SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 689/2016-38
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval návrh primátora mesta Galanta Petra Pašku, Agátová 2511/24, Galanta, zastúpeného Advokátskou kanceláriou InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Horský, na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna 2016 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 2/2016 z 22. júna 2016 z r u š u j e.
2. Mesto Galanta j e p o v i n n é uhradiť Petrovi Paškovi trovy konania v sume 363,79 eur (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. augusta 2016 doručený návrh primátora mesta Galanta Petra Pašku (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“ alebo „odporca“) č. 2/2016 z 22. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“).
1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 689/2016-13 z 8. septembra 2016 prijal návrh na ďalšie konanie.
2. Z návrhu a z jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii primátora mesta Galanta bola napadnutým rozhodnutím mestského zastupiteľstva uložená podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona sankcia straty mandátu primátora mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona.
2.1 Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa o. i. uvádza: „Proti primátorovi mesta Galanta Petrovi Paškovi,, bytom, sa už v predchádzajúcom rozhodnutí č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016 právoplatne rozhodlo, že porušil čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a/ ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v nadväznosti na uvedené skutočnosti mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, vo výške dvanásťnásobku jeho mesačného platu, t. j. vo výške 24 750,34 EUR, slovom: dvadsaťštyritisícsedemstopäťdesiat eur 34/centov. Primátor mesta Galanta, Peter Paška, v nadväznosti na vydané Rozhodnutie MsZ č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016, využil svoje právo v súlade s čl. 10 ods. 2 citovaného zákona č. 357/2004 Z. z. a v zákonnej lehote podal návrh na ústavný súd SR, s požiadavkou o preskúmanie daného rozhodnutia č. 1/2016 zo dňa 18. februára 2016. (viď. Príloha - Rozhodnutie č. 1/2016 Mestského zastupiteľstva v Galante zo dňa 18. februára 2016 v zmysle článku čl. 9 ods. 1 písm. b) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov). Ústavný súd uznesením č. II. ÚS 400/2016-16 zo dňa 12. mája 2016 rozhodol o prijatí návrhu Petra Pašku na ďalšie konanie.“
2.2 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia mestské zastupiteľstvo uviedlo: «Dňa 19. apríla 2016 na zasadnutí MsZ Galanta, navrhol poslanec MsZ János Marsall, Mestskému zastupiteľstvu v Galante začatie konania vo veci možného porušenia ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zo strany primátora mesta Petra Pašku, ktorý sa ho mal dopustiť, tým, že podpísal zmluvu o dielo so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o., kpt Nálepku 1597, 924 01 Galanta, „Na výsadbu drevín v meste Galanta dňa 9. septembra 2015 (viď. príloha Zmluva o dielo č. 183/2015) i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že sám je v uvedenej spoločnosti spoločníkom.“ (viď. príloha výpis z Obchodného registra SR). Útvar hlavného kontrolóra mesta Galanta predložil na zasadnutí MsZ Galanta dňa 31. marca 2016 „Správu o výsledkoch následnej finančnej kontroly čerpania finančných prostriedkov schválených mestským zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína Ul. Hodská, Galanta“ a tiež aj zápisnicu zo záverečného prerokovania o výsledkoch následnej finančnej kontroly čerpania finančných prostriedkov schválených mestským zastupiteľstvom pre účely zatrávnenia cintorína Ul. Hodská, konaného dňa 17.03.2016. V uvedených dokumentoch (viď. príloha správa + zápisnica) hlavný kontrolór mesta Galanta, MVDr. Gábor Pallya poukazuje na možné porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Na základe uvedených skutočností Mestské zastupiteľstvo v Galante schválením uznesenia č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016 začalo konanie podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) vo veci možného porušenia ustanovení čl. 4 ods. 2, písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, zo strany Petra Pašku - primátora mesta Galanta - vo veci „Verejného obstarávania na výsadbu drevín v meste Galanta“ (viď. prílohu uznesenie MsZ Galanta č. 263/Z-2016).
