SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 692/2014-44
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej zákonnou zástupkyňou ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, obe bytom ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenýchadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušeniaich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jejdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej zákonnej zástupkyne ⬛⬛⬛⬛.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 540,24 € (slovom päťstoštyridsať eur a dvadsaťštyri centov),ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr.Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 692/2014-23 z 9. októbra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„maloletá sťažovateľka“) a jej matky ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“,spolu len „sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané konanie o zvýšenie výživnéhona maloletú sťažovateľku, ktoré bolo naposledy upravené v konaní o rozvod manželstvasťažovateľky a otca maloletej sťažovateľky rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľouč. k. 5 C 609/02-88 z 27. februára 2004, začalo 17. júna 2008 na návrh sťažovateľky, a nie jedosiaľ právoplatne skončené.
Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú:„Sporná vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov... Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú.
Naopak, ak ide o vec starostlivosti o maloleté dieťa, súd by mal k takému konaniu pristupovať s osobitnou vážnosťou a v konaní rozhodovať rýchlo a efektívne, lebo iba tak bude naplnená dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa.
... konanie prebieha od 17. 6. 2008, teda viac ako 6 rokov bez úspešného právoplatného skončenia. Považujú za potrebné poukázať na neodôvodnené prieťahy v konaní, ku ktorým došlo v súvislosti s opakovaným odročením pojednávania..., na viac ako ročnú absenciu plnomocenstva právneho zástupcu otca sťažovateľky v 1. rade u odporcu, na predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Košice I..., ktorému predchádzalo konanie v trvaní dva a pol roka, na nečinnosť a neefektívny postup zákonného sudcu odporcu, ktorý nesmeroval k právoplatnému skončeniu veci súdnym rozhodnutím. Vo viac ako trojmesačnom období (od 2. 2. 2012 do 16. 5. 2012) bol odporca nečinný, ako konštatoval predseda súdu v oznámení o prešetrení sťažnosti...
Od podania návrhu na začatie konania zo dňa 17. 6. 2008 do dnešného dňa bolo nariadených 11 pojednávaní. Od podania sťažnosti zo dňa 24. 5. 2012 nebolo nariadené žiadne pojednávanie vo veci.
Sťažovateľky vidia nesprávnosť postupu odporcu predovšetkým v tom, že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť. Samotná doba od vynesenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 12. 2010 do rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 29. 12. 2011, ktorá prevyšuje trvanie jedného roka, konanie neodôvodnene predĺžila. Sťažovateľky sú toho názoru, že k tomu nemuselo dôjsť, ak by odporca postupoval pri príprave pojednávaní zodpovedne a nie nesústredene, o čom svedčí žiadosť odporcu o predloženie plnomocenstva od právneho zástupcu otca sťažovateľky v 1. rade neskôr než po roku a troch mesiacoch od času trvania jeho právneho zastupovania... Okresný súd Košice I sa tým, že konal v neprítomnosti otca sťažovateľky v 1. rade, dopustil hrubej procesnej vady v zmysle § 221 odsek 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá mala za následok neprimerané predĺženie celkovej dĺžky konania.
Sťažovateľky nikdy v priebehu konania nepožiadali o odročenie pojednávania... Odročenie už v poradí 5. pojednávania z dôvodu zisťovania majetkových pomerov otca... nemožno hodnotiť ako efektívne... Dĺžku a priebeh konania neprimerane ovplyvnilo zabezpečovanie listinných dôkazov a znalecké dokazovanie... Sťažovateľky považujú za nutné poukázať na skutočnosť, že odporca nevyvíjal dostatočné úsilie o včasné zabezpečenie dôkazu, iba neodôvodnene predlžoval znalcovi vždy na jeho žiadosť lehotu na predloženie znaleckého posudku... aj napriek tomu, že bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej na podanie znaleckého posudku. Odporca týmto postupom nevyužil právne prostriedky, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok a spôsobil tým prieťahy v konaní... Doba trvania znaleckého dokazovania od jeho nariadenia uznesením súdu zo dňa 16. 5. 2012 je enormná, zohľadňujúc dokazovanie v tak dôležitej otázke, akou je starostlivosť súdu o maloletých... Sťažovateľka v 1. rade mala v čase podania návrhu 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy. V súčasnosti je stredoškolskou študentkou, navštevuje 8 ročné bilingválne gymnázium... čím podstatne vzrástli jej odôvodnené potreby... Suma 23 Eur mesačne, ktorú otec sťažovateľky v 1. rade platí, ani zďaleka nestačí na pokrytie základných potrieb maloletej... Sťažovateľky sú toho názoru, že pretrvávajúci stav právnej neistoty v tak závažnej otázke, akou je otázka starostlivosti súdu o maloletých, je v rozpore s vekom prirodzene stúpajúcimi, odôvodnenými potrebami maloletej sťažovateľky v 1. rade.“
Podľa sťažovateliek „konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom naopak konanie neodôvodnene predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateliek...
