SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 681/2014-37
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej opatrovníkom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenej advokátom JUDr. PetromMúkerom, Advokátska kancelária, ČSA 25, Banská Bystrica, pre namietané porušenie čl. 17ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre a jehouznesením č. k. 1 Tpo 32/2014-32 zo 16. júla 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. ⬛⬛⬛⬛ Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 32/2014p o r u š i l základné právo ⬛⬛⬛⬛ na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a5 Ústavy Slovenskej republiky.
2.Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 1 Tpo 32/2014-32 zo 16. júla 2014z r u š u j e.
3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančnézadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto rozhodnutia.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Krajský súd v Nitrep o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Múkeru, Advokátska kancelária,ČSA 25, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5.Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 681/2014-14 z 9. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),zastúpenej opatrovníkom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,pre namietané porušenie čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k.1 Tpo 32/2014-32 zo 16. júla 2014.
2. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde prerokoval ústavný súd túto vec naneverejnom zasadnutí, keďže právny zástupca sťažovateľky podaním z 2. decembra 2014a krajský súd vo vyjadrení z 13. novembra 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústnehopojednávania. Ústavný súd preto vychádzal z listinných dôkazov a vyjadrenínachádzajúcich sa v jeho spise.
3. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresnýsúd“) č. k. 24 Ps 12/2006-43 zo 16. novembra 2006 bola sťažovateľka pozbavenáspôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, pričom za opatrovníka bol určený jej manžel (ďalej len „opatrovník“).
Sťažovateľka bola 3. júla 2014 predvedená na políciu a zadržaná, a to o 12.45 h.Uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tp 61/2014 zo 6. júla 2014 bola vzatá do väzbys tým, že väzba začala plynúť 3. júla 2014 o 12.45 h. Proti uzneseniu okresného súdu podalzvolený obhajca 9. júla 2014 sťažnosť. Uznesením krajského súdu č. k. 1 Tpo 32/2014-32 zo16. júla 2014 bola sťažnosť zamietnutá.
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku sudcapre prípravné konanie je povinný zadržanú osobu vypočuť a musí rozhodnúť o väzbe.Sťažovateľka napriek tomu vypočutá nebola. Nebol jej ani doručený návrh prokurátora navzatie do väzby, hoci bolo jej právom oboznámiť sa s týmto návrhom. Pritom tento návrh jepodľa sťažovateľky nepreskúmateľný, keďže prokurátor neuviedol, o ktorú konkrétnu obavuspomedzi štyroch možných alternatív ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadkuide. Konštatuje to napokon aj okresný súd v uznesení o vzatí do väzby zo 6. júla 2014.
Keďže sťažovateľka nebola vypočutá, nemohla ani zobrať na vedomie predmetvýsluchu, resp. rozhodnutie o väzbe, nebola poučená podľa § 121 a § 34 Trestnéhoporiadku, nebola oboznámená so skutkom, ktorý sa jej kladie za vinu, a s jeho právnoukvalifikáciou, nebol jej doručený návrh prokurátora do väzby a neoboznámila sa s dôvodminávrhu, resp. sa k týmto nevyjadrila, nemohla odpovedať na otázky sudcu, prokurátoraa obhajcu, nemohla podať konečný návrh atď.
Ďalej sťažovateľka poukázala na to, že výsluch zadržanej osoby sudcom preprípravné konanie je obligatórny, čo znamená, že vzatie do väzby bez výsluchu jeprotizákonné. Všeobecné súdy nahradili túto povinnosť neprípustnou analógiou.
Sťažovateľka namieta, že nedošlo ani k oboznámeniu s dôvodmi jej zadržania, hocipodľa čl. 17 ods. 3 ústavy malo sa tak stať ihneď. V podstate rovnaká povinnosť vyplývala ajz ustanovenia § 85 ods. 4 Trestného poriadku (bezodkladne oboznámiť s dôvodmizadržania). Dôvody zadržania boli uvedené až v zápisnici o zadržaní, teda viac ako 5 hodínpo zadržaní, čo nemožno považovať ani za bezodkladný postup, ale ani za postup „ihneď“.
Dôvody zadržania sú v zápisnici o zadržaní z 3. júna 2014 (správne má byť 3. júla2014, pozn.) uvedené s odkazom na znenie § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.Sťažovateľka namieta, že zákon takéto ustanovenie nepozná a orgány činné v trestnomkonaní, ale ani sudca pre prípravné konanie ju s dôvodmi zadržania neoboznámili ani lenústne. Tieto procesné úkony, a to úradný záznam o zadržaní a obmedzení osobnej slobody,ako aj zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody, sa robili bez prítomnosti buďcivilným súdom ustanoveného opatrovníka, alebo opatrovníka ustanoveného sudcom preprípravné konanie (ktorý ustanovený ani nebol) v zmysle § 35 ods. 1 a 2 Trestnéhoporiadku.