Dňa 19. mája 2016 sa uskutočnilo 18. zasadnutie MsZ v Galante, ktoré sa skladalo z dvoch častí a na ktorom na neverejnej časti rokovania, poslanci MsZ v súlade s uznesením č. 263/Z-2016 zo dňa 19. apríla 2016, si vypočuli svedkov v súvislosti s predmetným konaním (viď. príloha - „zápisnica“). Neverejnú časť rokovania MsZ Galanta uviedol poslanec MsZ Mgr. László Biró, schválený MsZ Galanta na vedenie rokovania počas neprítomnosti primátora. Primátor - Peter Paška sa odmietol tejto časti rokovania zúčastniť a opustil rokovaciu miestnosť.
K uvedenému konaniu boli doložené listinné dôkazy (viď. príloha) a taktiež boli vypočutí svedkovia pre dané konanie:
Mgr. Maršali János - poslanec MsZ Galanta
MVDr. Pallya Gábor - hlavný kontrolór mesta Galanta
Ing. Kopasová Zuzana - vedúca oddelenia rozvoja mesta
Galambosová Lucia - zástupkyňa prednostu MsÚ Galanta
Výpovede svedkov sú uvedené v „Zápisnici z neverejnej časti rokovania MsZ Galanta“ (viď. príloha).
K uvedenému verejnému obstarávaniu a následne k podpisu Zmluvy o dielo č. 183/2015 medzi štatutárnym zástupcom mesta Galanta, Petrom Paškom a zhotoviteľom ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o. (v ktorej je spoločníkom primátor Galanty Peter Paška), je nutné podotknúť že sa v danom prípade zo strany P. Pašku jedná nielen o možné porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, v čl. 4, ods.2, písm. a), ale taktiež aj o potencionálny konflikt záujmov medzi verejným obstarávateľom (v danom konaní medzi mestom Galanta, zastúpeným štatutárnym orgánom, Petrom Paškom a uchádzačom).
V nadväznosti na „Výkladové stanovisko č. 3/2015“ Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 6.5.2016 (viď. príloha). V uvedenom stanovisku sa konštatuje, že: „Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný prijať primerané opatrenia a uskutočniť nápravu, ak identifikuje konflikt záujmov. Takými opatreniami sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinnosti a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov. Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný sa v súlade s princípom transparentnosti uvedeným v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní riadne preskúmateľne vysporiadať so zistenými skutočnosťami, ktoré zakladajú možný konflikt záujmov, a to v závislosti od okolností, resp. štádia, v ktorom sa predmetné verejné obstarávanie nachádza. V prípade výkonu dohľadu Úradom pre verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní znáša dôkazné bremeno subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie“.
Keďže sa primátor Peter Paška tejto časti rokovania odmietol zúčastniť, bolo Mestským zastupiteľstvom prijaté uznesenie č. 299/Z-2016, v ktorom bol P. Paška vyzvaný k písomnému vyjadreniu resp. možnosti vyjadriť sa na najbližšom zasadnutí MsZ k danému konaniu. Nakoľko písomné vyjadrenie k predmetnému konaniu nepredložil, možnosť ústneho vyjadrenia bola P. Paškovi umožnená dňa 22.6.2016 na zasadnutí MsZ, na ktorom je tento bod programu zaradený. Vyjadrenie P. Pašku (viď. zápisnica zo dňa 22. júna 2016, resp. príloha).
Na základe zistených skutočností, listinných dôkazov ako aj výpovedí svedkov, možno konštatovať, že primátor mesta Peter Paška uvedeným postupom výrazne uprednostnil osobný záujem, pred verejným záujmom a zároveň využil svoju verejnú funkciu na získanie výhod vo svoj prospech (ako spoločník firmy ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o.) ako aj v prospech blízkych osôb, čím porušil čl. 4, ods. 2, písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany primátora Petra Pašku v danom prípade došlo už k druhému porušeniu citovaného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mestské zastupiteľstvo rozhodlo tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia...»
