SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 691/2015-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava,ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.36 Er 8524/2006, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.36 Er 8524/2006 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.36 Er 8524/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jejprávnej zástupkyne JUDr. Júlie Vestenickej, Ševčenkova 5, Bratislava, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola12. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5,Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela23. decembra 2002 zmluvu o revolvingovom úvere s obchodnou spoločnosťou

(ďalej len „žalobkyňa“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume995,81 €. Žalobkyňa podala 9. decembra 2005 voči sťažovateľke žalobu s návrhomna vydanie platobného rozkazu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 855,238 €.Okresný súd na základe podanej žaloby platobným rozkazom sp. zn. 27 Rob 352/2005z 21. marca 2006 (ďalej len „platobný rozkaz z 21. marca 2006“) zaviazal sťažovateľkuna úhradu žalovanej istiny v sume 855,238 € s príslušenstvom.

V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti sťažovateľka v sťažnostipredovšetkým uvádza:

„... platobný rozkaz... nikdy nebol doručený sťažovateľke do vlastných rúk. Z uvedeného dôvodu je logické, že sťažovateľka voči napádanému rozhodnutiu nepodala odpor v zákonnej lehote.

Na návrh ⬛⬛⬛⬛, sa dňa 31. 10. 2006 začalo exekučné konanie vedené voči sťažovateľke a to práve na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa názoru exekútora práve vyššie uvedený Platobný rozkaz sp. zn: 27 Rob/352/2005 zo dňa 21. 3. 2006. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105043574 zo dňa 24. 10. 2007 bol vykonaním exekúcie voči sťažovateľke poverený súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský.

... na základe skutočnosti o nedoručení platobného rozkazu do vlastných rúk sťažovateľky, táto podala na Okresný súd Bratislava V návrh na zastavenie exekúcie sp. zn: 36 Er/8524/2006-194. Tento bol uznesením súdu zamietnutý ako nedôvodný. Na tomto mieste je potrebné poukázať na laxný prístup Okresného súdu Bratislava V, ktorý bol nesporne preukázaný už v danej dobe. Sťažovateľka dňa 21. 9. 2009 podala návrh na zastavenie exekučného konania. Tento následne doplnila podaním dňa 01. 10. 2009, doručeného sťažovateľkou Okresnému súdu Bratislava V dňa 12. 11. 2009. Z obsahu tohto podania vyplýva, že súd mal vedomosť o tom, že platobný rozkaz sp. zn: 27 Rob/235/2005 zo dňa 21. 3. 2006 sťažovateľka nikdy neprevzala do vlastných rúk....

Okresnému súdu Bratislava V je viac než potrebné ostro vytknúť celý postup, ktorý aplikoval v súvislosti s exekučným konaním. Ak by bol súd postupoval s náležitou starostlivosťou, čo je bez akýchkoľvek pochybností jeho povinnosť, potom by nemohol opomenúť, že súčasťou doplneného Návrhu na zastavenie exekučného konania zo dňa 1. 10. 2009 je čestné prehlásenie sťažovateľky, ktorým prehlasuje skutočnosti viažuce sa k domnelému doručeniu platobného rozkazu zo dňa 21. 3. 2006, tvoriaceho exekučný titul v napádanej exekúcii.

Je nesporné, že Okresný súd Bratislava V nemal záujem o preskúmanie dôkaznej situácie, čo sa prejavilo v jeho rozhodnutí o zamietnutí návrhu sťažovateľky. Súd mal z úradnej povinnosti pristúpiť k znaleckému dokazovaniu, čo sťažovateľka aj viackrát žiadala. Ak mal súd za preukázané, že podpis na doručenke viažucej sa k prevzatiu platobného rozkazu skutočne patrí sťažovateľke, mal predsa jednoznačne povinnosť pristúpiť k vykonaniu dokazovania a to práve z dôvodu, že toto tvrdenie súdu bolo sťažovateľkou jednoznačne opakovane a od začiatku konania popierané.

Znalecké dokazovanie bolo požadované ešte v roku 2010, kedy Centrum právnej pomoci v zastúpení sťažovateľky písomne doplnil návrh na zastavenie exekúcie, kedy vyslovene súd žiadal o vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru grafológie....

