SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 690/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008, za účasti Okresnéhosúdu Košice I, takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008p o r u š e n é b o l i.
Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 270/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania vsume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právnehozástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 (ďalej aj „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkomkonania, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení podielového spoluvlastníctvak nehnuteľnosti.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza, že„Napriek uplynutiu takmer 6 rokov od podania žaloby vo veci doteraz nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie a to napriek dvom sťažnostiam sťažovateľa predsedovi Okresného súdu Košice I zo dňa 25. 12. 2012 a 8. 4. 2014. V tejto súvislosti napríklad poukazujeme na tú skutočnosť, že taký prvotný úkon ako výzva na zaplatenie súdneho poplatku mi zo strany súdu bol zaslaný až 38 mesiacov od podania mojej žaloby. Súdne konanie od podania žaloby trvá takmer 6 rokov a vo veci zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.“.
Vo vzťahu k základným kritériám, ktoré ústavný súd uplatňuje vo svojejrozhodovacej činnosti pri posudzovaní sťažností namietajúcich porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právna a faktická zložitosťprerokúvanej veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, postup vo veci konajúcehosúdu), sťažovateľ okrem iného uvádza:
„Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko vôbec komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I. Naviac uvedené kritérium je v nami prejednávanom prípade nepodstatné nakoľko bez ohľadu na zložitosť veci, vec nemohla byť súdom rozhodnutá nakoľko vo veci nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. Taktiež mám za to, že správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Je síce objektívnou pravdou, že v priebehu konania nastali viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov konania vyvolané najmä úmrtím účastníkov konania, ale uvedené okolnosti sťažovateľ nijako nezapríčinil a k týmto skutočnostiam došlo aj z dôvodu dlhej dĺžky konania... Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené najmä nečinnosťou, resp. neefektívnosťou konania Okresného súdu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj ten fakt, že taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol urobený po 4 rokoch od podania žalobného návrhu.“
Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čoodôvodňuje nepriaznivým vplyvom nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súduv napadnutom konaní na jeho psychický stav.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdrozhodol takto:
„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 10 C/270/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/270/2008 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2500 €..., ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi...“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 690/2015-20z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 67/14 doručenom ústavnémusúdu 8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konanía zároveň uviedol, že pripúšťa„istú mieru skutkovej náročnosti, pretože v priebehu konania žalobca niekoľkokrát zmenil žalobný návrh a v dôsledku toho došlo aj k zmene v účastníkoch konania, niektorí účastníci v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh ich právnych nástupcov. Tým však nie je možné ospravedlniť skutočnosť, že súd doposiaľ nevykonal vo veci ani jedno meritórne pojednávanie.“.V súvislostis rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia sa predseda okresného súduv označenom prípise dožaduje, aby ústavný súd zohľadnil skutočnosti, ktorými prispelik predĺženiu konania jeho účastníci, t. j. skutočnosti, ktoré okresný súd nemohol svojímpostupom žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predseda okresného súdu zároveň oznámil, ženetrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby savyjadril k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predseduokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu predovšetkým uviedol:
„... upriamujeme pozornosť najmä na fakt, že do dnešného dňa napriek uplynutiu viac ako 7 rokov od podania žaloby a napriek sťažnosti sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2014, ktorú vyhodnotil predseda súdu ako čiastočne dôvodnú nie je vo veci vytýčené ani prvé pojednávanie. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci, ktorým sa odstraňuje právna neistota sťažovateľa je v nedohľadne.“
Sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu zároveň uplatnil úhradutrov konania v celkovej sume 518,76 €.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretožedospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 270/2008 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:
1. Sťažovateľ podal 10. novembra 2008 okresnému súdu žalobu o neplatnosťprávneho úkonu.
2. Dňa 16. februára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovanú na vyjadrenie,či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, zároveň bola žalovanejdoručená žaloba na vyjadrenie. V reakcii na výzvu sťažovateľ okresnému súdu 25. februára2009 oznámil, že trvá na pojednávaní vo veci. Dňa 2. marca 2009 sa k žalobe vyjadrilažalovaná, ktorá 8. apríla 2009 doručila okresnému súdu vyjadrenie, ktorým požiadalao nariadenie pojednávania.
3. Okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej 6. mája 2009 sťažovateľovi na zaujatiestanoviska (sťažovateľ doručil 10. júna 2009 stanovisko k vyjadreniu žalovanej).
4. Dňa 16. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu,ktorým žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskehozákonníka.
5. V dňoch 19. februára 2010 a 16. marca 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvomOkresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) stav konania vedenéhopod sp. zn. 2 Pv 746/2008 (okresná prokuratúra odpovedala na dopyt podaním z 25. marca2010).
6. V dňoch 12. a 13. apríla 2010 si okresný súd vyžiadal kópiu právoplatnéhorozsudku z okresného súdu sp. zn. 5 T 181/2009 z 29. januára 2010, ktorý mu bol doručený24. júna 2010.
7. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jehopodania zo 16. februára 2010. Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podanímdoručeným 9. augusta 2010, v ktorom oznámil, že okrem zmeny petitu žiada aj pripusteniezmeny účastníkov konania.
8. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkovsplnomocnenia na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov a nedostatkov návrhuna pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcov; právna zástupkyňa žalobcov na výzvureagovala podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2010.
9. Dňa 25. augusta 2010 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa napredloženie splnomocnení na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov v konaní,ktoré boli okresnému súdu doručené 6. septembra 2010.
10. Dňa 21. októbra 2010 okresný súd rozhodol o pripustení do konania ďalšíchúčastníkov na strane žalobcov (žalobcov v 2. až 6. rade). Následne okresný súd 18. februára2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastníci na strane žalobcov vstúpili aj žalobcoviav 7. až 9. rade, a 18. mája 2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastník vstúpil nastrane žalobcov žalobca v 10. rade.