3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, vecne nesprávne, arbitrárne a zmätočné, pretože bolo vydané na základe nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu veci, nedostatočne vykonaného dokazovania, a to z týchto dôvodov:
3.1 Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ považuje za vecne nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola uložená strata mandátu primátora mesta Galanta. Ako je podľa navrhovateľa zrejmé zo znenia ústavného zákona, podmienkou na uplatnenie sankcie vo forme straty mandátu je predchádzajúce právoplatné skončenie konania, v rámci ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, že došlo k porušeniu povinností ustanovených ústavným zákonom. Ako vyplýva aj zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia, mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rámci rozhodnutia č. 1/2016 z 18. februára 2016 o tom, že navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona, a udelilo mu za toto porušenie pokutu vo výške dvanásťnásobku platu, avšak voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom ku dňu podania tohto návrhu má navrhovateľ vedomosť z tlačovej informácie ústavného súdu z 26. júla 2016, že rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Galante č. 1/2016 z 18. februára 2016 bolo zrušené nálezom ústavného súdu. Samotné podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia má podľa navrhovateľa odkladný účinok.
3.2 Z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa navrhovateľa nevyplýva, akým spôsobom navrhovateľ uprednostnil vlastný záujem pred verejným záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom. Výrok napadnutého rozhodnutia, ako i samotné napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľa bez ďalšieho konštatuje, že navrhovateľ uprednostnil osobný záujem. V rámci výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podpisom zmluvy so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., Kpt. Nálepku 1597, Galanta (ďalej aj „spoločnosť“), navrhovateľ uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa navrhovateľa je nesporné, že je spoločníkom spoločnosti ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o. Taktiež je podľa neho nesporné, že bola uzatvorená zmluva o dielo č. 183/2015 medzi spoločnosťou a mestom Galanta. Navrhovateľ zastáva názor, že bez ďalšieho tieto skutočnosti nepostačujú na to, aby toto automaticky zakladalo jeho zodpovednosť podľa ústavného zákona, pričom jeho zodpovednosť je postavená výlučne na tejto hypotéze.
3.3 Ako už navrhovateľ uviedol vo svojom stanovisku na mestskom zastupiteľstve, samotnému podpisu zmluvy o dielo č. 183/2015 so spoločnosťou predchádzalo konanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré centrálne pre všetky mestské spoločnosti a mesto realizuje, koordinuje a riadi Mestský úrad v Galante (ďalej aj „mestský úrad“) a kompetentní zamestnanci tohto úradu bez zásahu navrhovateľa. Zamestnanci mestského úradu si pritom podľa navrhovateľa sami zvolili metódu a formu verejného obstarávania a riadili celý jeho proces. Zo strany akéhokoľvek subjektu nebola podľa navrhovateľa vznesená námietka k cene za dielo ani jeho kvalite. Celé verejné obstarávanie bolo podľa názoru navrhovateľa v súlade s princípmi verejného obstarávania, t. j. princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie záujemcov a uchádzačov v záujme zachovania maximálnej transparentnosti. Víťazom verejného obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní sa stala dotknutá spoločnosť, keďže podľa navrhovateľa ponúkla najvýhodnejšiu a najlepšiu cenu, a nie preto, že navrhovateľ je spoločníkom dotknutej spoločnosti. Cena za dielo bola podľa navrhovateľa pre mesto Galanta výhodná a samotná zákazka bola efektívna a hospodárna.
3.4 Mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej uvedené nezohľadnilo a ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých dôvodov na jeho výpoveď neprihliadlo. Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné uviesť, že zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov mestské zastupiteľstvo konštatovalo porušenie povinností podľa ústavného zákona. V prílohách napadnutého rozhodnutia absentujú podľa navrhovateľa akékoľvek výpovede osôb, ktoré vypovedali ako svedkovia, resp. absentujú akékoľvek skutočnosti, na základe akých kritérií boli vypočúvaní svedkovia a prečo neboli vypočutí alebo požiadaní o stanovisko jednak konateľ spoločnosti pán Ing. Szabo, ako i pracovníci mestského úradu, ktorí zabezpečovali proces verejného obstarávania i na tejto zákazke.
3.5 Navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia na ochranu verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu a z tohto dôvodu sa nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa, pričom účelom celého konania je podľa navrhovateľa kriminalizácia jeho osoby.