K samotnému znaleckému dokazovaniu vyhotovením znaleckého posudku znalcom z odboru grafológie súd pristúpil až v roku 2013, kedy Uznesením zo dňa 02. 08. 2013 pribral do konania znalca z odboru písmoznalectva za účelom verfikovania podpisu na doručenke súvisiacej s doručením platobného rozkazu zo dňa sp. zn: 27 Rob/352/2005 zo dňa 21. 3. 2006....

Zo záveru znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že sporný podpis na doručenke zo dňa 02. 05. 2006 deklarujúcej domnelé prevzatie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, teda Platobného rozkazu zo dňa 21. 03. 2006, sp. zn: 27 Rob/352/2005 je s nízkou pravdepodobnosťou pravý podpis sťažovateľky...

Písomným podaním zo dňa 13. 4. 2015 sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala Okresný súd Bratislava V o zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn: 36 Er/8524/2006, pričom svoju žiadosť dôvodila okrem iného predovšetkým záverom znaleckého posudku č. 5/2015, vypracovaného znalcom... Napriek uvedenému ako aj jednoznačnému záveru v znaleckom posudku, do dnešného dňa nedošlo k rozhodnutiu súdu.“

K postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka ďalej uvádza, že„ľahostajný prístup porušiteľa je preukázaný posledným Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa... ktorým porušiteľ pripustil zmenu účastníka v konaní na strane oprávneného, pričom k tomuto došlo po uplynutí viac ako 5-tich mesiacov po doručení znaleckého posudku č. 5/2015. Je teda nesporné, že porušovateľ mal v danom čase k dispozícii predmetný znalecký posudok, s vyššie uvedeným záverom a napriek tejto skutočnosti ako aj písomnej žiadosti sťažovateľky zo dňa 13. 4. 2015 o zastavenie exekúcie, sa nezaoberal meritom veci. Uznesením o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného porušovateľ jednoznačne preukázal svoj záujem na vytváraní ďalších prieťahov v konaní. Ak by tomu tak nebolo, potom by predsa rozhodol o zastavení exekučného konania bez zbytočného odkladu, čo sa však do dnešného dňa nestalo.“.

Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 €, ktorú považuje za primeranú„z titulu kompenzácie ňou utrpenej ujmy vzniknutej v dôsledku konania porušovateľa“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 296,44 Eur (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti v roku 2015) na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 691/2015-23z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3576/2015 doručenom ústavnému súdu8. decembra 2015 predovšetkým uvádza:

„V konaní 36 Er 8524/06 som prieťahy nezistil. Úkony súdu zamerané na zabezpečenie listinných dôkazov s podpismi sťažovateľky a lehotu poskytnutú na vypracovanie znaleckého posudku nie je možné považovať za prieťahy v konaní. Znalec podal posudok a doručený bol súdu dňa 2. 3. 2015, doručený stranám v apríli 2015. Nakoľko medzičasom došlo k zmene účastníka na strane oprávneného, súd sa musel s touto zmenou zaoberať a 1. 7. 2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Následne dňa 11. 8. 2015 návrh na zastavenie exekúcie zamietol.“Predseda okresného súduzároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.

Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby savyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predseduokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právnazástupkyňasťažovateľkyvpodanídoručenomústavnémusúdu30. decembra 2015 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniupredsedu okresného súdu predovšetkým uviedla:

„... Čo sa týka skutočnosti, že medzičasom došlo k zmene účastníka na strane oprávneného a súd sa musel podľa jeho vyjadrenia zaoberať touto zmenou uvádzam, že uvedené sa dialo počas roku 2015. Predmetné konanie je však vedené od roku 2006.... aj rozhodnutím porušovateľa v znení ako rozhodol došlo k porušeniu právneho stavu v konaní a doslovne odignorovaní záveru znaleckého posudku, ktorý potvrdzuje tvrdenie sťažovateľky o skutočnosti, že jej nikdy predmetný platobný rozkaz 27 Rob/352/2005 zo dňa 21. 3. 2006 nebol doručený do vlastných rúk. Na základe všetkých skutočností bližšie opísaných v podanej ústavnej sťažnosti ako aj celého obsahu spisového materiálu, mám za to, že z vykonaného dokazovania sa preukázalo, že celé konanie v previazanosti s dlhoročnými prieťahmi v konaní voči sťažovateľke je nezákonné a nedôvodné.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 36 Er 8524/2006 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

1. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnenej (obchodná spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ )proti sťažovateľke bol súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému (ďalej len„súdny exekútor“) doručený 31. októbra 2006.