V sťažnosti sa zdôrazňuje, že od začiatku existovali dôvodné pochybnostio duševnom zdraví sťažovateľky, ktorá trpí ťažkou schizofréniou. Konajúci policajti odpočiatku vedeli, že je zbavená spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník totiž 3. júla 2014o 13.06 h doručil policajtovi rozsudok okresného súdu o zbavení spôsobilosti na právneúkony. Aj z občianskeho preukazu sťažovateľky mali policajti túto skutočnosť preukázanú.Preto orgány činné v trestnom konaní mohli, resp. mali dôvodne predpokladať, žesťažovateľka nebude schopná náležite uplatňovať prinajmenej svoje procesné práva (právona obhajobu v prípravnom konaní, a teda aj v konaní pred vznesením obvinenia).Sťažovateľka patrí k rómskej menšine.
Sťažovateľke nebol ustanovený obhajca ex offo v konaní prebiehajúcom predvznesením obvinenia, a to napriek jej rozumovým schopnostiam a skutočnosti, že jenesvojprávnou osobou.
Rozsudkom okresného súdu zo 16. novembra 2006 ustanovený opatrovník nebol odzadržania sťažovateľky informovaný o žiadnych procesných úkonoch spojených s osobousťažovateľky a nebolo mu umožnené uplatniť oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 35Trestného poriadku počas celého dosiaľ uvedeného konania.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že ak boli orgány činné v trestnom konaní toho názoru, žev civilnom konaní ustanovený opatrovník nemôže vykonávať svoje práva, mali postupovaťpodľa § 35 ods. 2 Trestného poriadku. Napriek tomu do podania sťažnosti nedošlo kustanoveniu zákonného zástupcu sťažovateľke podľa § 35 ods. 2 Trestného poriadku, hoci jeznáme, že je nesvojprávna.
Sťažovateľka namieta, že k jej zadržaniu 3. júla 2014 došlo bez predchádzajúcehosúhlasu prokurátora. V trestnom spise sa nenachádza žiadna skutočnosť, ktorá by aspoňnasvedčovala neodkladnosti trestného konania voči nesvojprávnej osobe. Zo spisunevyplýva ani to, že sa predchádzajúci súhlas prokurátora nedal dosiahnuť. Sťažovateľkanebola pristihnutá pri trestnom čine (podľa obvinenia išlo o dokonané skutky) a nebola anizastihnutá na úteku. Bola zadržaná v aute, kde sedela na zadnom sedadle. Auto patriace jejmanželovi bolo odstavené na označenom platenom parkovisku.
Policajt, ktorý zadržanie vykonal o 12.45 h, neoznámil túto skutočnosť prokurátorovibezodkladne, ale až 3. júla 2014 o 18.10 h. V zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnejslobody neuviedol miesto zadržania, keďže uviedol len mesto, čo je v rozpores ustanovením § 85 ods. 3 Trestného poriadku. Neuviedol bližšie ani okolnosti zadržaniaa jeho podstatné dôvody. Nevyplnil ani celú predtlač zápisnice. O zadržaní a o ďalšíchskutočnostiach neupovedomil opatrovníka. Nepoučil ani len ústne sťažovateľku o jejprávach. V zápisnici je len predtlačené krátke poučenie v zmysle § 85 ods. 6 Trestnéhoporiadku a nie je uvedené, ako sa rozhodla sťažovateľka naložiť so svojimi právami (napr.s právom zvoliť si obhajcu alebo žiadať o ustanovenie obhajcu ex offo). Napokon chýba ajjej vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam. Z obsahu zápisnice vyplýva, že ide aj o zápisnicuo vykonanej osobnej prehliadke podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku. Pri písaní zápisnicenebol prítomný opatrovník, ale ani obhajca. Pritom sťažovateľka ako nesvojprávna osobanemohla urobiť platný prejav vôle, napr. v otázke zvolenia obhajcu.
