znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 69/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej   prachárni   13,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátky Mgr. Ľubice   Pavelkovej   Chabadovej,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   11087/2014,   sp.   zn. Rvp 11181/2014 a sp. zn. Rvp 11265/2014, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   2   Ro   97/2013,   sp.   zn.   2   Ro   132/2013,   sp.   zn. 2 Ro 128/2013, sp. zn. 2 Ro 243/2013, sp. zn. 2 Ro 286/2013, sp. zn. 3 Ro 264/2013, sp. zn. 9 Ro 206/2013, sp. zn. 9 Ro 115/2013, sp. zn. 1 Ro 88/2013, sp. zn. 8 Ro 193/2013, sp. zn. 8 Ro 233/2013, sp. zn. 8 Ro 242/2013, sp. zn. 8 Ro 101/2013, sp. zn. 8 Ro 97/2013, sp. zn. 8 Ro 230/2013, sp. zn. 9 Ro 158/2013, sp. zn. 8 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 133/2013, sp. zn. 8 Ro 88/2013, sp. zn. 8 Ro 91/2013, sp. zn. 9 Ro 156/2013, sp. zn. 9 Ro 82/2013, sp. zn. 9 Ro 108/2013, sp. zn. 9 Ro 143/2013 a sp. zn. 9 Ro 160/2013, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 11087/2014, sp. zn. Rvp 11181/2014 a sp. zn. Rvp 11265/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11087/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. septembra 2014, 4. septembra 2014 a 8. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Chabadová,   s.   r.   o.,   Pri   starej prachárni 13, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Ľubice Pavelkovej Chabadovej, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Veľký   Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 2 Ro 97/2013, sp. zn. 2 Ro 132/2013, sp. zn. 2 Ro 128/2013, sp. zn. 2 Ro 243/2013, sp. zn. 2 Ro 286/2013, sp. zn. 3 Ro 264/2013, sp. zn. 9 Ro 206/2013, sp. zn. 9 Ro 115/2013, sp. zn. 1 Ro 88/2013, sp. zn. 8 Ro 193/2013, sp. zn. 8 Ro 233/2013, sp. zn. 8 Ro 242/2013, sp. zn. 8 Ro 101/2013, sp. zn. 8 Ro 97/2013, sp. zn. 8 Ro 230/2013, sp. zn. 9 Ro 158/2013, sp. zn. 8 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 133/2013, sp. zn. 8 Ro 88/2013, sp. zn. 8 Ro 91/2013, sp. zn. 9 Ro 156/2013, sp. zn. 9 Ro 82/2013, sp. zn. 9 Ro 108/2013, sp. zn. 9 Ro 143/2013 a sp. zn. 9 Ro 160/2013 (spolu ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ   na   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   zároveň   doručil   „Sprievodný   list   k   návrhu“, v ktorom   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   o   svojom   podaní   na   DVD   -   nosičoch. Na uvedené   podanie   reagoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   listom,   ktorým   sťažovateľovi oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty   podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo   Veľkom   Krtíši   nemá   k   dispozícii   elektronickú   podateľňu,   a   teda   nie   sú   splnené podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza,   že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už   zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol   (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho   začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002.. a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní.   Sťažovateľ   ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo   žiadneho   ustanovenia   nevyplýva,   že   by   písomné   podanie   malo   byť   pred   ostatnými spôsobmi   uprednostňované,   resp.   zvýhodňované...   Sťažovateľ   teda   dodržal   zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými   zaručeným   elektronickým   podpisom,   pričom   splnil   všetky   naňho   kladené požiadavky,   ktoré   súvisia   so zaručeným   elektronickým   podpisom,   a   napriek   tomu   jeho podanie   nebolo súdom   prijaté...   Sťažovateľ podal na Ústavný súd   Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nález ústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou formou   a   podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Okresnému   súdu   prikázal konať   vo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   v   relevantnej   časti   odôvodnenia   nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm.   d)   zákona   o   ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením   označených   práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla   2006   opätovne   konal   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s   účinnosťou   ku   dňu   jeho podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z   technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   (Podania   boli zaregistrované pod sp. zn. 2 Ro 97/2013, sp. zn. 2 Ro 132/2013, sp. zn. 2 Ro 128/2013, sp. zn. 2 Ro 243/2013, sp. zn. 2 Ro 286/2013, sp. zn. 3 Ro 264/2013, sp. zn. 9 Ro 206/2013, sp. zn. 9 Ro 115/2013, sp. zn. 1 Ro 88/2013-7, sp. zn. 8 Ro 193/2013, sp. zn. 8 Ro 233/2013, sp. zn. 8 Ro 242/2013, sp. zn. 8 Ro 101/2013-7, sp. zn. 8 Ro 97/2013, sp. zn. 8 Ro 230/2013, sp. zn. 9 Ro 158/2013, sp. zn. 8 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 133/2013, sp. zn. 8 Ro 88/2013, sp. zn. 8 Ro 91/2013, sp. zn. 9 Ro 156/2013, sp. zn. 9 Ro 82/2013-6, sp. zn. 9 Ro 108/2013- 7, sp. zn. 9 Ro 143/2013, sp. zn. 9 Ro 160/2013-6. V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s   tvrdením   sťažovateľa,   že   ide   o   „znovudoručenie“   návrhov   na   vydanie   platobných rozkazov podaných na tento súd dňa... 24.7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví.   Konanie   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavil.   Sťažovateľ   sa   vo   veci odvolal...