2. Dňa 15. novembra 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola uznesením okresnéhosúdu z 2. januára 2007 zamietnutá (ďalej len „uznesenie z 2. januára 2007“).

3. Dňa 7. februára 2007 oprávnená podala proti uzneseniu okresného súduz 2. januára 2007 odvolanie, na základe čoho bol spis 9. februára 2007 predloženýKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý 20. februára 2007 vyzvalsťažovateľku na prípadné zaujatie stanoviska k odvolaniu oprávnenej a následne28. júna 2007 uznesením sp. zn. 16 CoE 37/2007 odvolaním napadnuté uznesenieokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Okresný súd 24. októbra 2007 vydal poverenie, ktorým v zmysle § 45 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia(platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob 352/2005 z 21. marca 2006) súdneho exekútora.

5. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 6. júla 2009 podanie označenéako„odvolanie proti EX 1273/06“a 21. septembra 2009 návrh na zastavenie exekúcie.Následne 12. novembra 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na zastavenieexekučného konania označený ako„doplnenie návrhu z 21. septembra 2009“a podnetna zrušenie platobného rozkazu z 21. marca 2006.

6. Okresný súd 8. marca 2010 vyzval sťažovateľku na doplnenie a opravu podaniadoručeného mu 6. júla 2009; sťažovateľka na výzvu nereagovala.

7. Dňa 30. júna 2010 sa na okresný súd na účely nahliadnutia do spisu dostavila ⬛⬛⬛⬛ z Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum“) a zároveň predložila plnúmoc na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred okresným súdom.

8. Okresný súd podanie sťažovateľky z 21. septembra 2009 odmietol uznesenímz 23. augusta 2010.

9. Dňa 30. augusta 2010 sťažovateľka v zastúpení centrom predložila okresnémusúdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom zároveň žiadala o nariadenieznaleckého dokazovania v odbore grafológie a písmoznalectva.

10. Dňa 13. októbra 2010 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutieo„odvolaní proti EX 1273/06“zo 6. júla 2009.

11. Dňa 15. februára 2011 okresný súd zaslal krajskému súdu oznámenie o ukončenízastupovania sťažovateľky centrom.

12. Dňa 11. novembra 2011 sťažovateľka doručila krajskému súdu stanoviskok nedoručeniu platobného rozkazu z 21. marca 2006.

13. Dňa 18. novembra 2011 okresný súd zaslal krajskému súdu návrh na zastavenieexekúcie doručený okresnému súdu 12. novembra 2009 (krajský súd 6. decembra 2011 spisvrátil okresnému súdu s pokynom na odmietnutie podania povinnej zo 6. júla 2009).

14. Dňa 19. januára 2012 okresný súd uznesením sp. zn. 36 Er 8524/2006 podaniesťažovateľky zo 6. júla 2009 označené ako„odvolanie proti EX 1273/06“odmietol a vyzvalsúdneho exekútora na oznámenie prípadného vymoženia pohľadávky.

15. Súdny exekútor okresnému súdu 21. februára 2012 oznámil, že v exekučnomkonaní bola čiastočne uhradená vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom, trovy konaniaa trovy exekúcie.

16. Sťažovateľka požiadala okresný súd podaním z 8. februára 2012o„prehodnotenie exekútorských požiadaviek“, na doplnenie ktorého ju okresný súd vyzval18. apríla 2012. Sťažovateľka na výzvu reagovala„doplnením“doručeným okresnému súdu30. apríla 2012.

17. Dňa 11. júla 2012 okresný súd návrh sťažovateľky na zastavenie exekúciez 8. februára 2012 zamietol a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na podaníz 30. augusta 2010; sťažovateľka 23. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že na podaníz 30. augusta 2010 trvá.

18. Dňa 11. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľkyproti trovám exekúcie.

19. Okresný súd sťažovateľku 27. novembra 2012 vyzval, aby v súvislosti s návrhomz 30. augusta 2010 oznámila, či trvá na znaleckom dokazovaní vo veci pravosti podpisuna doručenke preukazujúcej doručenie platobného rozkazu z 21. marca 2006. Sťažovateľkasúhlas so znaleckým dokazovaním vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu14. decembra 2012, v ktorom zároveň požiadala o oslobodenie od platenia preddavkovna znalecké dokazovanie.