Sťažovateľka v sťažnosti poukázala aj na to, že pred vznesením obvinenia 3. júla 2014vo večerných hodinách bola vypočutá v procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby abola spísaná aj zápisnica o výsluchu zadržanej podozrivej osoby. Podľa § 85 ods. 5Trestného poriadku sa ustanovenia § 34 a § 121 až § 124 Trestného poriadku primeranepoužijú aj vtedy, ak je zadržaná osoba vypočúvaná v čase, keď proti nej ešte nebolovznesené obvinenie. Zo zápisnice vyplýva, že sťažovateľka nebola primerane poučená predvznesením obvinenia v rozsahu určenom v § 85 ods. 5 Trestného poriadku, a tos prihliadnutím na jej rozumové schopnosti a na to, že je duševne chorá. Napriekustanoveniu § 34 ods. 4 Trestného poriadku vyšetrovateľ sťažovateľku nepoučil o jejprávach a význame priznania. Právo sťažovateľky na obhajcu reálne nezabezpečil. Nepoučilju pred výsluchom o práve radiť sa s obhajcom už v priebehu zadržania bez prítomnostitretej osoby (§ 85 ods. 6 Trestného poriadku), o práve požadovať, aby obhajca bol prítomnýpri jej výsluchu (§ 85 ods. 4 Trestného poriadku), o podmienkach doručovania písomnostíso spojenými následkami, o práve žiadať doplnenie zápisnice, resp. jej opravu (§ 124 ods. 2Trestného poriadku) atď. Opatrovníka o výsluchu neinformoval. Neposkytol tedasťažovateľke plnú možnosť na uplatnenie jej práv. Tým došlo k nerealizovaniu zásadyzákonnosti vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 ústavy.
Dňa 4. júla 2014 vyšetrovateľ vzniesol voči sťažovateľke obvinenie o 18.35 h.Uznesenie o vznesení obvinenia jej nebolo oznámené ani vyhlásením, ale ani doručením.Zápisnica o vznesení obvinenia, a to jej prvá strana bola vyšetrovateľom predpísaná, keďžesťažovateľka žiaden údaj do tejto zápisnice nenadiktovala a zápisnicu nepodpísala. Nebolavôbec poučená v procesnom postavení obvinenej a nebola ani výslovne poučená pred prvýmvýsluchom ako obvinenej v zmysle § 121 ods. 2 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ jej priprvom výsluchu neobjasnil podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, ako aj ich právnukvalifikáciu. Zo spisu nevyplýva dôkaz preukazujúci, že rovnopis uznesenia o vzneseníobvinenia určený k rukám sťažovateľky prevzal jej opatrovník ako osoba, ktorej oprávneniavyplývajú z ustanovenia § 35 ods. 1, resp. 2 Trestného poriadku. V súhrne to znamená, žesťažovateľka v procesom postavení obvinenej nemohla využiť ani jedno právo vyplývajúce zTrestného poriadku, čím jej bola znemožnená efektívna obhajoba.
Sťažovateľka vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhla, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo slobody ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Nitra, Uznesením Krajského súdu Nitra, v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 33 Tp 61/2014 zo dňa 06.07.2014 a v konaní vedenom na Krajskom súde Nitra sp. zn. 1 Tpo 32/2014-32 zo dňa 16.07.2014 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 33 Tp 61/2014 zo dňa 06.07.2014 a Rozhodnutie Krajského súdu Nitra č. k. 1 Tpo 32/2014-32 zo dňa 16.07.2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu Nitra zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva (slobody), prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva (slobody) a prikazuje sa prepustiť obvinenú ⬛⬛⬛⬛ na slobodu.
4. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR (slovom Desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť ⬛⬛⬛⬛ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 €, ktoré je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Múkera(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“
4. Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 1335/14 z 13. novembra2014 doručeného ústavnému súdu faxom 13. novembra 2014 a poštou 20. novembra 2014vyplýva, že navrhuje sťažnosti nevyhovieť. Senát krajského súdu postupoval štandardnýmspôsobom v zmysle príslušných ustanovení VIII. hlavy Trestného poriadku, prioritnes prihliadnutím na zásady vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 6 druhej vety a ods. 10 a 12Trestného poriadku. Všeobecné súdy boli povinné konať a rozhodnúť o návrhu prokurátorana vzatie sťažovateľky do väzby v zákonných lehotách. S poukazom na danú situáciu nebolomožné zo strany okresného súdu vyriešiť vec inak než rozhodnutím o vzatí do väzby.Okresný súd totiž z obsahu spisu zistil existenciu takých konkrétnych skutočností, ktoré usťažovateľky odôvodňovali obavu, že by na slobode konala niektorým zo spôsobovuvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Krajský súd predrozhodnutím o sťažnosti preveroval zdravotný stav sťažovateľky počas hospitalizácie,pričom bolo potvrdené, že od 4. júla 2014 do 7. júla 2014 do 17.30 h nebola schopnávýsluchu. Z toho dôvodu nemohla byť ani vypočutá k vznesenému obvineniu. Zo spisu,ktorý mal krajský súd k dispozícii, vyplývalo, že ťažké ochorenie presadzovala len samotnásťažovateľka bez akýchkoľvek objektivizovaných dôkazov. V tejto súvislosti je potrebnépoukázať na výpovede svedkov, ⬛⬛⬛⬛ a ďalších, v ktorých sa uvádza, žeso sťažovateľkou riadne komunikovali, pričom neuvádzali u nej žiadne psychické problémy.Nedošlo ani k porušeniu práva na obhajobu, pretože sťažovateľka bola zastúpená obhajcom,ktorý vo veci zaujal stanovisko a podal aj sťažnosť proti vzatiu do väzby. Sťažovateľkounamietaná okolnosť, podľa ktorej patrí k rómskej menšine, nemala na rozhodovanie vo vecižiadny vplyv. Nie je zrejmé, čo touto námietkou mienila riešiť. Vec je potrebné posudzovaťaj s ohľadom na druh a charakter obzvlášť závažnej trestnej činnosti, zo spáchania ktorej jesťažovateľka podozrivá.
