znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 69/09-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti Ing. J. K., B.; R. P., B.; R. B., B.; M. T., B.; B. A., B., a J. V., B., zastúpených advokátom   JUDr.   M.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C 149/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 149/2001 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   149/2001 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V.   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 686,25 € (slovom tisícšesťstoosemdesiatšesť eur a dvadsaťpäť centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. M. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. februára 2009 č. k. II. ÚS 69/09-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   J.   K.,   B.;   R.   P.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka v 2. rade“); R. B., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); M. T., B. (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“); B. A., B., a J. V., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 149/2001.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Z. – právny predchodca sťažovateľov (ďalej len „navrhovateľka“) – podala 28. septembra 2001 na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhala, aby okresný súd určil, že výpovede z nájmu k pozemkom v k. ú. V., obec B., m.   č.   N.,   ktoré   tvoria   zriadenú   záhradkovú   osadu,   sú   neplatné,   pretože   neboli   splnené zákonom   určené   výpovedné   dôvody.   So   žalobným   návrhom   bol   podaný   aj   návrh   na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa Ing. M. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“) a S. J. (ďalej len „odporca v 2. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“) zakázalo nakladať s predmetnými pozemkami. Okresný súd vydal 3. októbra 2001 predbežné opatrenie, proti ktorému   odporcovia   podali   odvolanie.   O predmetnom   odvolaní   rozhodol   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 14 Co 154/02 z 21. mája 2002 tak, že   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.   Dňa   4.   septembra   2003   požiadali   sťažovatelia   okresný   súd   o nariadenie pojednávania a zároveň aj o vydanie predbežného opatrenia, pretože vlastníci pozemkov zasahovali do   práv   užívateľov   predmetných   pozemkov   v zriadenej   záhradkárskej   osade, zabraňovali   im   užívať   pôdu   a brať   z nej   úrodu,   čím   im   spôsobovali   materiálnu   ujmu. Okresný   súd   7.   decembra   2004   vydal   predbežné   opatrenie,   proti   ktorému   odporcovia opätovne   podali   odvolanie.   Do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   odvolací   súd o odvolaní odporcov nerozhodol.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že za sedem rokov trvania súdneho konania sa okresný súd nezaoberal meritom veci a okrem vydania dvoch predbežných opatrení nariadil len jedno pojednávanie.

Z uvedených dôvodov sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 149/2001 došlo k porušeniu   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a prizná im primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 50 000 Sk a náhradu trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3155/09 z 3. marca 2009 spolu   s   vyjadrením zákonnej   sudkyne   a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom   doručeným   ústavnému   súdu   30.   marca 2009.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   oznámila   ústavnému   súdu,   že   na   ústnom prerokovaní   veci   netrvá   a s vyjadrením   zákonnej   sudkyne   sa   plne   stotožňuje.   Zákonná sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   okrem   popisu   procesných   úkonov   vykonaných   okresným súdom v predmetnom konaní uviedla, že návrh na začatie konania nepodali sťažovatelia, ale právny predchodca sťažovateľov 28. septembra 2001, ktorý až podaním zo 4. apríla 2003 požiadal okresný súd o pripustenie zmeny na strane navrhovateľa o sťažovateľov. Vo veci boli nariadené 3 pojednávania na 16. október 2008, 9. december 2008 a 10. február 2009, ktoré   boli na základe žiadosti   právneho zástupcu   sťažovateľov a nevedomosti   o tom, či nedošlo   k ukončeniu   nájomného   vzťahu   na   základe   dohody   sťažovateľov   s odporcami, odročené.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že návrh bol podaný 28. septembra 2001, ale prvé pojednávanie bolo nariadené až 16. októbra 2008, t. j. po viac ako siedmich rokoch. S poukazom na dĺžku konania v zásade nebol dosiahnutý účel, ktorý bol sťažovateľmi sledovaný, dôsledkom čoho je aj to, že počas doby, v ktorej okresný súd rozhodoval, odporcovia prinútili sťažovateľov opustiť sporné pozemky a sami ich obrábajú. V súčasnosti odporcovia tvrdia, že vzhľadom na to, že sporné pozemky   sami   obrábajú,   resp.   že   im   ich   sťažovatelia   odovzdali,   už neexistuje predmet sporu.   Právny   zástupca   zároveň   oznámil   ústavnému   súdu,   že   sťažovatelia   súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 149/2001:

Konanie bez účasti sťažovateľov:

- 28.   september   2001   –   navrhovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vyslovenie neplatnosti právneho úkonu proti odporcom,

- 3. október 2001 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie,

- 17. október 2001 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 3. októbra 2001 o predbežnom opatrení,

- 22. október 2001 – odporca v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 3. októbra 2001 o predbežnom opatrení,

- 7. december 2001 – okresný súd zaslal odvolania odporcom na vyjadrenie navrhovateľke (doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky 14. januára 2002),

- 5. február 2002 – navrhovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcov,

- 2. apríl 2002 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov,

- 31. máj 2002 – krajský súd uznesením č. k. 14 Co 154/02-58 zrušil uznesenie okresného súdu z 3. októbra 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 30. september 2002 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie odporcu v 1. rade,

- 1. október 2002 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie odporcu v 2. rade,

- 7.   október   2002 –   okresnému   súdu   bola doručená   žiadosť   navrhovateľky   o nariadenie termínu pojednávania,

- 17.   apríl   2003 –   navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka konania (sťažovateľov) a doplnenie žaloby,

- 28. september 2004 – okresný súd uznesením č. k. 14 C 149/01-100 vyzval navrhovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 25. október 2004 – navrhovateľka odstránila nedostatky návrhu,

- 7. december 2004 – okresný súd uznesením č. k. 14 C 149/01-106 nariadil predbežné opatrenie,