Navyše, podľa ustanovení § 176 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje súd rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Uvádzaný postup odporcu preto nemožno považovať za efektívny, smerujúci k rýchlemu a včasnému právoplatnému rozhodnutiu...“.
Sťažovateľky žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 € pre každú z nich, keďže „... v predmetnej veci okresný súd nevykonával úkony dostatočne efektívne, smerujúc ich k rozhodnutiu vo veci samej, ako aj na celkovú dĺžku konania..., berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, ako aj skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené... Pre matku sťažovateľky v 1. rade - sťažovateľku v 2. rade je právoplatné rozhodnutie o predmete tohto konania bytostne dôležité, keďže ako zákonná zástupkyňa maloletej... zabezpečuje doteraz jej nevyhnutné životné potreby.“.
3. Sťažovateľky na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenieich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci konaťbez zbytočných prieťahov, priznal každej zo sťažovateliek primerané finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Radoslavom Lackom, listom sp. zn.Spr 159/14 z 27. novembra 2014 a právna zástupkyňa sťažovateliek stanoviskomk uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. decembra 2014.
4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že z prehľadu úkonov vykonaných v namietanom konaní dospel k záveru, že „postup súdu v niektorých prípadoch bol neefektívny a vyznačoval sa aj nesústredenosťou, dôkazom čoho je aj množstvo pojednávaní, ktoré súd odročil bez prejednania veci. K celkovej dĺžke konania však prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania tým, že sa nedostavovali na pojednávania, resp. niekoľkokrát ospravedlnili svoju neprítomnosť a tiež nedoložili súdu v stanovených lehotách požadované listinné dôkazy. Vzhľadom na charakter konania hodnotím sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.
Súhlasím, aby súd rozhodol o predmetnej sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.“.
4.2 Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniuokresného súdu predovšetkým uviedla:
«... Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I... neobsahuje žiadnu argumentáciu o efektívnosti a primeranej dĺžke konania Okresného súdu Košice II. Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že konanie bolo začaté dňa 17. 6. 2008, kedy sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ podala na Okresný súd Košice I návrh na zvýšenie výživného, pričom ani v súčasnosti, po viac ako 6 a pol roku, nie je toto konanie právoplatne skončené.
Pre posúdenie primeranosti dĺžky konania a zbytočných prieťahov v ňom spôsobených Okresným súdom Košice I nie je podstatné to, koľko pojednávaní súd vykonal, ani to, koľko úkonov urobil, ale efektívnosť týchto úkonov, teda spôsobilosť viesť k čo najrýchlejšiemu právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 6 O.s.p.
Sťažovateľky namietajú neprimeranú celkovú dĺžku konania, ktoré ani po viac ako 6 a pol roku nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka - mala v čase podania návrhu 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy. V súčasnosti je stredoškolskou študentkou, ktorá navštevuje 8-ročné bilingválne gymnázium, pričom jej potreby za ten čas podstatným spôsobom vzrástli, a to nielen v súvislosti s mimoškolskými aktivitami.
Zmyslom konania o zvýšenie výživného je s osobitnou pozornosťou postupovať a rozhodnúť rýchlo a efektívne, aby mohla byť zabezpečená všestranná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a vývoj maloletého dieťaťa. Určite nie je zmyslom konania o zvýšenie výživného neprimerané dlhé konanie a rozhodovanie súdu o tak zásadnej otázke ovplyvňujúcej budúcnosť maloletého dieťaťa.