20. Okresný súd uznesením z 24. januára 2013 námietky povinnej z 11. októbra 2012odmietol a v ten istý deň vyzval sťažovateľku na preukázanie osobných, majetkovýcha zárobkových pomerov, ktoré mu boli predložené 20. februára 2013.

21. Dňa 24. apríla 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie skutočnosti,že priznaný nárok na poberanie príspevku v hmotnej núdzi naďalej pretrváva; na výzvusťažovateľka reagovala podaním zo 16. mája 2013.

22. Okresný súd sťažovateľke 2. augusta 2013 priznal oslobodenie od plateniasúdnych poplatkov a zároveň nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odborupísmoznalectva.

23. Dňa 19. augusta 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženieobjektívnych zdrojov ukážky jej podpisu a zároveň zaslal spis súdnej znalkynina vypracovanie znaleckého dokazovania; sťažovateľka ich predložila okresnému súdu5. septembra 2013, ktorý ich následne 23. septembra 2013 predložil súdnej znalkyni.

24. Dňa 8. októbra 2013 súdna znalkyňa doručila okresnému súdu stanoviskok vypracovaniu znaleckého posudku, v ktorom žiadala doplniť porovnávací materiál;v zmysle požiadaviek súdnej znalkyne okresný súd 7. januára 2014 vyzval sťažovateľkuna predloženie potrebných materiálov, ktorá na výzvu reagovala podaním doručenýmokresnému súdu 23. januára 2014 (okresný súd ich následne 26. februára 2014 predložilsúdnej znalkyni).

25. Dňa 7. marca 2014 súdna znalkyňa opätovne požiadala o doplnenieporovnávacieho materiálu z nezávislých zdrojov.

26. Dňa 1. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na vykonanie skúškypodpisu, ktoré sa malo uskutočniť 7. mája 2014 a zároveň príslušné štátne orgányna spoluprácu vo veci znaleckého dokazovania predložením podpisov sťažovateľky.Štátne orgány na výzvu reagovali podaniami z 22. apríla 2014 a 25. apríla 2014, ktoré bolinásledne predložené súdnej znalkyni 7. mája 2014.

27. Dňa 7. mája 2014 bola na základe žiadosti súdnej znalkyne na okresnom súdevykonaná skúška podpisu sťažovateľky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislavazapožičal 9. mája 2014 okresnému súdu spis na účely znaleckého dokazovania. Daňovýúrad Bratislava predložil 13. mája 2014 požadované listiny opatrené podpisom sťažovateľkyna účely znaleckého dokazovania; tieto boli následne predložené súdnej znalkyni15. mája 2014. Dňa 19. mája 2014 boli okresnému súdu zapožičané originály dokladovzo spisového materiálu sťažovateľky vedeného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodinyBratislava; tieto boli 26. mája 2014 predložené súdnej znalkyni.

28. Dňa 12. júna 2014 súdna znalkyňa požiadala okresný súd o súčinnosťsťažovateľky, ktorá sa na následnú žiadosť okresného súdu z 3. júla 2014 dostavilana okresný súd na vyjadrenie sa k pravosti podpisov 28. júla 2014.

29. Dňa 10. novembra 2014 okresný súd vyzval súdnu znalkyňu, aby mu oznámila,v akom štádiu sa nachádza znalecké dokazovanie (znalkyňa reagovala telefonickýmoznámením z 1. decembra 2014).

30. Dňa 2. marca 2015 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok, ktorý bol30. marca 2015 predložený účastníkom konania na zaujatie stanoviska.

31. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 14. apríla 2015 vyjadrenie k znaleckémuposudku a návrh na zastavenie exekučného konania.

32. Oprávnená doručila okresnému súdu 16. apríla 2015 návrh na zmenu účastníkakonania na strane oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v dôsledkupostúpenia pohľadávky. V reakcii na návrh oprávnenej okresný súd 1. júla 2015 uznesenímpripustil, aby do konania na miesto oprávnenej vstúpila do konania obchodná spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.

