znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 692/2014-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   zákonnou   zástupkyňou ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛,   obe   bytom ⬛⬛⬛⬛,   právne   zastúpenýchadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušeniaich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   P   91/2008p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť jejdo dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   k rukám   jej   zákonnej   zástupkyne ⬛⬛⬛⬛.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 540,24 € (slovom päťstoštyridsať eur a dvadsaťštyri centov),ktoré   j e Okresný súd Košice I   p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr.Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 692/2014-23 z 9. októbra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„maloletá sťažovateľka“) a jej matky ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“,spolu   len   „sťažovateľky“)   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   namietané   konanie   o   zvýšenie   výživnéhona maloletú sťažovateľku, ktoré bolo naposledy upravené v konaní o rozvod manželstvasťažovateľky a otca maloletej sťažovateľky rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľouč. k. 5 C 609/02-88 z 27. februára 2004, začalo 17. júna 2008 na návrh sťažovateľky, a nie jedosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú:„Sporná vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov... Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú.

Naopak, ak ide o vec starostlivosti o maloleté dieťa, súd by mal k takému konaniu pristupovať s osobitnou vážnosťou a v konaní rozhodovať rýchlo a efektívne, lebo iba tak bude   naplnená   dôsledná   starostlivosť   o   výchovu,   zdravie,   výživu   a   všestranný   rozvoj maloletého dieťaťa.

...   konanie   prebieha   od   17.   6.   2008,   teda   viac   ako   6   rokov   bez   úspešného právoplatného   skončenia.   Považujú   za   potrebné   poukázať   na   neodôvodnené   prieťahy v konaní, ku ktorým došlo v súvislosti s opakovaným odročením pojednávania..., na viac ako   ročnú   absenciu   plnomocenstva   právneho   zástupcu   otca   sťažovateľky   v   1.   rade   u odporcu, na predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Košice I..., ktorému predchádzalo konanie v trvaní dva a pol roka, na nečinnosť a neefektívny postup zákonného sudcu odporcu, ktorý nesmeroval k právoplatnému skončeniu veci súdnym rozhodnutím. Vo viac ako trojmesačnom období (od 2. 2. 2012 do 16. 5. 2012) bol odporca nečinný, ako konštatoval predseda súdu v oznámení o prešetrení sťažnosti...

Od podania návrhu na začatie konania zo dňa 17. 6. 2008 do dnešného dňa bolo nariadených 11 pojednávaní. Od podania sťažnosti zo dňa 24. 5. 2012 nebolo nariadené žiadne pojednávanie vo veci.

Sťažovateľky   vidia   nesprávnosť   postupu   odporcu   predovšetkým   v   tom,   že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby zabezpečil   plynulosť   konania   a   jeho   efektívnosť.   Samotná   doba   od   vynesenia   rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 12. 2010 do rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 29. 12.   2011,   ktorá   prevyšuje   trvanie   jedného   roka,   konanie   neodôvodnene   predĺžila. Sťažovateľky sú toho názoru, že k tomu nemuselo dôjsť, ak by odporca postupoval pri príprave   pojednávaní   zodpovedne   a   nie   nesústredene,   o   čom   svedčí   žiadosť   odporcu o predloženie plnomocenstva od právneho zástupcu otca sťažovateľky v 1. rade neskôr než po roku a troch mesiacoch od času trvania jeho právneho zastupovania... Okresný súd Košice I sa tým, že konal v neprítomnosti otca sťažovateľky v 1. rade, dopustil hrubej procesnej vady v zmysle § 221 odsek 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá mala za následok neprimerané predĺženie celkovej dĺžky konania.