Dôvody uvádzané vo vyjadrení Okresného súdu Košice I sú irelevantné, keďže tieto dôvody nespôsobili sťažovateľky, ani nespočívajú v skutkovej alebo právnej zložitosti veci, ale všetky tieto dôvody sú na strane Okresného súdu Košice I, spočívajú v organizácii práce na tomto súde a nesprávnych rozhodnutiach, ktoré boli viackrát zrušené odvolacím súdom. Za jednotlivé obdobia nečinnosti, ako aj celkovú neprimeranú dĺžku konania tak zodpovedá Okresný súd Košice I, ktorý sústavne nesprávne postupoval vo veci, a preto celkovú neprimeranú dĺžku konania presahujúcu 6 a pol roka je potrebné pričítať Okresnému súdu Košice I.
Pokiaľ predseda Okresného súdu Košice I vo vyjadrení konštatuje, že pojednávanie nariadené na deň 1. 10. 2014 bolo odročené z dôvodu, že „sa nedostavili účastníci konania“, k tomu považujem za potrebné uviesť, že právna zástupkyňa sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ bola deň pred pojednávaním nariadeným na 1. 10. 2014 nahliadnuť do spisu, pričom zistila, že otec maloletého dieťaťa podal žiadosť o odročenie tohto pojednávania a svoju neúčasť ospravedlnil tým, že bude na výsluchu u vyšetrovateľa PZ v jeho trestnej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť by nemohlo dôjsť k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a práve na základe žiadosti otca maloletého dieťaťa došlo k odročeniu pojednávania.
Zároveň nemožno súhlasiť s tvrdením predsedu Okresného súdu Košice I, že „K celkovej dĺžke konania však prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania tým, že sa nedostavovali na pojednávania, resp. niekoľkokrát ospravedlnili svoju neprítomnosť“, pretože sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ sa zúčastnila každého pojednávania (s výnimkou pojednávania nariadeného na deň 1. 10. 2014, o ktorom vopred, a z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, vedela, že bude odročené), a preto nemožno tejto sťažovateľke pričítať spolupodieľanie sa na neprimeranej dĺžke konania.
V tejto súvislosti nemožno akceptovať spôsob, ktorým sa Okresný súd Košice I snaží vyviniť zo svojej zodpovednosti za neprimerane dlhé konanie. Sťažovateľky už v sťažnosti poukázali na to, že súd v rozpore so svojou povinnosťou postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 O. s. p.) a tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 O. s. p.) umožnil svojim nesústredeným a neefektívnym postupom účastníkovi konania, otcovi maloletej sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, svojimi úkonmi mariť uplatnenie práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd v občianskom súdnom konaní nemôže (je to v rozpore s jeho právomocou a povinnosťami z nej vyplývajúcimi) byť pasívnym pozorovateľom takého postupu účastníkov konania, ktorým sa týmto vyhýbajú povinnostiam uloženým im súdom alebo ktoré smerujú k predĺženiu konania.
Napriek skutočnosti, že súd disponuje oprávneným uložiť poriadkové opatrenia, napriek tomu, že v priebehu konania boli ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku menené práve s cieľom dosiahnuť zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania (§ 119 O. s. p.), v konaní, ktorého sú účastníčkami sťažovateľky, súd celkom zjavne nevyužíval svoje oprávnenia na zabezpečenie rýchleho a efektívneho priebehu konania. Doslova absurdnou je situácia, keď v predmetnom konaní odročil súd predmetné pojednávanie z dôvodov na strane právneho zástupcu otca maloletej sťažovateľky a až v ďalšom priebehu konania zistil a vyžadoval predloženie plnej moci otca pre jeho právneho zástupcu.
Ak teda súd vo svojom vyjadrení poukazuje na obštrukčný postup účastníkov, v prvom rade je potrebné poukázať na to, že žiadne také konanie sťažovateľkám vytýkať nemožno, a na druhej strane vytknúť súdu, že svojou pasivitou umožnil obštrukčné správanie na strane otca maloletej sťažovateľky....
Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu konania, ale súd svojím postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám.»
V závere svojho stanoviska uviedla, že „sťažovateľky netrvajú na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie“.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateliek ústavný súd zistil tento priebeh a stavnamietaného konania:
Dňa 17. júna 2008 sťažovateľka podala proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„odporca“) na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného na maloletú sťažovateľku.Dňa 24. júna 2008 okresný súd vyslovil vo veci doručeného návrhu svoju miestnunepríslušnosť a spis postúpil na prerokovanie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 9. júla 2008 sťažovateľka podala námietku proti postúpeniu veci. Dňa 28. júla 2008 bol spis doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 4. augusta 2008 bol spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predloženýz dôvodu podanej námietky.
Dňa 18. augusta 2008 sťažovateľka oznámila, že netrvá na podanej námietke. Dňa 10. novembra 2008 okresný súd uznesením ustanovil maloletej sťažovateľkekolízneho opatrovníka, doručil účastníkom konania výzvy na vyjadrenie a procesnépoučenia a zisťoval ich príjmy.
Dňa 1. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o priemernomzárobku sťažovateľky.
Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľka oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutím veci beznariadenia pojednávania.
Dňa 29. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o príjme odporcu.Dňa 26. marca 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2009. Dňa 27. apríla 2009 bolo súdne pojednávanie odročené na 26. máj 2009 z dôvodupráceneschopnosti odporcu.
Dňa 26. mája 2009 bolo súdne pojednávanie odročené na 7. september 2009z dôvodu práceneschopnosti odporcu.
Dňa 7. septembra 2009 bolo súdne pojednávanie odročené z dôvodu mimoriadnejudalosti na okresnom súde na 13. október 2009.
Dňa 14. septembra 2009 boli okresnému súdu doručené požadované účtovné výkazy(daňové priznania).
Dňa 13. októbra 2009 bolo súdne pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcuna neurčito s tým, že odporca bude vypočutý dožiadaným súdom.
Dňa 22. októbra 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Humenné o predvolaniea vypočutie odporcu.
Dňa 7. decembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu spolu so zápisnicouz výsluchu odporcu z 27. novembra 2009.
Dňa 8. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie (bez účasti odporcu), ktoré boloodročené na 15. marec 2010.
Dňa 15. februára 2010 okresný súd lustroval majetkové pomery odporcu v katastrinehnuteľností a v evidencii motorových vozidiel.
Dňa 3. a 9. marca 2010 boli súdu doručené negatívne lustrácie majetku odporcu. Dňa 15. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie (bez prítomnosti odporcu), ktorébolo po vypočutí sťažovateľky odročené na 27. apríl 2010. Odporcovi súd uložil poriadkovúpokutu 300 €.
Dňa 19. marca 2010 okresný súd požiadal Daňový úrad Humenné (ďalej len „daňovýúrad“) o doručenie daňového priznania zamestnávateľa odporcu a jeho manželky. Dňa 19. a 22. apríla 2010 daňový úrad doručil požadované daňové priznania. Dňa 27. apríla 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnostipredsedníčky senátu na neurčito.
Dňa 5. augusta 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2010. Dňa 7. septembra 2010 okresný súd z dôvodu „mimoriadnej udalosti“ odročilpojednávanie na 18. október 2010.
Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľka doručila rozšírenie návrhu. Dňa 16. septembra 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcuna predloženie splnomocnenia.
Dňa 28. septembra 2010 právny zástupca odporcu doručil splnomocnenie na jehozastupovanie v konaní.
Dňa 18. októbra 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnehozástupcu odporcu na 8. november 2010.
Dňa 8. novembra 2010 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu ukončeniaprávneho zastupovania odporcu ⬛⬛⬛⬛ na 21. december 2010.
Dňa 21. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozsudkomrozhodol o zvýšení výživného zo sumy 700 Sk na sumu 300 € a v prevyšujúcej časti návrhzamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Dňa 30. decembra 2010 predseda okresného súdu predĺžil lehotu na vyhotovenierozhodnutia do 5. januára 2011.