- 21. december 2004 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 28. december 2004 – odporca v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 11. január 2005 – okresný súd zaslal navrhovateľke odvolania odporcov na vyjadrenie a zároveň vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 19. január 2005 – odporca v 1. rade zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 24. január 2005 – odporca v 2. rade zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 2. február 2005 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniam odporcov,

- 14. február 2005 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov,

- 30. marec 2005 – odporca v 1. rade žiadal informáciu o stave odvolacieho konania,

- 11.   máj   2005   –   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez   vybavenia   z dôvodu odstránenia   nedostatkov   konania   (nebolo   rozhodnuté   o návrhu   navrhovateľky   na   vstup ďalšieho účastníka do konania),

- 7. jún 2005 – okresný súd vyzval navrhovateľku na doloženie listinných dôkazov súhlasu ku vstupu do konania (sťažovateľka v 2. rade),

- 9. september 2005 – navrhovateľka doložila listinné dôkazy.

Konanie so sťažovateľmi:

- 20. február 2006 – okresný súd uznesením č. k. 14 C 149/01-176 pripustil vstup ďalších účastníkov do konania (sťažovateľov),

- 15. marec 2006 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 20. februára 2006,

- 19. jún 2006 – okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 14 C 149/01-181 k uzneseniu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 11. január 2007 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti uzneseniu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 26. júl 2007 – krajský súd uznesením č. k. 4 Co 345/07-186 potvrdil uznesenie okresného súdu   zo   7.   decembra   2004   o predbežnom   opatrení   v spojení   s   opravným   uznesením z 19. júna 2006 a s uznesením z 20. februára 2006,

- 18. október 2007 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 26. október 2007 – okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie,

- 9. november 2007 – odporca v 1. rade doručil okresnému súdu svoje stanovisko,

- 12. november 2007 – odporca v 2. rade doručil okresnému súdu svoje stanovisko,

- 3. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 2008 a zároveň vyzval účastníkov na predloženie listinných dôkazov,

- 24. január 2008 – odporca v 1. rade predložil listinné dôkazy,

- 19.   február   2008   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne odročené na neurčito,

- 12. marec 2008 – okresný súd vyzval navrhovateľku na predloženie dokladov o právnej subjektivite   a zároveň   zisťoval   pobyt   sťažovateľov   v 2.,   3.   a 4.   rade   prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľstva,

- 20. marec 2008 – centrálna evidencia obyvateľstva oznámila pobyt sťažovateľov v 2., 3. a 4. rade,

- 7. apríl 2008 – navrhovateľka predložila požadované doklady o právnej subjektivite,

- 13. jún 2008 – okresný súd vyzval navrhovateľku, aby oznámila adresy sťažovateľov v 2., 3. a 4. rade,

- 4.   august   2008   –   navrhovateľka   zaslala   okresnému   súdu   adresy   sťažovateľov   v 2., 3. a 4. rade,

- 5.   august   2008   –advokát   JUDr.   B.   oznámil,   že   prevzal   zastupovanie   navrhovateľky a sťažovateľov, okrem sťažovateľky v 2. rade, ktorá nepodpísala splnomocnenie,

- 26. august 2008 – odporca v 1. rade žiadal o nariadenie pojednávania,

- 9. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2008,

- 11. september 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov predložil plnú moc na zastupovanie sťažovateľky v 2. rade,

- 15.   október   2008   –   právny   zástupca   navrhovateľky   a sťažovateľov   faxom   zaslal okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadal odročiť pojednávanie, poštou doručené 16. októbra 2008,

- 16. október 2008 – pojednávanie bolo uznesením odročené na 9. december 2008,

- 16. október 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie a vyzval právneho zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu,

- 8.   december   2008   –   právny   zástupca   navrhovateľky   a sťažovateľov   faxom   zaslal okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadal odročiť pojednávanie, poštou doručené 10. decembra 2008,

- 9. december 2008 – pojednávanie bolo uznesením odročené na 10. február 2009,

- 9. december 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie a urgoval právneho zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu,

- 23. december 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov žiadal o predĺženie lehoty,

- 8.   január   2009   –   okresný   súd   uznesením   predĺžil   lehotu   právnemu   zástupcovi navrhovateľky a sťažovateľov do 20. januára 2009,

- 26.   január   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov s uvedením, že na podanom návrhu naďalej trvajú,

- 10. február 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania a žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že   posudzovanú dĺžku konania v danom prípade nebolo možné pripísať zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmanej veci, ktorí vstúpili do konania právoplatne 26. júla 2007, ústavný súd zistil okolnosti, ktoré musia byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v tomto   konaní   k zbytočným   prieťahom   (napríklad   viacnásobné   odstraňovanie nedostatkov   podania,   ospravedlnenie   sa   právneho   zástupcu   sťažovateľov   z dvoch pojednávaní, tretie pojednávanie žiadal odročiť a pod.). Na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný len v období od 19. júna   2006   do   11.   januára   2007   (t. j. viac   ako   šesť   mesiacov).   Namietaný   postup okresného súdu sám osebe nemožno považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako   „zbytočné   prieťahy“ spôsobilé   vyvolať porušenie   čl.   48   ods.   2 ústavy   (pozri   napr. I. ÚS 41/02, I. ÚS 146/06).

Vzhľadom však na celkovú dĺžku konania (viac ako sedem rokov bez právoplatného rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci) ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia vstúpili do konania 26. júla 2007, ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením, a preto im nepriznal primerané finančné zadosťučinenie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu, avšak ich sumu nevyčíslil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku   2008 je 3 176 Sk a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 2 541 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľom   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v celkovej sume 32 784 Sk vrátane režijného paušálu [(2 541 x 6 + 191 x 6) x 2], t. j. 1 088,23 €. Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 598,02 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľom tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 1 686,25 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009