Sťažovateľky   nikdy   v   priebehu   konania   nepožiadali   o   odročenie   pojednávania... Odročenie už v poradí 5. pojednávania z dôvodu zisťovania majetkových pomerov otca... nemožno   hodnotiť   ako   efektívne...   Dĺžku   a   priebeh   konania   neprimerane   ovplyvnilo zabezpečovanie   listinných   dôkazov   a   znalecké   dokazovanie...   Sťažovateľky   považujú   za nutné poukázať na skutočnosť, že odporca nevyvíjal dostatočné úsilie o včasné zabezpečenie dôkazu, iba neodôvodnene predlžoval znalcovi vždy na jeho žiadosť lehotu na predloženie znaleckého posudku... aj napriek tomu, že bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej na podanie znaleckého posudku. Odporca týmto postupom nevyužil právne prostriedky, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok a spôsobil tým prieťahy v konaní... Doba trvania znaleckého dokazovania od jeho nariadenia uznesením súdu zo dňa 16. 5. 2012 je enormná, zohľadňujúc dokazovanie v tak dôležitej otázke, akou je starostlivosť súdu o maloletých... Sťažovateľka v 1. rade mala v čase podania návrhu 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy. V súčasnosti je stredoškolskou študentkou, navštevuje 8 ročné bilingválne gymnázium... čím podstatne vzrástli jej odôvodnené potreby... Suma 23 Eur mesačne, ktorú otec   sťažovateľky   v   1.   rade   platí,   ani   zďaleka   nestačí   na   pokrytie   základných   potrieb maloletej...   Sťažovateľky   sú   toho   názoru,   že   pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty   v   tak závažnej otázke, akou je otázka starostlivosti súdu o maloletých, je v rozpore s vekom prirodzene stúpajúcimi, odôvodnenými potrebami maloletej sťažovateľky v 1. rade.“

Podľa sťažovateliek „konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom naopak konanie neodôvodnene predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateliek...

Navyše, podľa ustanovení § 176 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje súd rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov   odo   dňa   začatia   konania.   Uvádzaný   postup   odporcu   preto   nemožno považovať za efektívny, smerujúci k rýchlemu a včasnému právoplatnému rozhodnutiu...“.

Sťažovateľky   žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 € pre každú z nich, keďže „... v predmetnej veci okresný súd nevykonával úkony dostatočne efektívne, smerujúc ich k rozhodnutiu vo veci samej, ako aj na celkovú dĺžku konania...,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   význam   uplatňovaných   práv a nárokov sťažovateliek, ako aj skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené...   Pre   matku   sťažovateľky   v   1.   rade   -   sťažovateľku   v   2.   rade   je   právoplatné rozhodnutie o predmete tohto konania bytostne dôležité, keďže ako zákonná zástupkyňa maloletej... zabezpečuje doteraz jej nevyhnutné životné potreby.“.

3. Sťažovateľky na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenieich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci konaťbez   zbytočných   prieťahov,   priznal   každej   zo   sťažovateliek   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Radoslavom Lackom, listom sp. zn.Spr   159/14   z   27.   novembra   2014   a   právna   zástupkyňa   sťažovateliek   stanoviskomk uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. decembra 2014.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že z prehľadu úkonov vykonaných v namietanom konaní dospel k záveru, že „postup súdu v niektorých prípadoch   bol   neefektívny   a   vyznačoval   sa   aj   nesústredenosťou,   dôkazom   čoho   je   aj množstvo pojednávaní, ktoré súd odročil bez prejednania veci. K celkovej dĺžke konania však prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania tým, že sa nedostavovali na pojednávania, resp. niekoľkokrát ospravedlnili svoju neprítomnosť a tiež nedoložili súdu v stanovených   lehotách   požadované   listinné   dôkazy.   Vzhľadom   na   charakter   konania hodnotím sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.

Súhlasím,   aby   súd   rozhodol   o   predmetnej   sťažnosti   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.“.

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniuokresného súdu predovšetkým uviedla:

«...   Vyjadrenie   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I...   neobsahuje   žiadnu argumentáciu   o   efektívnosti   a   primeranej   dĺžke   konania   Okresného   súdu   Košice   II. Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že konanie bolo začaté dňa 17. 6. 2008, kedy sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ podala na Okresný súd Košice I návrh na zvýšenie výživného,   pričom   ani   v   súčasnosti,   po   viac   ako   6   a   pol   roku,   nie   je   toto   konanie právoplatne skončené.