6.Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 2. decembra 2014 doručenejústavnému súdu 4. decembra 2014 vyplýva, že Trestný poriadok nepozná štandardnýspôsob postupu, na ktorý poukazuje krajský súd. Pozná totiž len zákonný spôsob.Sťažovateľka nenamietala porušenie § 2, ale ani VIII. hlavy Trestného poriadku. Uvádzanímtýchto ustanovení krajský súd len zahmlieva protiprávne konanie voči nesvojprávnejsťažovateľke, ktorá nie je schopná chápať zmysel trestného konania, a to ani v časespáchania skutku, ale ani v čase zadržania, obvinenia a vzatia do väzby. Krajský súd vôbecnezaujal stanovisko k namietanému porušovaniu § 206 ods. 1, § 87 ods. 1 a 2, § 181 ods. 3 anasl., § 85 ods. 1, 3, 4, 5 a 6, § 35 ods. 1 a 2, § 34 ods. 4, § 124 ods. 2 a § 121 ods. 2Trestného poriadku. Pokiaľ krajský súd tvrdí, že ťažké ochorenie presadzovala len samotnásťažovateľka bez akýchkoľvek objektivizovaných dôkazov, treba uviesť, že sťažovateľkubrali policajti do väzby z nemocnice, kde bola hospitalizovaná na psychiatrii. Krajský súdtoto tvrdenie asi nemyslel vážne. Orgány činné v trestnom konaní a následne okresný súda krajský súd mali k dispozícii rozsudok okresného súdu č. k. 24 Ps 12/2006-43zo 16. novembra 2006, ktorým bola sťažovateľka v plnom rozsahu zbavená svojprávnosti.Obhajca sťažovateľky dostal tento rozsudok vo fotokópii od vyšetrovateľa a nachádza sa aj vspise okresného súdu. Išlo o nespornú skutočnosť. Krajský súd sa nezaoberal opomenutímobligatórnej povinnosti vypočuť zatknutú osobu v zmysle čl. 17 ods. 4 ústavy, resp. § 87ods. 2 Trestného poriadku. Túto povinnosť nemožno nahradiť žiadnym iným procesnýmpostupom ani odvolávaním sa na analógiu. Sťažovateľka len oznámila, že patrí k rómskejmenšine a nič nemienila týmto oznámením riešiť. Napokon právny zástupca sťažovateľkypoukazuje na znalecký posudok o duševnom stave sťažovateľky zo 7. októbra 2014, ktorýústavnému súdu predložil v prílohe.
II.
7.Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby z 3.júla 2014 vyplýva, že o 12.45 h bola sťažovateľka podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadkuzadržaná ako podozrivá, a to bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, ktorý bol v osobe ⬛⬛⬛⬛ informovaný o 18.19 h. Odôvodnenie tohto postupu (najmä, že vecnepripúšťala odklad a súhlas nebolo možné vopred dosiahnuť) nie je v predtlači vyplnené.Vyšetrovateľ sťažovateľku prevzal 3. júla 2014 o 18.10 h. K zadržaniu došlo pre dôvodnúobavu, že sťažovateľka bude pokračovať v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku, pričom konkrétne odôvodnenie, v čom spočívajú dôvody väzby,okolnosti zadržania, použitie donucovacích prostriedkov a pod., nie sú vyplnené. Podľapredtlače bola sťažovateľka poučená v zmysle § 85 ods. 6 Trestného poriadku o práve zvoliťsi obhajcu, radiť sa s ním už v priebehu zadržania a požadovať, aby obhajca bol prítomný prijej výsluchu podľa § 85 ods. 6 Trestného poriadku. V zmysle § 99 ods. 4 s poukazom na §102 ods. 4 Trestného poriadku bola vykonaná osobná prehliadka sťažovateľky, pričom sauvádza súpis nájdených vecí.
