znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 680/2015-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1205/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 Er 1205/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že «Návrhom   na   vykonanie   exekúcie   zo   dňa 25.10.2010, sa spoločnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   aj   ako   „oprávnený“),   domáhala   vymoženia   sumy   135,43   Eur s príslušenstvom, a to od povinných: 1) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ 2) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   bytom ⬛⬛⬛⬛ 3) ⬛⬛⬛⬛,

, bytom ⬛⬛⬛⬛, 4) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ 5) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,   čím   sa   začalo   exekučné   konanie na vymoženie sumy 135,43 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom na začatie predmetného exekučného konania bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - Platobný rozkaz sp.zn. 3Ro/110/96 zo dňa 7.2.1996.

Okresný súd Trebišov, poverením   na vykonanie   exekúcie   č.5811*067338   zo   dňa 21.12.2010,   poveril   vykonaním   exekúcie   súdneho   exekútora   JUDr.   Rudolfa   Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Uvedený súdny exekútor dňa 23.7.2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie.

Povinné v 3., 4. a 5. rade, tj. sťažovateľky, podali proti tejto exekúcii dňa 15.08.2011 námietky, nakoľko došlo k premlčaniu nároku oprávneného.

Dňa 17.10.2011 vydal Okresný súd Trebišov uznesenie sp.zn. 15Er/1205/2010-55, ktorým vo výrokoch I.,II. a III. námietkam povinných v 3., 4. a 5. rade vyhovel, a vo výroku IV. tohto uznesenia zaviazal oprávneného uhradiť súdny poplatok za podanie námietok proti exekúcií povinnými v 3., 4. a 5. rade, a vo výroku V., VI. a VII. zaviazal oprávneného nahradiť trovy právneho zastúpenia povinných v 3., 4. a 5. rade. Proti všetkým výrokom tohto   uznesenia   podal   oprávnený   dňa   26.10.2011   odvolanie.   K   tomuto   odvolaniu   sa sťažovateľky, prostredníctvom ich právneho zástupcu, vyjadrili podaním zo dňa 17.1.2012. Dňa 2.8.2012 Okresný súd Trebišov vydal v danej veci opravné uznesenie sp.zn. 15Er/1205/2010-96,   ktorým   opravil   výrokovú   časť   uznesenia   sp.zn.   15Er/1205/2010-55 zo dňa   17.10.2011,   a to   v odsekoch   IV.,   VI. a   VII., v   ktorých došlo k   chybe v   písaní a počítaní.

Opravné uznesenie bolo vydané až po 10 mesiacoch, čím sa tak nedôvodne predĺžilo celé exekučné konanie na súde, vzhľadom na to, že… lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia...

Následne dňa 22.8.2012 podal oprávnený proti tomuto opravnému uzneseniu zo dňa 2.8.2012 odvolanie. K podanému odvolaniu sa na výzvu súdu vyjadrili sťažovateľky, a to podaním zo dňa 13.09.2012.

Krajský   súd   v   Košiciach   svojím   uznesením   sp.zn.   12CoE/410/2012-117   zo   dňa 15.4.2013 potvrdil I., II. a III. výrok uznesenia zo dňa 17.10.2011 sp.zn. 15Er/1205/2010- 55,   v   spojení   s   opravným   uznesením   zo   dňa   2.8.2012   sp.zn.   15Er/1205/2010-96, a v prevyšujúcej časti, tj. vo IV., V., VI. a VII. výroku uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2013. Dňa   30.1.2014   vydal   Okresný   súd   Trebišov,   prostredníctvom   vyššieho   súdneho úradníka,   uznesenie   sp.zn.   15Er/1205/2010-127,   ktorým   exekúciu   vedenú   súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 1605/2010 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu zo dňa 30.1.2014 sp.zn. 15Er/1205/2010-127, podal dňa 14.2.2014 oprávnený odvolanie. K podanému odvolaniu sa sťažovateľky (na výzvu súdu) vyjadrili podaním zo dňa 13.10.2014.

Dňa   28.1.2015   vydala   sudkyňa   Okresného   súdu   Trebišov   uznesenie   sp.zn. 15Er/1205/2010-142, ktorým zrušila uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trebišov sp.zn. 15Er/1205/2010-127 zo dňa 30.1.2015. Okresnému súdu Trebišov trvalo takmer rok, kým rozhodol o tomto odvolaní zo dňa 14.2.2015.