Pre   posúdenie   primeranosti   dĺžky   konania   a   zbytočných   prieťahov   v   ňom spôsobených Okresným súdom Košice I nie je podstatné to, koľko pojednávaní súd vykonal, ani to, koľko úkonov urobil, ale efektívnosť týchto   úkonov, teda spôsobilosť viesť k   čo najrýchlejšiemu právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 6 O.s.p.

Sťažovateľky namietajú neprimeranú celkovú dĺžku konania, ktoré ani po viac ako 6 a pol roku nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka - mala v čase podania návrhu 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy. V súčasnosti je stredoškolskou študentkou, ktorá navštevuje 8-ročné bilingválne gymnázium, pričom jej potreby za ten čas podstatným spôsobom vzrástli, a to nielen v súvislosti s mimoškolskými aktivitami.

Zmyslom   konania   o   zvýšenie   výživného   je   s   osobitnou   pozornosťou   postupovať a rozhodnúť   rýchlo   a   efektívne,   aby   mohla   byť   zabezpečená   všestranná   starostlivosť o výchovu,   zdravie,   výživu   a   vývoj   maloletého   dieťaťa.   Určite   nie   je   zmyslom   konania o zvýšenie výživného neprimerané dlhé konanie a rozhodovanie súdu o tak zásadnej otázke ovplyvňujúcej budúcnosť maloletého dieťaťa.

Dôvody uvádzané vo vyjadrení Okresného súdu Košice I sú irelevantné, keďže tieto dôvody nespôsobili sťažovateľky, ani nespočívajú v skutkovej alebo právnej zložitosti veci, ale všetky tieto dôvody sú na strane Okresného súdu Košice I, spočívajú v organizácii práce na tomto súde a nesprávnych rozhodnutiach, ktoré boli viackrát zrušené odvolacím súdom. Za jednotlivé obdobia nečinnosti, ako aj celkovú neprimeranú dĺžku konania tak zodpovedá Okresný súd Košice I, ktorý sústavne nesprávne postupoval vo veci, a preto celkovú   neprimeranú   dĺžku   konania   presahujúcu   6   a   pol   roka   je   potrebné   pričítať Okresnému súdu Košice I.

Pokiaľ predseda Okresného súdu Košice I vo vyjadrení konštatuje, že pojednávanie nariadené   na   deň   1.   10.   2014   bolo   odročené   z   dôvodu,   že   „sa   nedostavili   účastníci konania“,   k   tomu   považujem   za   potrebné   uviesť,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ bola   deň   pred   pojednávaním   nariadeným   na   1.   10.   2014 nahliadnuť do spisu, pričom zistila, že otec maloletého dieťaťa podal žiadosť o odročenie tohto pojednávania a svoju neúčasť ospravedlnil tým, že bude na výsluchu u vyšetrovateľa PZ   v jeho   trestnej   veci.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   by   nemohlo   dôjsť   k   prejednaniu a rozhodnutiu   vo   veci,   a   práve   na   základe   žiadosti   otca   maloletého   dieťaťa   došlo k odročeniu pojednávania.

Zároveň   nemožno   súhlasiť   s   tvrdením   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I,   že „K celkovej dĺžke konania však prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania tým, že sa nedostavovali na pojednávania, resp. niekoľkokrát ospravedlnili svoju neprítomnosť“, pretože   sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ sa   zúčastnila   každého   pojednávania (s výnimkou pojednávania nariadeného na deň 1. 10. 2014, o ktorom vopred, a z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, vedela, že bude odročené), a preto nemožno tejto sťažovateľke pričítať spolupodieľanie sa na neprimeranej dĺžke konania.

