SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 683/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Gabrielom Almášim, Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu a základného práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 30 Ro 2795/09-15 zo 14. decembra 2009 a uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vedené pod sp. zn. Rvp 9404/2015 a sp. zn. Rvp 9405/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9404/2015.
2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podané.
⬛⬛⬛⬛O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. júna 2015 doručené sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu a základného práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 30 Ro 2795/09-15 zo 14. decembra 2009 a uznesením okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Zo sťažnosti a z príloh vyplýva, že 14. decembra 2009 vydal okresný súd na návrh žalobcu KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Štefanovičova 4, Bratislava, platobný rozkaz č. k. 30 Ro 2795/2009-15, v ktorom zaviazal každého zo sťažovateľov zaplatiť žalobcovi sumu 334,66 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v sume 20,50 eur. Platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Platobný rozkaz prevzala za sťažovateľov ich matka 30. decembra 2009. Platobný rozkaz sa dostal sťažovateľom do rúk až po príchode na územie Slovenskej republiky 18., resp. 21. januára 2010, kedy podali odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol okresnému súdu doručený 25. januára 2010. Dňa 1. marca 2010 vydal okresný súd uznesenie č. k. 30 Ro 2795/09-19, v ktorom rozhodol, že odpor proti platobnému rozkazu odmieta z dôvodu, že bol podaný oneskorene. Uznesenie o odmietnutí podaného odporu vydal opäť vyšší súdny úradník. Uznesenie o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu prevzala za sťažovateľov opäť ich matka 10. marca 2010.
3. Sťažovatelia uvádzajú, že 24. marca 2010 doručili okresnému súdu odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podaného odporcu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažovatelia zastávajú názor, že aj keď odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, neobsahovali riadne odôvodnenia, o veci mal rozhodovať sudca. Po doručení odvolania sťažovatelia očakávali rozhodnutie súdu o podanom odvolaní, ale okresný súd im zatiaľ nedoručil žiadne rozhodnutie.
3.1 Sťažovatelia sú toho názoru, (i) že platobný rozkaz nebol vydaný v súlade so zákonom, ďalej namietajú, (ii) že platobný rozkaz im nebol doručený zákonným spôsobom do vlastných rúk, (iii) že o podanom odpore voči platobnému rozkazu a o podanom odvolaní voči uzneseniu opätovne rozhodovala vyššia súdna úradníčka, pričom vec nebola odovzdaná sudcovi, a (iv) že sťažovateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd nevydal žiadne rozhodnutie o podanom odvolaní.
4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:
„Sťažovate[lia] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa v preskúmavanej veci podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
Sťažovate[lia] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zrušil Platobný rozkaz č.k. 30Ro/2795/2009-15 zo dňa 14.12.2009 vydaný Okresným súdom Bratislava IV.
Sťažovate[lia] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zrušil Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 30Ro/2795/09-19 zo dňa 01.03.2010.
Sťažovate[lia] navrhuj[ú], aby Ústavný súd SR zamietol návrh žalobkyne v celom rozsahu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku(...)
V zmysle § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
8. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
8.1 S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť všeobecných súdov a napadnutých rozhodnutí, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
9. Ústavný súd hneď v úvode konštatuje, že platobný rozkaz okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-15 zo 14. decembra 2009 nadobudol právoplatnosť 15. januára 2010 a uznesenie okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2010.
9.1 Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
9.2 Sťažnosti boli podané na poštovú prepravu 24. júna 2015. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosti neboli podané v lehote predpokladanej zákonom o ústavnom súde pre podanie sťažnosti.
9.3 Ústavný súd preto sťažnosti v časti smerujúcej proti napadnutým rozhodnutiam okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť.
10. Ústavný súd ako obiter dictum dopĺňa, že aj keby boli sťažnosti podané v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, bol by ich musel odmietnuť z dôvodu neprípustnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, keďže proti uzneseniu okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 bolo prípustné odvolanie, o čom boli sťažovatelia riadne poučení.
11. Navyše, čo sa týka námietky sťažovateľov, že proti uzneseniu okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 podali včas odvolanie, o ktorom okresný súd dosiaľ nerozhodol, ústavný súd uvádza, že sťažovatelia mohli v tomto smere namietať potenciálne porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v obsahu i v petite sťažnosti). V tom prípade boli povinní uviesť (v obsahu i petite sťažnosti) spisovú značku konania pred okresným súdom, resp. iným spôsobom deklarovať, že vo veci podali riadne odvolanie príslušnému okresnému súdu, ktorý by mal o podanom odvolaní rozhodovať. Sťažovatelia však tieto náležitosti vo svojej sťažnosti (obsahu, ako aj petite) neuvádzajú a ani inak nedeklarujú, že vo veci podali odvolanie, ani neuvádzajú v tejto spojitosti žiadnu spisovú značku konania vedeného pred okresným súdom. V petite sťažnosti sa taktiež nedomáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konkrétne označenom konaní.
11.1 Ústavný súd vlastnou činnosťou (dožiadaním okresného súdu) zistil, že sťažovatelia proti uzneseniu okresného súdu č. k. 30 Ro 2795/09-19 z 1. marca 2010 odvolanie nepodali.
11.2 Na tomto základe by ústavný súd bol oprávnený odmietnuť sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2016