8.Zo zápisnice o výsluchu zadržaného – podozrivého z 3. júla 2014 vyplýva, ževýsluch začal o 19.15 h, pričom sťažovateľke bolo oznámené, že je podozrivá zo zločinuobchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 a 3 písm. d) Trestného zákona. Bola poučenápodľa § 122 ods. 1 Trestného poriadku a bolo jej prečítané poučenie uvedené v § 121 ods. 2Trestného poriadku (text poučenia je v predtlači uvedený). K tomu sťažovateľka uviedla, žepoučenie jej bolo aj primerane vysvetlené a tomuto porozumela. Bola tiež poučená podľa§ 34 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj podľa § 345 Trestného zákona. Obsah poučenia jev predtlači uvedený. Sťažovateľka uviedla, že poučeniu v plnej miere porozumela,a nežiadala o doplňujúce vysvetlenie. Sťažovateľka ďalej uviedla, že berie pravidelne lieky„na nervy“, nevie, ako sa volajú, berie ich ráno, na obed a večer. Berie aj lieky na spanie,ktorých názov tiež nepozná. Tieto lieky jej predpísal jej „doktor psychiater“, ktorého menonevie uviesť. Je primárom na psychiatrii v. Ďalej sťažovateľka doslova uviedla:„Ja bývam doma s manželom ⬛⬛⬛⬛, s mojím synom ⬛⬛⬛⬛ a jeho družkou, ona je tehotná, s mojím ďalším synom ⬛⬛⬛⬛, on žije s družkou volá sa my ju tak voláme po cigánsky ja neviem ako sa volá normálne, má také ťažké meno. S nami tam bývajú aj tí ľudia vpredu – my máme taký dom, my rodina bývame vzadu v dome a ony bývajú vpredu dome. Vpredu býva ⬛⬛⬛⬛, my ju voláme,, tam tiež býva jeho priezvisko neviem a ešte tam býva jeden, čo prišiel nedávno k nám, jeho priezvisko neviem. O týchto ľudí sa staráme, dávame im jesť, čo navarí, aj ja im navarím, ja im dávam jesť, keď ma nehnevajú, lebo ony sú ponapíjaní a kričia tam a to mi vadí. Však ten to je normálny čert zo spodu poslaný, ja som mu to aj povedala, taká duša, také sprostosti rozpráva, že si musí zobrať ľudí, oni vedia, že ja dopredu viem, čo poviem to sa stane, a on povedal, že keď si moju dušu zoberie dole, tak to je aj za 100 duší, ja keď som bola na psychiatrii tak tam boli ľudia čo kradli duše iným. Títo ľudia žijú s nami preto, lebo sa o nich staráme, a manžel na nich poberá opatrovateľské. Ten on sa normálne aj posere, hnije zaživa, aj cez uši mu ide, a keď to hovorím, tak mi nikto neverí, zakázali mi tak chodiť. Ja to vidím, a nerozumiem prečo to ony nevedia a necítia. Ostatní oni nemajú ísť, a my sa o nich staráme. Máme auto citroena takého strieborného, také veľké auto máme, lebo nás je veľa ľudí. Manžel nosí týchto ľudí aj na aute niekde ja neviem kde, ja neviem pretože som aj niekoľko dní v izbe zamknutá, lebo pomažem rôzne miesta, napojím sa na druhé svety, a chránim sa aby tie zlé veci neprenikli do mňa, lebo ma stiahnu, ony sú neni dobrí ľudia, neviem prečo ich tam máme, ony mi hovoria, že nie som dobrá, ale to nie je pravda. Nie je pravda, že ich nútime žobrať, ony sú stále doma, neviem či niekde chodia. Ja viac neviem povedať k tomu.“Výsluch bol ukončený o 20.00 h.
9.Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo 4. júla 2014 o 21.35 h vyplýva, žesťažovateľku nie je možné poučiť v zmysle jej procesného postavenia, pretože nekomunikujes vyšetrovateľom a k poučeniam sa nijako nevyjadrila. Sťažovateľke bol jej vlastnou rodinouzvolený obhajca ⬛⬛⬛⬛. Taktiež nie je možné sťažovateľke doručiť uznesenie ovznesení obvinenia, keďže na výzvy vyšetrovateľa nereaguje, neustále plače a nevníma, čosa okolo nej deje. Nevyjadruje sa k svojej osobe, neprevzala uznesenie o vzneseníobvinenia, teda nemá vedomosť o tom, že je obvinená, pričom uznesenie jej nie je možnédoručiť, pretože nekomunikuje s nikým, ani s vyšetrovateľom, ani so svojím obhajcom.Sťažovateľke bola privolaná záchranná zdravotná služba, ktorá ju odviezla na psychiatrickéoddelenie v Nitre na účely jej ďalšieho vyšetrenia. Z vyjadrenia obhajcu vyplýva, ževyšetrovateľ vedel alebo mal vedieť, že sťažovateľka je súdom uznaná za nesvojprávnu zdôvodu ťažkej schizofrénie. Je zbavená svojprávnosti v najvyššej možnej miere, nechápeúčel trestného konania a nechápe ani skutok kladený jej za vinu.
