znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 688/2017-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť 230 podielnikov Urbáru Priekopa, p. s., identifikovaných v prílohe tohto uznesenia, zastúpených advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hic, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2 Sžo 15/2015 a jeho rozsudkom zo 14. júna 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 22 Sp 39/2014 a jeho rozsudkom z 31. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť 230 podielnikov Urbáru Priekopa, p. s., identifikovaných v prílohe tohto uznesenia o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2017 doručená sťažnosť 230 podielnikov Urbáru Priekopa, p. s., identifikovaných v prílohe tohto uznesenia (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní sp. zn. 2 Sžo 15/2015 a jeho rozsudkom zo 14. júna 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 22 Sp 39/2014 a jeho rozsudkom z 31. októbra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Vo svojej sťažnosti sťažovatelia na 48 stranách popisujú priebeh konaní, v ktorých sa domáhali úpravy vlastníckych vzťahov k pôde, a to od konania pred Obvodným pozemkovým úradom v Martine až po konania pred všeobecnými súdmi. Následne obšírne citujú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva k jednotlivým nimi označeným právam. Sťažovatelia k napadnutým rozsudkom uvádzajú, že súdy sa fakticky vôbec nevysporiadali s ich kľúčovými námietkami a napadnuté rozsudky sú nielen právne nesprávne, ale sú tiež nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

3. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení nimi označených práv napadnutými postupmi a rozsudkami najvyššieho súdu a krajského súdu a zároveň aby tieto napadnuté rozsudky zrušil. Zároveň požadujú priznať náhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

5. Ústavný súd k sťažnosti sťažovateľov v prvom rade uvádza, že sťažovatelia ku svojej sťažnosti nepriložili žiadnu kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka plynúca z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Navyše, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia ku svojej sťažnosti nepriložili splnomocnenie na ich zastupovanie pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými nedostatkami konštantne pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. I. ÚS 745/2016, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

5.1 Aj v tejto veci platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to zvlášť preto, lebo zo sťažnosti vyplýva, že ju spracoval advokát, hoci splnomocnenie nepredložil ústavnému súdu. Záver sťažnosti obsahuje pečiatku i podpis advokátskej kancelárie (advokáta), ktorá je v záhlaví sťažnosti označená ako zástupca sťažovateľov pre konanie pred ústavným súdom.

6. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2017

Príloha k sp. zn. II. ÚS 688/2017

Priekopa