušeniu   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutkový základ,   od   ktorého   sťažovateľka   odvodzovala   porušenie   označených   práv,   bol   totožný so skutkovým základom v prerokúvanej veci. Aj v predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie označených práv, ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 32 K 12/2012 v súvislosti s pridelením veci namiesto z   dôvodu   jej   práceneschopnosti,   a tiež následným   pridelením   veci náhodným výberom Ústavný súd o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 107/2013-38 z 20. februára 2013 tak, že sťažnosť odmietol.

Osvojac   si   totožnosť   podstaty   právneho   problému   nastoleného   v   sťažnosti sťažovateľky riešenej ústavným súdom už vo veci vedenej sp. zn. I. ÚS 107/2013, právny názor už k nemu vyjadrený v tejto veci (druhý senát nenašiel dôvod na postup podľa § 6 zákona o ústavnom súde) považuje druhý senát ústavného súdu za ústavne udržateľný.

Ústavný   súd   považuje   záver   krajského   súdu   v   súvislosti   s   namietaným porušením práva   sťažovateľky   na   zákonného   sudcu   a   na   spôsob   pridelenia   veci zastupujúcemu   sudcovi   a   ďalšiemu   sudcovi   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde pod sp. zn.   32   K   12/2012   za korešpondujúci   so   závermi   ústavného   súdu   vyjadrenými v uznesení č. k. I. ÚS 107/2013-38 z 20. februára 2013.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   neexistujú skutočnosti,   ktoré   by   signalizovali   možnosť   vyslovenia   porušenia   základných   práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoKR 22/2012 a jeho uznesením z   9. januára 2013   po   prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   a   preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Skutočnosti   a návrhy   konateľa   sťažovateľky   sa   nepremietli   do   kvalifikovaného návrhu na rozhodnutie ústavného súdu, a preto ich ústavný súd považoval len za súčasť argumentácie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015