V tejto súvislosti nemožno akceptovať spôsob, ktorým sa Okresný súd Košice I snaží vyviniť zo svojej zodpovednosti za neprimerane dlhé konanie. Sťažovateľky už v sťažnosti poukázali na to, že súd v rozpore so svojou povinnosťou postupovať tak, aby ochrana práv bola   rýchla   a   účinná   (§   6   O.   s.   p.)   a   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá   (§   100   ods.   1   O.   s.   p.)   umožnil   svojim   nesústredeným   a   neefektívnym postupom účastníkovi konania, otcovi maloletej sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, svojimi úkonmi   mariť   uplatnenie   práva   sťažovateliek   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Súd v občianskom súdnom konaní nemôže (je to v rozpore s jeho právomocou a povinnosťami z nej vyplývajúcimi) byť pasívnym pozorovateľom takého postupu účastníkov konania, ktorým sa týmto vyhýbajú povinnostiam uloženým im súdom alebo ktoré smerujú k predĺženiu konania.

Napriek   skutočnosti,   že   súd   disponuje   oprávneným   uložiť   poriadkové   opatrenia, napriek   tomu,   že   v   priebehu   konania   boli   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku menené práve s cieľom dosiahnuť zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania (§   119   O.   s.   p.),   v   konaní,   ktorého   sú   účastníčkami   sťažovateľky,   súd   celkom   zjavne nevyužíval svoje oprávnenia na zabezpečenie rýchleho a efektívneho priebehu konania. Doslova   absurdnou   je   situácia,   keď   v   predmetnom   konaní   odročil   súd   predmetné pojednávanie z dôvodov na strane právneho zástupcu otca maloletej sťažovateľky a až v ďalšom priebehu konania zistil a vyžadoval predloženie plnej moci otca pre jeho právneho zástupcu.

Ak   teda   súd   vo   svojom   vyjadrení   poukazuje   na   obštrukčný   postup   účastníkov, v prvom rade je potrebné poukázať na to, že žiadne také konanie sťažovateľkám vytýkať nemožno,   a   na   druhej   strane   vytknúť   súdu,   že   svojou   pasivitou   umožnil   obštrukčné správanie na strane otca maloletej sťažovateľky....

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu konania, ale súd svojím postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám.»

V   závere   svojho   stanoviska   uviedla,   že „sťažovateľky   netrvajú   na   tom,   aby   sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu   vzťahujúceho   sa   na   vec   sťažovateliek   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stavnamietaného konania:

Dňa   17.   júna   2008   sťažovateľka   podala   proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„odporca“) na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného na maloletú sťažovateľku.Dňa 24. júna 2008 okresný súd vyslovil vo veci doručeného návrhu svoju miestnunepríslušnosť a spis postúpil na prerokovanie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 9. júla 2008 sťažovateľka podala námietku proti postúpeniu veci. Dňa 28. júla 2008 bol spis doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 4. augusta 2008 bol spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predloženýz dôvodu podanej námietky.

Dňa 18. augusta 2008 sťažovateľka oznámila, že netrvá na podanej námietke. Dňa 10. novembra 2008 okresný súd uznesením ustanovil maloletej sťažovateľkekolízneho   opatrovníka,   doručil   účastníkom   konania   výzvy   na   vyjadrenie   a   procesnépoučenia a zisťoval ich príjmy.

Dňa 1. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o priemernomzárobku sťažovateľky.

Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľka oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutím veci beznariadenia pojednávania.

Dňa 29. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o príjme odporcu.Dňa 26. marca 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2009. Dňa 27. apríla 2009 bolo súdne pojednávanie odročené na 26. máj 2009 z dôvodupráceneschopnosti odporcu.

Dňa   26.   mája   2009   bolo   súdne   pojednávanie   odročené   na   7.   september   2009z dôvodu práceneschopnosti odporcu.

Dňa 7. septembra 2009 bolo súdne pojednávanie odročené z dôvodu mimoriadnejudalosti na okresnom súde na 13. október 2009.

Dňa 14. septembra 2009 boli okresnému súdu doručené požadované účtovné výkazy(daňové priznania).

