znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 69/2016-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiDražby a reality PAMAŠA, s. r. o., Kpt. Nálepku 31, Levice, právne zastúpenej advokátomJUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovonámestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Košiciach č. k. 5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o.,z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý procespodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Napadnutým uznesením krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovceč. k. 20 C 53/2008-120 z 12. februára 2009 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšiekonanie.

Podľa sťažovateľky napadnutým uznesením došlo k porušeniu označeného článkuústavy a dohovoru, preto po rozsiahlom odôvodnení sťažnosti sa domáhala vysloveniauvedeného článku ústavy a dohovoru týmto rozhodnutím, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiťkrajskému súdu na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti tiež vyplynulo, že sťažovateľka„z opatrnosti“podala„aj dovolanie a z opatrnosti podáva aj túto sťažnosť a dovoľuje si požiadať, aby Ústavný súd SR vyčkal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní“sťažovateľky.

Dňa 21. januára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorýmsvoju sťažnosť berie späť,„nakoľko Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Cdo 170/2014 zo dňa 24.11.2015 napadnuté uznesenie Krajského súdu v KOŠICIACH zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie“, pričom kópiu uvedeného rozhodnutia k svojmu podaniusťažovateľka aj pripojila.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak ide o takýnedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Vzhľadom na skutočnosť, že právoplatným uznesením všeobecného súdu bolasťažovateľke poskytnutá ochrana jej označeným právam, je subsidiárna právomocústavného súdu vylúčená.

Nedostatok právomoci ústavného súdu treba považovať za neodstrániteľnýnedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskehosúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde. Preto bolopotrebné konanie zastaviť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016