V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach sa rozhodovalo aj na Európskom: súde   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu.   Tento   súd   dňa   16.6.2009   o   sťažnosti   žalobcu č. 54252/07s   (táto   konkrétne   sa   týkala   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš3274/08,   3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/0807, 3824/08, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1 Dohovoru. Inými slovami, Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie.

Žalobca Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol Rozsudkom tak, že Okresný súd Veľký Krtíš porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu v totožných   veciach   mal   a   má   žalobca   za   to,   že   účinky   podania   zostali   zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 31.3.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči, ktorej   smeruje   toto   odvolanie   a   v   ktorej   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   zatavil   konanie   pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa 31.3.2006. Zároveň podotýkam, že o tejto skutočnosti je Okresný súd Veľký Krtíš dostatočne informovaný, nakoľko predmetný Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva   sa   týkal   porušenia   práv,   ktorých   sa   dopustil   tento   súd.   Považujem   preto   za neprípustné, aby sa od žalobcu požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti, t.j. existencie Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento Rozsudok je Okresnému súdu Veľký Krtíš známy...

Okresný   súd   Veľký   Krtíš   sa   nestotožnil   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31.3.2006 a 24.7.2006.

Sťažovateľ sa vo veci odvolal. Trvá na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť   podmienku,   že žalobe na vydanie platobného rozkazu   sa pripíšu účinky   podania k pôvodnému   dátumu   podania,   t.j.   ku   dňu   31.3.2006   a   24.7.2006.   Je   tomu   tak   nie   len z dôvodu,   že   súdny   poplatok   nemožno   v   súčasnosti   už   vyrobiť,   ale   najmä   z   dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky. Sťažovateľovi nemôže skutočnosť, že Okresný súd Veľký KrtíŠ porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie peňažnej pohľadávky.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie o zastavení konania potvrdil. Vo svojej podstate nenamietal záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, že žalobám z roku 2006 podaných   na   DVD   nosiči   je   potrebné   pripísať   účinky   podania   ku   dňu   31.3.2006 a 24.7.2006.   Namietal,   že   sťažovateľ   neuniesol   akési   dôkazné   bremeno,   keď   bol   podľa odvolacieho súdu povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát.»

Ústavný súd z príloh sťažností zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich práv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súd odmietol.

Na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby ústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 11087/2014, sp. zn. Rvp 11181/2014 a sp. zn. Rvp 11265/2014, z ktorých vyplýva ich právna   a   skutková   súvislosť,   a   prihliadajúc   taktiež   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   postupu   ktorého   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých konaniach (bod 2 výroku tohto uznesenia)

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v napadnutých konaniach.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) (krajský súd to vo všetkých napadnutých konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015