33. Dňa 11. augusta 2015 okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka návrhna zastavenie exekúcie zamietol, proti ktorému podala sťažovateľka 2. novembra 2015odvolanie (do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo o odvolanírozhodnuté).

34. Okresný súd 13. novembra 2015 predvolal súdnu znalkyňu na informatívnyvýsluch, ktorý sa mal uskutočniť 8. decembra 2015, tá sa ho však bez ospravedlnenianezúčastnila.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdompodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), je pod konaním,v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňovéhosúdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve,ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho,že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestnýchveciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorejmôže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súdprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavnýsúd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súdkonštatuje, že exekučné konanie sa spravidla považuje za konanie, ktoré je tak po právnejstránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) pomerne jednoduché (napr. I. ÚS 56/02).Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnutévo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom na nariadenie exekúcie.Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležiaoprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konaniaje nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočnenesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd zistil, že v priebehukonania sťažovateľka 12. novembra 2009 okresnému súdu doručila návrh na zastavenieexekučného konania a podnet na zrušenie platobného rozkazu z 21. marca 2006, v ktorýchnamietala vadu doručenia tohto platobného rozkazu (exekučného titulu) do vlastných rúk,na základe čoho následne 30. augusta 2010 doplnila návrh na zastavenie exekúcie a žiadalao vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru grafológiea písmoznalectva. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že znalecké dokazovanie, ktorési s prihliadnutím na jeho priebeh vyžadovalo opakované zabezpečenie doplneniapodkladov nevyhnutných na vypracovanie znaleckého posudku na základe žiadosti súdnejznalkyne, preukazuje v podstatnej miere skutkovú zložitosť prerokúvanej veci, ktorávýznamnou mierou prispela k predĺženiu napadnutého konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti, vychádzajúc zo spisu,konštatuje, že k predĺženiu napadnutého konania prispela sťažovateľka najmä podávanímnekvalifikovaných návrhov, na odstránenie chýb ktorých ju musel okresný súd vyzývať(výzva okresného súdu z 8. marca 2010 na doplnenie a opravu podania doručenéhookresnému súdu 6. júla 2009, na ktorú sťažovateľka nereagovala, a výzva okresného súduz 18. apríla 2012 na doplnenie podania z 8. februára 2012).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzalzo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byťzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnoučinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebehnapadnutého konania charakterizuje neefektívna a nesústredená činnosť okresného súdu.Ako neefektívny hodnotí ústavný súd napr. postup okresného súdu, ktorým podaniesťažovateľky zo 6. júla 2009 označené ako„odvolanie proti EX 1273/06“postúpil(potom, ako sťažovateľka na jeho výzvu na odstránenie nedostatkov tohto podaniaz 8. marca 2010 nereagovala a podanie nedoplnila) na rozhodnutie krajskému súdu, keďžeišlo o podanie, ktoré podľa obsahu nebolo možné kvalifikovať ako odvolanie, pričomokresný súd ho mal v súlade s § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť, keďžesťažovateľkou neodstránené nedostatky tohto podania bránili v konaní pokračovať.

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdusúvisiaci s nariadením znaleckého dokazovania. Sťažovateľka v sťažnosti namieta,že vykonanie znaleckého dokazovania požadovala ešte v roku 2010, pričom k samotnémuznaleckému dokazovaniu vyhotovením znaleckého posudku okresný súd pristúpil ažv roku 2013. Ústavný súd prisvedčuje námietke sťažovateľky a konštatuje, že obdobie trochrokov (august 2010 až august 2013), ktoré okresný súd potreboval na to, aby sa s návrhomsťažovateľky na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania vysporiadala znalecké dokazovanie nariadil, nemožno považovať za postup, ktorý by v napadnutomkonaní bolo možné kvalifikovať ako efektívny a smerujúci k odstráneniu neistoty, v ktorejsa sťažovateľka v napadnutom konaní nachádzala.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojouneefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právosťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnomzadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiposudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako ajs prihliadnutím na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu a zohľadňujúc na druhejstrane faktickú zložitosť konania, ako aj negatívny podiel sťažovateľky na jej doterajšompriebehu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučineniav sume 1 500 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výrokutohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkouJUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava. Ústavný súd vychádzalpri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnancahospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobenév roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,čo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskehosúdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016