10. Z uznesenia krajského súdu č. k. 1 Tpo 32/2014-32 zo 16. júla 2014 vyplýva, žením bola sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.33 Tp 61/2014 zo 6. júla 2014 zamietnutá ako nedôvodná. V sťažnosti podanej obhajcomsťažovateľka namietala inter alia, že trpí schizofréniou, ako aj to, že jej nebol doručenýnávrh na vzatie do väzby, pričom nebola sudcom rozhodujúcim o väzbe vypočutá. Podľazistenia krajského súdu vyšetrovateľ sa pokúsil sťažovateľku vypočuť za prítomnosti jejobhajcu, ale táto odmietla s vyšetrovateľom a aj so svojím obhajcom komunikovať. Podľanázoru krajského súdu treba súhlasiť s argumentom obhajoby, že každého obvineného povznesení obvinenia a pri rozhodovaní o jeho väzbe je potrebné vypočuť. Takéto úkony súsúčasťou práv obvineného na jednej strane a povinnosťou vyšetrovateľa alebo sudcu preprípravné konanie. V tomto prípade je však potrebné prihliadnuť na vôľovú zložkusťažovateľky, ktorá v dobe, keď vyšetrovateľ pristúpil k výsluchu (4. júla 2014 o 21.35 h),odmietla komunikovať s vyšetrovateľom a obhajcom a následne bola prijatá do nemocnice,pričom ošetrujúci lekár konštatoval „nutné odsledovanie“ stavu sťažovateľky a nemožnosťjej výsluchu po dobu najmenej 48 hodín od času jej prijatia 4. júla 2014. Podľatelefonického rozhovoru predsedu senátu krajského súdu s prednostom Psychiatrickejkliniky Fakultnej nemocnice sťažovateľka bola hospitalizovaná od 4. júla 2014 do7. júla 2014 do 17.30 h a nebola schopná výsluchu, pričom následne bola eskortovaná doNemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Z toho možno vyvodiť, že ani okresnýsúd nemal možnosť v rámci zákonných lehôt sťažovateľku vypočuť. V danom prípade nejdeo úplne štandardné konanie z pohľadu zdravotnej diagnózy sťažovateľky a jej zdravotnéhostavu po zadržaní. Napriek tomu možno tvrdiť, že jej práva na obhajobu boli v doterajšomkonaní rešpektované a rovnako boli dodržané i všetky zákonné lehoty.
11. Podľa zistenia ústavného súdu dopytom u právneho zástupcu sťažovateľky zaobhajcu sťažovateľky v trestnom konaní bol zvolený advokát JUDr. Peter Múkera 4. júla2014, a to bratom sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ktorý uvedeného dňa podpísalsplnomocnenie na obhajobu sťažovateľky. Takisto 4. júla 2014 bolo obhajcovi doručenéuznesenie o vznesení obvinenia proti sťažovateľke. Samotnej sťažovateľke toto uzneseniedoručené nebolo. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené aj opatrovníkovi, avšak niez dôvodu, že je opatrovníkom sťažovateľky, ale preto, lebo je v trestnej veci vedenej protisťažovateľke spoluobvineným.
12. Zo znaleckého posudku znalkýň ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ zo 7. októbra 2014 vypracovaného v rámci trestného konania vedenéhoproti sťažovateľke, ktorý predložil ústavnému súdu právny zástupca sťažovateľky, vyplýva,že sťažovateľka trpí chronickým schizofrenickým ochorením, ktoré sa prejavuje poruchouintegrity psychických funkcií, poruchami myslenia v zmysle bludných konceptualizácií,poruchami vnímania v zmysle zrakových, sluchových a taktilných halucinácií, autizmom,poruchou kontaktu s realitou a sociálnym stiahnutím. Uvedená porucha spôsobilavymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností sťažovateľky, ktorá nemohla a nevedelav čase spáchania skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, pričomjej rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté. Nevedela a nemohla v čase skutku svojekonanie ani ovládať, lebo aj jej ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Nie je schopná chápaťzmysel trestného konania.
13. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 33 Tp 82/2014 zo 17. septembra 2014v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 1 Tpo 45/2014-56 z 1. októbra 2014 (obeuznesenia predložil ústavnému súdu právny zástupca sťažovateľky) vyplýva, že sťažovateľkabola prepustená z väzby na slobodu za súčasného prijatia záruky dôveryhodnej osobya nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka.
14. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 1 Pv 641/14/4403-4 z 12. decembra2014 (predloženého ústavnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky) vyplýva, že trestnéstíhanie proti sťažovateľke bolo zastavené pre jej nepríčetnosť v čase spáchania skutku.
III.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobodyinak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možnozadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneďoboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodualebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažnýchtrestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jejprepustení na slobodu.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 33 Trestného poriadku toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu,možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonomproti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.
Podľa § 35 ods. 1 Trestného poriadku zákonný zástupca obvineného, ktorý jepozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony jeobmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za nehonávrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa natých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospechobvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.
Podľa § 35 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný zástupcaobvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 alebo je nebezpečenstvoz omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátoraustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdompredseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustnásťažnosť.
Podľa § 39 ods. 2 Trestného poriadku ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu honezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec,osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konanía súd sú na žiadosť obvineného povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadaloprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnomkonaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.Podľa § 39 ods. 3 Trestného poriadku, ak je obvinený pozbavený spôsobilosti naprávne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu muoprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
Podľa § 179 ods. 2 Trestného poriadku ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť,obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebojej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu,doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilostina právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktoráobhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.Podľa § 179 ods. 3 Trestného poriadku ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý jepozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony jeobmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému,jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatiaslobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému jeprípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemáobmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
16. „Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovaťurčité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd. So zreteľom na to, že čl. 6 sa nevzťahuje na konaniea rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho uplatniť ajv prípade čl. 5 ods. 4, no určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konanípodľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6.“(II. ÚS 108/08, II. ÚS 266/2013)
„Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konaniao väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5ods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniťobvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť pretotaký, aby uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo.“(II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013)
17. Jednou zo základných náležitostí realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní(rovnako aj pri rozhodovaní o väzbe) je úplná spôsobilosť obvineného na právne úkony.Takej fyzickej osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, resp. bola tejtospôsobilosti celkom pozbavená, musí byť ustanovený zákonný zástupca. Nedostatokzákonného zastúpenia v takomto prípade znamená z ústavnoprávneho hľadiska úplnépopretie základného práva na obhajobu.
18. Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva, žekonajúcemu policajtovi bol ešte 3. júla 2014 doručený rozsudok okresného súdu, ktorýmbola sťažovateľka (trpiaca ťažkou schizofréniou) pozbavená spôsobilosti na právne úkony.Odhliadnuc od tejto skutočnosti, zo zápisnice o výsluchu sťažovateľky ako zadržanej, resp.podozrivej osoby z 3. júla 2014 je celkom zrejmé, že nebola v stave, v ktorom by bolaschopná brániť svoje práva.
Z dosiaľ uvedeného možno urobiť záver, že boli splnené podmienky na postup podľa§ 35 Trestného poriadku, teda na to, aby oprávnené práva a záujmy sťažovateľkyreprezentoval v konaní jej zákonný zástupca, a to či už podľa § 35 ods. 1, alebo § 35 ods. 2Trestného poriadku.
V rámci občianskeho súdneho konania bol sťažovateľke ustanovený za opatrovníkajej manžel, keďže bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Znamenáto, že práve on prichádzal predovšetkým do úvahy ako zákonný zástupca sťažovateľkyv zmysle § 35 ods. 1 Trestného poriadku a jemu prináležalo právo sťažovateľku zastupovaťvrátane práva zvoliť jej obhajcu, resp. rozhodnúť o tom, kto bude sťažovateľku obhajovať.
Vzhľadom na skutočnosť, že opatrovník bol v rámci trestného konania zároveň ajspoluobvineným, bolo treba riešiť otázku, či vôbec môže v danej situácii sťažovateľku akojej zákonný zástupca zastupovať. Opatrovník ako obvinený by sa totiž mohol v ktorejkoľvekfáze trestného konania dostať do kolízie so sťažovateľkou, a to najmä vtedy, keby svojuvlastnú obhajobu chcel viesť v rozpore so záujmami sťažovateľky. Vznikla teda evidentneotázka, či nie je potrebné postupom podľa § 35 ods. 2 Trestného poriadku na návrhprokurátora ustanoviť sťažovateľke opatrovníka sudcom pre prípravné konanie.
19. Zo spisového materiálu možno ustáliť, že orgány činné v prípravnom konaní saotázkou schopnosti sťažovateľky obhajovať sa dostatočne nezaoberali a neumožnilizastupovať ju jej manželovi – opatrovníkovi, ale nedošlo ani k ustanoveniu opatrovníkasudcom pre prípravné konanie. Konali priamo so sťažovateľkou, a to aj napriek jej zrejmeja zjavnej neschopnosti brániť svoje práva.
Za daného stavu vzniká otázka, či došlo vôbec ku vzneseniu obvinenia sťažovateľke.