3.6 Mestské zastupiteľstvo rozhodlo podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, t. j. nerozhodlo v zákonnej lehote 60 dní od začatia konania. Napriek skutočnosti, že ústavný zákon nespája nedodržanie lehoty s následkom nemožnosti rozhodnúť vo veci samej, je podľa navrhovateľa určite v rozpore so záujmami konajúceho orgánu, ktorý svojím rozhodnutím konštatuje porušenie právnych povinností ustanovených ústavným zákonom, ak tento sám porušuje povinnosti, ktoré mu z ústavného zákona vyplývajú. Podľa navrhovateľa aj ústavný súd v rámci svojich nálezov uviedol, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu a právnej istoty účastníkov konania, aby boli rozhodnutia vydané v ustanovenej lehote.
4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Vyjadrenie odporcu
5. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril odporca, ktorý 12. októbra 2016 doručil písomné stanovisko.
5.1 Podľa odporcu napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ústavného zákona. Odporca uviedol, že naďalej trvá na tom, že v danom prípade akt podpísania zmluvy o dielo so spoločnosťou ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., „Na výsadbu drevín v meste Galanta“ dňa 9. septembra 2015 i napriek tomu, že osoba navrhovateľa mala vedomosť o tom, že je v uvedenej spoločnosti spoločníkom, považuje odporca za jednoznačné uprednostnenie osobného záujmu zo strany navrhovateľa ako primátora mesta Galanta pred záujmom verejným z dôvodu, že mal z danej zákazky majetkový prospech − čiže záujmy mesta, resp. občanov mesta podradil pod svoje súkromné, resp. osobné záujmy.
5.2 Odporca ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa jasne opiera o preukázané porušenie ústavného zákona a tiež aj zákona o verejnom obstarávaní zo strany navrhovateľa ako primátora mesta Galanta. Mestské zastupiteľstvo vykonalo konanie a dokazovanie rešpektujúce všetky požiadavky ústavného zákona a tiež aj analyzovanej praxe ústavného súdu. Napadnuté rozhodnutie mestského zastupiteľstva je podľa odporcu zrozumiteľné, jasné a preskúmateľné. Na základe vykonaného dokazovania zo strany mestského zastupiteľstva bolo podľa odporcu preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľ ako primátor mesta Galanta porušil povinnosť ustanovenú ústavným zákonom.
5.3 K argumentácii navrhovateľa odporca uviedol, že výroky navrhovateľa sú len jeho subjektívnym názorom. Mestské zastupiteľstvo si v danom prípade plnilo svoju príslušnými zákonmi stanovenú povinnosť. K samotnej sankcii, ktorá bola napadnutým rozhodnutím uložená mestským zastupiteľstvom navrhovateľovi, odporca dôvodí, že mestské zastupiteľstvo nepredpokladalo, že ústavný súd sa stotožní s návrhom navrhovateľa vo veci preskúmania rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016, a to i napriek tomu, že v uvedenom rozhodnutí boli podľa odporcu jasné a preukázateľné dôkazy o falšovaní prezenčnej listiny zamestnanca a tiež vyplácanie plnej mzdy za nevykonanú prácu vtedajšiemu zamestnancovi Mestského úradu v Galante zo strany navrhovateľa ako primátora mesta Galanta.
Replika navrhovateľa
6. Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu doručil ústavnému súdu v predĺženej lehote 3. novembra 2016 vyjadrenie k stanovisku odporcu.
6.1 Navrhovateľ uviedol, že stanovisko odporcu je nepostačujúce, keďže v návrhu poukázal na viaceré závažné procesné aj hmotnoprávne pochybenia.
6.2 Navrhovateľ zopakoval, že v konaní pred komisiou na ochranu verejného záujmu ani v konaní pred mestským zastupiteľstvom nebolo podrobnejšie zisťované, ako celé konanie v rámci verejného obstarávania prebiehalo, aké boli jeho podmienky, prečo ho vykonával Mestský úrad v Galante, a ani to, aká bola v rámci celého tohto procesu úloha a angažovanosť navrhovateľa.