Dňa 21. februára 2011 sťažovateľka podala odvolanie proti výroku rozsudkuo trovách konania.
Dňa 25. februára 2011 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky na vyjadrenieodporcovi a kolíznemu opatrovníkovi.
Dňa 9. marca 2011 sa kolízny opatrovník vyjadril k odvolaniu sťažovateľky. Dňa 21. marca 2011 okresný súd požiadal o doručenie odvolania odporcoviprostredníctvom polície (s negatívnym výsledkom). Odporca prevzal rozsudokz 21. decembra 2010 spolu s odvolaním sťažovateľky až 10. mája 2011.
Dňa 25. mája 2011 odporca doručil odvolanie proti rozsudku z 21. decembra 2010. Dňa 30. mája 2011 okresný súd zaslal odvolanie odporcu na vyjadrenie účastníkomkonania.
Dňa 8. júna 2011 sťažovateľka doručila vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Dňa 20. júna 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach odporcu a sťažovateľky.
Dňa 29. decembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 190/2011 napadnutýrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 30. decembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. mája 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie na zisteniečistého príjmu odporcu z podnikania a jeho majetkových pomerov.
Dňa 27. júna 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenému súdnemu znalcovina vypracovanie znaleckého posudku v lehote 70 dní.
Dňa 17. septembra 2012 okresný súd urgoval znalca vo veci predloženia znaleckéhoposudku.
Dňa 19. septembra 2012 sťažovateľka doručila návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia.
Dňa 24. septembra 2012 okresný súd predbežným opatrením určil odporcovipovinnosť prispievať na výživu maloletej sťažovateľke sumou 130 €.
Dňa 25. septembra 2012 ustanovený znalec oznámil, že odporca neposkytujesúčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku (nepreberá zásielky).
Dňa 1. októbra 2012 okresný súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanieznaleckého posudku o 60 dní od doručenia prípisu (v spise chýba doručenka).
Dňa 15. októbra 2012 odporca podal odvolanie proti uzneseniu o nariadenípredbežného opatrenia z 24. septembra 2012.
Dňa 22. októbra 2012 znalec požiadal okresný súd o spoluprácu pri zabezpečenídokladov od odporcu.
Dňa 23. októbra 2012 okresný súd zaslal odvolanie odporcu na vyjadreniesťažovateľke a kolíznemu opatrovníkovi.
Dňa 26. októbra 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na poskytnutiesúčinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku pod hrozbou použitia poriadkovýchopatrení.
Dňa 8. novembra 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Dňa 3. decembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.
Dňa 2. januára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 508/2012 zmenil uznesenieokresného súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 8. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. januára 2013 okresný súd urgoval znalca a vyzval ho na predloženieznaleckého posudku.
Dňa 28. januára 2013 znalec oznámil, že zo strany odporcu mu neboli predloženépožadované doklady, bez ktorých nie je možné posudok vypracovať.
Dňa 27. februára 2013 okresný súd uložil právnemu zástupcovi odporcu poriadkovúpokutu v sume 200 € a opätovne ho vyzval na poskytnutie súčinnosti znalcovi.
Dňa 25. marca 2013 znalec oznámil, že znalecký posudok nie je možné vypracovaťz dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov zo strany odporcu.
Dňa 28. marca 2013 právny zástupca odporcu podal odvolanie proti uzneseniuo uložení poriadkovej pokuty.
Dňa 9. apríla 2013 sťažovateľka doručila návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia.
Dňa 18. apríla 2013 znalec oznámil, že mu zo strany odporcu neboli predloženépožadované doklady, preto požiadal o predĺženie lehoty na podanie posudku.
Dňa 2. mája 2013 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckéhoposudku do 30. augusta 2013.
Dňa 21. mája 2013 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok z 15. mája 2013. Dňa 27. mája 2013 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu.
Dňa 5. mája 2014 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniJUDr. Novotnej Mlinárcsik.