Dňa 13. októbra 2009 bolo súdne pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcuna neurčito s tým, že odporca bude vypočutý dožiadaným súdom.

Dňa 22. októbra 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Humenné o predvolaniea vypočutie odporcu.

Dňa   7.   decembra   2009   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   spolu   so   zápisnicouz výsluchu odporcu z 27. novembra 2009.

Dňa 8. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie (bez účasti odporcu), ktoré boloodročené na 15. marec 2010.

Dňa 15. februára 2010 okresný súd lustroval majetkové pomery odporcu v katastrinehnuteľností a v evidencii motorových vozidiel.

Dňa 3. a 9. marca 2010 boli súdu doručené negatívne lustrácie majetku odporcu. Dňa 15. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie (bez prítomnosti odporcu), ktorébolo po vypočutí sťažovateľky odročené na 27. apríl 2010. Odporcovi súd uložil poriadkovúpokutu 300 €.

Dňa 19. marca 2010 okresný súd požiadal Daňový úrad Humenné (ďalej len „daňovýúrad“) o doručenie daňového priznania zamestnávateľa odporcu a jeho manželky. Dňa 19. a 22. apríla 2010 daňový úrad doručil požadované daňové priznania. Dňa   27.   apríla   2010   bolo   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   práceneschopnostipredsedníčky senátu na neurčito.

Dňa 5. augusta 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2010. Dňa   7.   septembra   2010   okresný   súd   z   dôvodu   „mimoriadnej   udalosti“   odročilpojednávanie na 18. október 2010.

Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľka doručila rozšírenie návrhu. Dňa   16.   septembra   2010   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporcuna predloženie splnomocnenia.

Dňa 28. septembra 2010 právny zástupca odporcu doručil splnomocnenie na jehozastupovanie v konaní.

Dňa 18. októbra 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnehozástupcu odporcu na 8. november 2010.

Dňa   8.   novembra   2010   okresný   súd   odročil   pojednávanie   z   dôvodu   ukončeniaprávneho zastupovania odporcu ⬛⬛⬛⬛ na 21. december 2010.

Dňa 21. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozsudkomrozhodol o zvýšení výživného zo sumy 700 Sk na sumu 300 € a v prevyšujúcej časti návrhzamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 30. decembra 2010 predseda okresného súdu predĺžil lehotu na vyhotovenierozhodnutia do 5. januára 2011.

Dňa   21.   februára   2011   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   výroku   rozsudkuo trovách konania.

Dňa   25.   februára   2011   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľky   na   vyjadrenieodporcovi a kolíznemu opatrovníkovi.

Dňa 9. marca 2011 sa kolízny opatrovník vyjadril k odvolaniu sťažovateľky. Dňa   21.   marca   2011   okresný   súd   požiadal   o   doručenie   odvolania   odporcoviprostredníctvom   polície   (s   negatívnym   výsledkom).   Odporca   prevzal   rozsudokz 21. decembra 2010 spolu s odvolaním sťažovateľky až 10. mája 2011.  

Dňa 25. mája 2011 odporca doručil odvolanie proti rozsudku z 21. decembra 2010. Dňa 30. mája 2011 okresný súd zaslal odvolanie odporcu na vyjadrenie účastníkomkonania.

Dňa 8. júna 2011 sťažovateľka doručila vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Dňa   20.   júna   2011   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach odporcu a sťažovateľky.

Dňa 29. decembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 190/2011 napadnutýrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. decembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. mája 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie na zisteniečistého príjmu odporcu z podnikania a jeho majetkových pomerov.

Dňa   27.   júna   2012   okresný   súd   zaslal   spis   ustanovenému   súdnemu   znalcovina vypracovanie znaleckého posudku v lehote 70 dní.

Dňa 17. septembra 2012 okresný súd urgoval znalca vo veci predloženia znaleckéhoposudku.