6.3 Podľa navrhovateľa mestské zastupiteľstvo (ani komisia na ochranu verejného záujmu) v uvedenom konaní nezisťovalo skutkový stav, vykonávalo len obmedzené dôkazy, bez uvedenia alebo vysporiadania sa s tým, prečo iné dôkazy nevykonalo. Mestské zastupiteľstvo (ako i komisia na ochranu verejného záujmu) postupovalo podľa navrhovateľa bez reálneho záujmu o zistenie presného, úplného a skutočného skutkového stavu potrebného pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej.
6.4 Podľa navrhovateľa napriek minimálne spornému spôsobu vedenia konania zo strany mestského zastupiteľstva (resp. komisie na ochranu verejného záujmu) neboli žiadnym spôsobom v rámci konania vyhodnotené, resp. vyvrátené informácie obsiahnuté vo výpovedi navrhovateľa, resp. informácie zo svedeckej výpovede. Podľa navrhovateľa víťazom verejného obstarávania vykonaného v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní sa stalo ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s. r. o., pretože ponúklo najvýhodnejšiu a najlepšiu cenu, a nie preto, že navrhovateľ je spoločníkom tejto spoločnosti.
6.5 Navrhovateľ v závere doplnil, že sa nemôže stotožniť so záverom prezentovaným najmä vo vyjadrení mestského zastupiteľstva, ktoré tvrdí, že v uvedenom prípade bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, pričom sa opiera o výkladové stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Akékoľvek výkladové stanovisko, ktoré je prezentované na stránke Úradu pre verejné obstarávanie, nie je podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom právne záväzné, pričom v rámci rozhodovacej činností Úradu pre verejné obstarávanie boli názory obsiahnuté vo výkladových stanoviskách opakovane vyvracané.
III.
7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
IV.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa vznesených proti napadnutému rozhodnutiu mestského zastupiteľstva. Navrhovateľ artikuluje predovšetkým tieto kľúčové výhrady: (i) Napadnuté rozhodnutie navrhovateľ považuje za vecne nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, pretože ako sankcia mu bola uložená strata mandátu primátora mesta Galanta, hoci proti rozhodnutiu č. 1/2016 z 18. februára 2016, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona a bola mu udelená za toto porušenie pokuta vo výške dvanásťnásobku platu, podal návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému súdu (bod 3.1), (ii) z výroku napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia podľa navrhovateľa nevyplýva, akým spôsobom uprednostnil vlastný záujem pred verejným záujmom a aký konkrétny vlastný záujem uprednostnil pred verejným záujmom (bod 3.2), (iii) mestské zastupiteľstvo podľa navrhovateľa jeho výpoveď ani skutočnosti v nej uvedené nezohľadnilo ani žiadnym spôsobom nepreverilo, resp. neuviedlo, z akých dôvodov na jeho výpoveď neprihliadlo, a navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo ani komisia na ochranu verejného záujmu nemali záujem na náležitom zistení skutkového stavu a z tohto dôvodu sa nezaoberali argumentmi a dôkazmi v prospech navrhovateľa (body 3.4 a 3.5)
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.
9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona) v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.
9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené príslušným orgán verejnej moci v zmysle ústavného zákona.
9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický prístup k interpretácii normatívneho textu.
9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1 (t. j. aj mestské zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne odôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)
9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych) ako napr. dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci („ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“), zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov; § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby rozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade mestské zastupiteľstvo) majúcich právomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.
9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Tieto nachádzame v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade konkrétne čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené s právom na inú právnu ochranu. Zároveň nemožno opomenúť ustanovenia ústavného zákona, ktoré ustanovujú podmienky procesného postupu pri ukladaní sankcií (vo forme peňažnej pokuty alebo vo forme straty mandátu či verejnej funkcie) za nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom.
9.7 Podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak
a) sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje,
b) verejný funkcionár nepreukázal spôsobom ustanoveným týmto ústavným zákonom pôvod svojich majetkových prírastkov, najmä ak ide o taký majetkový prírastok, ktorý verejný funkcionár vzhľadom na svoje príjmy oznámené podľa čl. 7 ods. 1 písm. d) nemohol dosiahnuť.