Dňa 15. mája 2014 okresný súd požiadal odporcu a daňový úrad o predloženieúčtovných výkazov spoločností ROPES, s. r. o., a Immunis, s. r. o.
Dňa 16. mája 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. október 2014.Dňa 2. júna 2014 daňový úrad doručil požadované účtovné výkazy. Dňa 26. júna 2014 odporca reagoval na výzvu súdu z 15. mája 2014.Dňa 1. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. január2015.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 dochádza k porušovaniu základného právasťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účelmožno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danomprípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom namietaného konania jezvýšenie výživného pre maloletú sťažovateľku, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnústarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem inéhoznamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátilaso žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetomnamietaného konania je rozhodovanie o zvýšení výživného na maloleté dieťa. Obdobnéspory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejtoproblematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vecsťažovateliek ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Určitý stupeňfaktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšakneobyčajne zdĺhavý priebeh namietaného konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrubtejto skutočnosti. Navyše ústavný súd nemohol opomenúť povahu veci, teda určenievýživného pre maloletú sťažovateľku.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek v namietanomkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ichťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaník zbytočným prieťahom. V súvislosti s obranou okresného súdu spočívajúcou v tvrdení, žek celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci konania, ústavný súd konštatuje, že čosa týka správania sťažovateliek, takéto tvrdenie neobstojí. Z prehľadu procesných úkonovnaopak vyplýva, že nesúčinnostné správanie, ako aj opakované žiadosti o odročenienariadených pojednávaní sa vyskytli predovšetkým na strane odporcu, nie na stranesťažovateliek.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konanía predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov jesamo osebe neprimerané.
Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu jeho nečinnosť, ale aj neefektívnua nesústredenú činnosť, ktoré tiež môžu zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09)a na ktoré poukázal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
Okresný súd bol v predmetnej veci krátkodobo nečinný v období od 30. decembra2011 do 16. mája 2012 (štyri a pol mesiaca) a dlhodobo absolútne nečinný v obdobíod 27. mája 2013 do 15. mája 2014 (takmer 1 rok).
Neefektívnosť postupu okresného súdu potvrdzuje jeho rozsudok z 21. decembra2010, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, pretože postupom súdu bola odporcovi odňatámožnosť konať pred súdom. Okresný súd 21. decembra 2010 konal v neprítomnosti odporcunapriek tomu, že nemal vykázané doručenie jeho predvolania na pojednávanie. Dôsledkomtohto nesprávneho postupu súdu prvého stupňa bolo zbytočné predĺženie konania asi o jedenrok, počas ktorého odvolací súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní. O neefektívnoma nesústredenom postupe okresného súdu svedčí aj množstvo nariadených pojednávaní,ktoré boli odročované bez prerokovania veci. Okresný súd postupoval mechanicky aneefektívne aj v súvislosti s nesúčinnostným správaním odporcu (najmä pri vypracovaníznaleckého posudku), a to nedostatočne razantným využívaním poriadkových opatrení. Ztohto dôvodu trvalo vypracovanie znaleckého posudku na zistenie príjmov odporcu viac akojeden rok.
Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť okresného súdu ústavnýsúd konštatuje, že v namietanom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobenézložitosťou veci ani správaním sťažovateliek, ale v dôsledku postupu okresného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateliekna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľkám ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľky žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € prekaždú z nich vzhľadom na „na celkovú dĺžku konania..., berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, ako aj skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateliek, najmä na neprimerane dlhé namietané konaniea vzhľadom na povahu veci a jej význam pre sťažovateľky považuje za primerané maloletejsťažovateľke v sume 3 000 € a sťažovateľke v sume 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.
6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. IvetouRajtákovou a ktoré sťažovateľky uplatnili v sume 540,24 €.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súduz 19. decembra 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“), a to každý úkon po 134 €, t. j. spolu 402 €, čo po znížení o 50 % (§ 13 ods. 2vyhlášky) predstavuje sumu 201 € u jednej sťažovateľky. Spolu s režijným paušálom za triúkony dvoch sťažovateliek [3 x 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje odmena sumu450,24 €. Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky apodľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľkamipožadovanej sume 540,24 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkynesťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2015