Dňa   19.   septembra   2012   sťažovateľka   doručila   návrh   na   nariadenie   predbežnéhoopatrenia.

Dňa   24.   septembra   2012   okresný   súd   predbežným   opatrením   určil   odporcovipovinnosť prispievať na výživu maloletej sťažovateľke sumou 130 €.

Dňa   25.   septembra   2012   ustanovený   znalec   oznámil,   že   odporca   neposkytujesúčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku (nepreberá zásielky).

Dňa   1.   októbra   2012   okresný   súd   predĺžil   znalcovi   lehotu   na   vypracovanieznaleckého posudku o 60 dní od doručenia prípisu (v spise chýba doručenka).

Dňa   15.   októbra   2012   odporca   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   nariadenípredbežného opatrenia z 24. septembra 2012.

Dňa 22. októbra 2012 znalec požiadal okresný súd o spoluprácu pri zabezpečenídokladov od odporcu.

Dňa   23.   októbra   2012   okresný   súd   zaslal   odvolanie   odporcu   na   vyjadreniesťažovateľke a kolíznemu opatrovníkovi.

Dňa 26. októbra 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na poskytnutiesúčinnosti   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku   pod   hrozbou   použitia   poriadkovýchopatrení.

Dňa 8. novembra 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Dňa   3.   decembra   2012   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutieo odvolaní.

Dňa 2. januára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 508/2012 zmenil uznesenieokresného súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 8. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   11.   januára   2013   okresný   súd   urgoval   znalca   a   vyzval   ho   na   predloženieznaleckého posudku.

Dňa 28. januára 2013 znalec oznámil, že zo strany odporcu mu neboli predloženépožadované doklady, bez ktorých nie je možné posudok vypracovať.

Dňa 27. februára 2013 okresný súd uložil právnemu zástupcovi odporcu poriadkovúpokutu v sume 200 € a opätovne ho vyzval na poskytnutie súčinnosti znalcovi.  

Dňa 25. marca 2013 znalec oznámil, že znalecký posudok nie je možné vypracovaťz dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov zo strany odporcu.

Dňa   28.   marca   2013   právny   zástupca   odporcu   podal   odvolanie   proti   uzneseniuo uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 9. apríla 2013 sťažovateľka doručila návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa   16.   apríla   2013   okresný   súd   zamietol   návrh   na   nariadenie   predbežnéhoopatrenia.

Dňa 18. apríla 2013 znalec oznámil, že mu zo strany odporcu neboli predloženépožadované doklady, preto požiadal o predĺženie lehoty na podanie posudku.

Dňa 2. mája 2013 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckéhoposudku do 30. augusta 2013.

Dňa 21. mája 2013 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok z 15. mája 2013. Dňa 27. mája 2013 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu.

Dňa   5.   mája   2014   bol   spis   pridelený   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   sudkyniJUDr. Novotnej Mlinárcsik.

Dňa 15. mája 2014 okresný súd požiadal odporcu a daňový úrad o predloženieúčtovných výkazov spoločností ROPES, s. r. o., a Immunis, s. r. o.

Dňa 16. mája 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. október 2014.Dňa 2. júna 2014 daňový úrad doručil požadované účtovné výkazy. Dňa 26. júna 2014 odporca reagoval na výzvu súdu z 15. mája 2014.Dňa 1. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. január2015.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 91/2008 dochádza k porušovaniu základného právasťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účelmožno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danomprípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   namietaného   konania   jezvýšenie výživného pre maloletú sťažovateľku, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnústarostlivosť   všeobecného   súdu   o   naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   inéhoznamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátilaso žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetomnamietaného konania je rozhodovanie o zvýšení výživného na maloleté dieťa. Obdobnéspory   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   pričom   k   tejtoproblematike   existuje   v   zásade   ustálená   judikatúra   všeobecných   súdov,   a   preto   vecsťažovateliek   ústavný   súd   nepovažuje   z   právneho   hľadiska   za   zložitú.   Určitý   stupeňfaktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšakneobyčajne zdĺhavý priebeh namietaného konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrubtejto   skutočnosti.   Navyše   ústavný   súd   nemohol   opomenúť   povahu   veci,   teda   určenievýživného pre maloletú sťažovateľku.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek v namietanomkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ichťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   predmetnom   konaník zbytočným prieťahom. V súvislosti s obranou okresného súdu spočívajúcou v tvrdení, žek celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci konania, ústavný súd konštatuje, že čosa týka správania sťažovateliek, takéto tvrdenie neobstojí. Z prehľadu procesných úkonovnaopak   vyplýva,   že   nesúčinnostné   správanie,   ako   aj   opakované   žiadosti   o   odročenienariadených   pojednávaní   sa   vyskytli   predovšetkým   na   strane   odporcu,   nie   na   stranesťažovateliek.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konanía predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov jesamo osebe neprimerané.