Právne účinky doručenia uznesenia o vznesení obvinenia by nastali až doručenímtohto uznesenia sťažovateľke, jej obhajcovi a zákonnému zástupcovi (§ 179 ods. 3 prvá vetaTrestného poriadku).
Sťažovateľke samotnej uznesenie o vznesení obvinenia doručené vôbec nebolo,keďže „na výzvy vyšetrovateľa nereagovala, neustále plakala a nevnímala, čo sa okolo nej deje“. Niet pochýb o tom, že jej správanie nemožno považovať za prejav vôle, ktorým byodmietala uznesenie prevziať.
Doručenie uznesenia obhajcovi by mohlo byť právne účinné len za predpokladu, žeby samotné zvolenie obhajcu bolo možné považovať v danom špecifickom prípade zaprávne účinné.
Obhajcu zvolil sťažovateľke jej brat, ktorého v zásade bolo možné považovať zaosobu oprávnenú zvoliť pre sťažovateľku obhajcu (§ 39 ods. 2 Trestného poriadku). Právoosôb uvedených v ustanovení § 39 ods. 2 Trestného poriadku zvoliť obvinenému obhajcu jeviazané na súhlas obvineného s takouto voľbou. Súhlas obvineného nie je potrebný ibavtedy, ak je tento pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť naprávne úkony obmedzená (§ 39 ods. 3 Trestného poriadku). V takomto prípade je namiestosúhlasu obvineného potrebný súhlas zákonného zástupcu v zmysle § 35 Trestného poriadku.Ako to vyplýva z už uvedených úvah, v danom prípade prichádzal do úvahy súhlaszákonného zástupcu – opatrovníka ustanoveného sudcom pre prípravné konanie v zmysle§ 35 ods. 2 Trestného poriadku. Takýto zákonný zástupca však ustanovený vôbec nebol.Možno preto urobiť predbežný záver o neakceptovateľnosti zvolenia obhajcu presťažovateľku, a to pre nedostatok súhlasu jej zákonného zástupcu s takouto voľbou.Vo svojich dôsledkoch to znamená, že sťažovateľka v momente doručovania uzneseniao vznesení obvinenia obhajcovi v skutočnosti právne účinne zvoleného obhajcu nemala.
Zákonnému zástupcovi uznesenie doručené nebolo a tento nebol ani ustanovený.
Vychádzajúc z uvedených skutočností je zrejmé, že nedošlo k právne účinnémudoručeniu uznesenia, a teda ani k vzneseniu obvinenia sťažovateľke.
20. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že sťažovateľka bola vzatá do väzby aj napriektomu, že ju nebolo možné považovať za obvinenú. Pritom jednou z najzákladnejšíchpodmienok uvalenia väzby je, že takto možno postupovať iba vo vzťahu voči obvinenému (§71 ods. 1 Trestného poriadku). Nemožno teda vziať do väzby osobu, ktorá je len podozrivázo spáchania trestného činu. Takúto osobu možno totiž iba zadržať (§ 85 ods. 1 Trestnéhoporiadku).
Na základe všetkých dosiaľ uvedených skutočností treba urobiť záver, že došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5ústavy (bod 1 výroku nálezu).
Zároveň to znamená, že nie je potrebné osobitne sa zaoberať celým radom ďalšíchokolností, ktoré sťažovateľka namietala.
21. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
V zmysle citovaného ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu č. k.1 Tpo 32/2014-32 zo 16. júla 2014 (bod 2 výroku nálezu).
22. Sťažovateľka sa domáhala aj priznania finančného zadosťučinenia vo výške10 000 €. Ústavný súd považoval za možné priznať jej 4 000 € a vo zvyšku jej požiadavkenevyhovel (body 3 a 5 výroku nálezu). Vzal pritom do úvahy rozhodujúce okolnostiprípadu, ako aj princíp spravodlivosti. Priznaná čiastka predstavuje spravodlivúkompenzáciu za utrpenú nemateriálnu ujmu.
23. Sťažovateľka sa domáhala aj priznania náhrady trov konania vo výške 284,08 €,a to za dva úkony právnych služieb po 134 € a za dva režijné paušály po 8,04 €. Ústavnýsúd jej túto sumu priznal (bod 4 výroku nálezu).
24. Nebolo možné vyhovieť podanej sťažnosti ani v ďalších častiach, a to pokiaľ ideo požiadavku vrátiť vec na ďalšie konanie, obnoviť stav pred porušením základného právaa prikázať prepustiť sťažovateľku z väzby (bod 5 výroku nálezu). Je to dané tým, žemedzičasom bola sťažovateľka už z väzby prepustená.
25. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťourozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkomkonania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2015