11. Dňa 22. júla 2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby a 23. januára 2012 vyzvalsťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu; sťažovateľ súdny poplatokzaplatil 6. februára 2012.
12. Dňa 6. júna 2012 došlo k zmene zákonného sudcu vo veci na základe opatreniapredsedu okresného súdu z dôvodu preradenia vo veci konajúceho zákonného sudcu natrestný úsek.
13. Dňa 9. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2013a vyžiadal si z Katastrálneho úradu Košice (ďalej len „katastrálny úrad“) informácietýkajúce sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide, a od trestnéhoúseku okresného súdu spis vzťahujúci sa na konanie vedené týmto súdom pod sp. zn.5 T 181/2009. Katastrálny úrad na dopyt reagoval podaním doručeným okresnému súdu26. decembra 2012.
14. Pojednávanie nariadené na 29. január 2013 okresný súd 23. januára 2013 odročilna neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Dňa 16. mája 2013 bol spis nazáklade opatrenia predsedu okresného súdu k rozvrhu práce na rok 2013 sp. zn.1 SprR 24/2013 z 15. mája 2013 pridelený na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnejsudkyni.
15. Dňa 18. septembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov oznámila okresnému súduzmenu účastníkov na strane žalobcov z dôvodu úmrtia žalobcov v 3. a 7. rade. Z úradnéhozáznamu na č. l. 155 vyplýva, že z dôvodu univerzálnej sukcesie bude okresný súdpokračovať v napadnutom konaní s dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.
16. Dňa 25. novembra 2013 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu oznámila,že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania vo veci,a preto navrhla vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných.
17. Dňa 9. januára 2014 okresný súd rozhodol o pokračovaní v napadnutom konanís dedičmi po žalobcoch v 3. a 7. rade, ktorí zomreli.
18. Dňa 9. januára 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby savyjadril k návrhu na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných podľa § 92Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý na výzvu reagoval podanímdoručeným okresnému súdu 28. januára 2014, v ktorom vyslovil súhlas so zmenouúčastníkov konania.
19. Uznesením zo 6. februára 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konaniana strane žalovaných (ďalej len „uznesenie zo 6. februára 2014“).
20. Dňa 11. februára 2014 okresný súd vyzval katastrálny odbor Okresného úraduKošice (ďalej len „okresný úrad“) na zaslanie listu vlastníctva a kúpnej zmluvy týkajúcichsa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide. Okresný úrad na výzvureagoval podaním doručeným 4. marca 2014.
21. Žalovaný doručil okresnému súdu 4. marca 2014 odvolanie proti uzneseniuokresného súdu zo 6. februára 2014. Dňa 29. apríla 2014 sa k odvolaniu proti uzneseniuokresného súdu zo 6. februára 2014 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcov a 28. mája 2014bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súduzo 6. februára 2014 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súduznesením sp. zn. 1 Co 561/2014 z 13. januára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súduz 13. januára 2015“) uznesenie okresného súdu zo 6. februára 2014 zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený 2. februára 2015.
22. Dňa 15. januára 2015 došlo k opätovnej zmene zákonného sudcu vo veci.
23. Dňa 3. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcov odpovedala na výzvu okresnéhosúdu k zmene účastníkov konania na strane žalovaných.
24. Dňa 19. mája 2015 okresný súd vyzval okresný úrad na predloženie kúpnejzmluvy, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; okresný úrad navýzvu reagoval podaním doručeným 18. augusta 2015.
25. Dňa 7. septembra 2015 okresný súd pripustil do konania na strane žalovanýchďalších účastníkov konania.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každýmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedenéhodôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť presudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súdprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd ajsťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, žepredmet posudzovaného konania (určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti) poskutkovej ani právnej stránke nemožno považovať za taký zložitý, aby odôvodňovaldoterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (zatiaľ v trvaní siedmich rokov).Rozhodovanie o určení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvorí štandardnú súčasťrozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno považovať za právnezložitú. Vzhľadom na vyšší počet účastníkov konania na strane žalobcov možno napadnutékonanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť všaknemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu prejavujúcou saaj tým, že vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, čiv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne významnejšie skutočnosti,prostredníctvom ktorých by sťažovateľ prispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavnýsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahyv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehoneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.10 C 270/2008, ktoré sa začalo 10. novembra 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie jeprávoplatne skončené, pričom navyše dosiaľ sa vo veci neuskutočnilo ani jednopojednávanie.
Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došloopakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od júna 2009, keďk vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko sťažovateľ, do februára 2010, keď okresný súdurobil dopyt na okresnú prokuratúru o stave predmetného konania; od júla 2011, keďokresný súd pripustil zmenu žaloby, do novembra 2012, keď okresný súd nariadilpojednávanie vo veci, a od decembra 2012, keď katastrálny úrad oznámil okresnému súduvyžiadané informácie, až do januára 2014, keď okresný súd rozhodol, že v napadnutomkonaní bude pokračovať so zákonnými dedičmi po zomrelých žalobcoch v 3. a 7. rade).
Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu,výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia zo 6. februára 2014, ktorým okresný súdpripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných a ktoré bolo z dôvodu zmätočnostiako nepreskúmateľné uznesením krajského súdu z 13. januára 2015 zrušené z dôvodu, žeodvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov na stranežalovaných nemalo oporu v spise.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojouneodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočnýchprieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume2 500 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnomzadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiposudzovaného prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím nacelkovú dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, žepriznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom bude primeranékonkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkonyprávnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3vyhlášky) a zvýšení celkovej sumy o 20 % (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH,pozn.) predstavuje sumu 340,90 €.
Ústavný súd za podanie doručené mu 28. decembra 2015 vzhľadom na jeho obsahúhradu nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016