Ústavný   súd   zistil   v   postupe   okresného   súdu   jeho   nečinnosť,   ale   aj   neefektívnua nesústredenú   činnosť,   ktoré   tiež   môžu   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   22/02,   III.   ÚS   103/09)a na ktoré poukázal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Okresný súd bol v predmetnej veci krátkodobo nečinný v období od 30. decembra2011   do 16. mája   2012 (štyri a pol mesiaca) a dlhodobo   absolútne nečinný   v obdobíod 27. mája 2013 do 15. mája 2014 (takmer 1 rok).

Neefektívnosť postupu okresného súdu potvrdzuje jeho rozsudok z 21. decembra2010, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, pretože postupom súdu bola odporcovi odňatámožnosť konať pred súdom. Okresný súd 21. decembra 2010 konal v neprítomnosti odporcunapriek tomu, že nemal vykázané doručenie jeho predvolania na pojednávanie. Dôsledkomtohto nesprávneho postupu súdu prvého stupňa bolo zbytočné predĺženie konania asi o jedenrok, počas ktorého odvolací súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní. O neefektívnoma nesústredenom postupe okresného súdu svedčí aj množstvo nariadených pojednávaní,ktoré   boli   odročované   bez   prerokovania   veci.   Okresný   súd   postupoval   mechanicky   aneefektívne aj v súvislosti s nesúčinnostným správaním odporcu (najmä pri vypracovaníznaleckého posudku), a to nedostatočne razantným využívaním poriadkových opatrení. Ztohto dôvodu trvalo vypracovanie znaleckého posudku na zistenie príjmov odporcu viac akojeden rok.

Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť okresného súdu ústavnýsúd   konštatuje,   že   v   namietanom   konaní   došlo   k   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobenézložitosťou veci ani správaním sťažovateliek, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateliekna   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   naprejednanie záležitosti v primeranej   lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľkám ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdupodľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € prekaždú   z   nich   vzhľadom   na „na   celkovú   dĺžku   konania...,   berúc   do   úvahy   konkrétne okolnosti prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, ako aj skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného   porušenia   práv   sťažovateliek,   najmä   na   neprimerane   dlhé   namietané   konaniea vzhľadom na povahu veci a jej význam pre sťažovateľky považuje za primerané maloletejsťažovateľke v sume 3 000 € a sťažovateľke v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. IvetouRajtákovou a ktoré sťažovateľky uplatnili v sume 540,24 €.

Úhradu   priznal   za   tri   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prevzatiea prípravu   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   a   stanovisko   k   vyjadreniu   okresného   súduz 19. decembra 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“), a to každý úkon po 134 €, t. j. spolu 402 €, čo po znížení o 50 % (§ 13 ods. 2vyhlášky) predstavuje sumu 201 € u jednej sťažovateľky. Spolu s režijným paušálom za triúkony dvoch sťažovateliek [3 x 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje odmena sumu450,24 €. Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky apodľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane   započítania   DPH   boli   priznané   v sťažovateľkamipožadovanej sume 540,24 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkynesťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015