9.8 Z citovaného vyplýva, že podmienkou pre uloženie sankcie straty mandátu či verejnej funkcie je podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona existencia právoplatného rozhodnutia o tom, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje. Takéto právoplatné rozhodnutie je však verejný funkcionár oprávnený napadnúť v zmysle čl. 10 ods. 2 až 4 ústavného zákona na ústavnom súde návrhom na preskúmanie takéhoto rozhodnutia.
9.10 Z konštrukcie ústavných noriem ústavného zákona (t. j. čl. 9 ods. 8 ústavného zákona) možno vyvodiť, že objektívne právo vyžaduje, aby voči verejnému funkcionárovi, ktorému má byť uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona, existovalo pred rozhodovaním o uložení sankcie straty mandátu či verejnej funkcie za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom minimálne jedno právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, ktoré právoplatne konštatuje, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje. Z uvedeného vyplýva, že orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o uložení sankcie straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona (v prípade navrhovateľa mestské zastupiteľstvo) môže takéto rozhodnutie vydať až potom, ako má nepochybne zistené, že jeho predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
10. Aplikujúc právny záver vyslovený v predchádzajúcich bodoch, je nepochybné, že v čase rozhodovania mestského zastupiteľstva o napadnutom rozhodnutí bolo prvé rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 predmetom prieskumu pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 400/2016. Navyše zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že mestské zastupiteľstvo malo vedomosť o tomto konaní pred ústavným súdom. Mestské zastupiteľstvo tak mohlo a malo vedieť, že v prípade, že ústavný súd zruší nálezom rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016, nebude mať mestské zastupiteľstvo ústavný základ [čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona] na to, aby druhým rozhodnutím o nesplnení alebo porušení povinnosti alebo obmedzenia ustanovených ústavným zákonom alebo zákonom v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona navrhovateľom uložilo navrhovateľovi sankciu straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona.
10.1 Napriek tomu mestské zastupiteľstvo neprerušilo konanie č. 2/2016 vedené proti navrhovateľovi, ale napadnutým rozhodnutím rozhodlo o uložení porušení ústavných noriem ústavného zákona navrhovateľom a o uložení sankcie straty mandátu primátora mesta Galanta pre porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona. Následne ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 400/2016 z 21. júla 2016 zrušil rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016. Podmienka, že uloženie sankcie straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona vyžaduje, aby voči verejnému funkcionárovi, ktorému bola uložená sankcia straty mandátu či verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona, existovalo minimálne jedno právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci o porušení ústavných noriem ústavného zákona (pozri už uvedené), vo veci navrhovateľa zjavne nie je splnená, keďže po zrušení rozhodnutia mestského zastupiteľstva č. 1/2016 z 18. februára 2016 ústavným súdom nálezom sp. zn. II. ÚS 400/2016 z 21. júla 2016 neexistuje (resp. z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by existovalo) žiadne právoplatné rozhodnutie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu, ktoré by konštatovalo, že navrhovateľ ako verejný funkcionár (primátor mesta Galanta) nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.
10.2 Na tomto základe ústavný súd bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia mestského zastupiteľstva, zrušil napadnuté rozhodnutie mestského zastupiteľstva z dôvodov už uvedených.
V.
11. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátskou kanceláriou v konaní pred ústavným súdom (bod 2 výroku).
11.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci navrhovateľa viedol jedno konanie na základe jedného návrhu podaného navrhovateľom a pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
11.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu). Ústavný súd nepriznal úhradu trov právneho zastúpenia za repliku navrhovateľa, keďže v nej neboli uvedené nové (oproti návrhu) skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.
11.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2015 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 eur).
11.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi za 2 úkony právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 286 eur (2 x 143 eur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 17,16 eur (2 x 8,58 eur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky je advokátska kancelária zastupujúca navrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 363,79 eur (303,16 eur + 20 % DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2016