… samotné odvolanie oprávneného bolo povinným v 3., 4.a 5. rade doručené až po takmer 8 mesiacoch, a to spolu so Žiadosťou o vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 2.10.2014. Takéto konanie súdu nemožno považovať za efektívne, ale vykazuje skôr znaky zdĺhavého, neúčinného a nesústredeného postup exekučného súdu.…

Následne   dňa   25.5.2015   vyšší   súdny   úradník   Okresného   súdu   Trebišov   prijal uznesenie sp.zn.: 15Er/1205/2010-145, ktorým súd zastavil exekúciu voči povinným v 3., 4.a 5. rade, tj. voči sťažovateľkám, a zároveň rozhodol o trovách konania povinných v 3., 4. a 5. rade.

Proti výrokom o trovách v uznesení zo dňa 25.5.2015 sp.zn.: 15Er/1205/2010-145, podali sťažovateľky dňa 2.6.2015 odvolanie, nakoľko predmetné uznesenie bolo postihnuté závažnými   vadami,   neobsahovalo   rozhodnutie   o   všetkých   uplatnených   nárokoch   a   jeho odôvodnenie bolo nedostatočné.»

Podľa sťažovateliek „Exekučné konanie je potrebné spravidla považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej) stránke, za pomerne jednoduché.... predmetná záležitosť nie je natoľko právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť takmer 5 rokov. Súdu boli predložené všetky potrebné doklady nevyhnutné na rozhodnutie v merite   veci,   sťažovateľky   sa   však   ocitajú   v   dlhodobej   právnej   neistote,   nakoľko do dnešného dňa nedošlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

...   celé   exekučné   konanie   až   doteraz,   je   zbytočne   zdĺhavé,   nehospodárne a neefektívne, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, počas konania bolo aj viacero období   reálnej   nečinnosti   exekučného   súdu,   a   to   bez   preukázania   závažného   dôvodu, potreby   vykonania   konkrétneho   dôkazu.   Súd   nevykonáva   dostatočne   potrebnú   aktivitu a úkony   na   právoplatné   skončenie   veci   samej,   nehovoriac   o   samotnej   skutočnosti,   že exekučné konanie je závažným zásahom do práv a oprávnených záujmov povinných, ktorých finančné   prostriedky   sú   až   do   právoplatného   skončenia   veci   blokované   finančnými inštitúciami, čo vyžaduje urýchlené postupovanie vo veci.

Vo veci už dlhodobo pretrváva stav právnej neistoty, nekoná sa riadne a plynulo, postup exekučného súdu nesmeruje k riadnemu skončeniu veci, čím je porušované... právo na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že „Pred podaním... sťažnosti na Ústavný súd SR... vyčerpali   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   im   zákon   na   ochranu   ich   základných   práv a slobôd poskytuje, tj. bola v zmysle § 62 odsek 1 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch, podaná predsedovi   Okresného   súdu   Trebišov   sťažnosť   na   postup   súdu   pre   porušovanie   práva na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ani   po   podaní   a   vyhodnotení sťažnosti však k náprave nedošlo.“.

Sťažovateľky žiadajú ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € pre každú z nich „Vzhľadom na dlhotrvajúcu nepriaznivú a nekomfortnú situáciu vzniknutú sťažovateľkám v dôsledku toho, že od začatia exekučného konania v roku 2010 až do dnešného dňa nebolo exekučné konanie právoplatne skončené.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateliek:   1/ ⬛⬛⬛⬛,   2/ a 3/ ⬛⬛⬛⬛, na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/1205/2010 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/1205/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke   1/ ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

4. Sťažovateľke 2/ ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

5.   Sťažovateľke   3/ ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

6. Sťažovateľkám priznáva náhradu trov konania v sume 563,82 €..., ktoré je Okresný súd   Trebišov   povinný   zaplatiť   na   účet   ich   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkami   namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1205/2010.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 Er 1205/2010, ktorý si ústavný súd pre účel predbežného   prerokovania   sťažnosti   vyžiadal,   vyplýva,   že   namietané   konanie   začalo na okresnom   súde   30.   augusta   2011   postúpením   námietok   sťažovateliek   proti   exekúcii súdnym exekútorom. O podaných námietkach okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 15 Er 1205/2010 zo 17. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením z 2. augusta 2012 tak, že im vyhovel. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením sp. zn. 12 CoE 410/2012 z 15. apríla 2013 potvrdil uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch, ktorými   okresný   súd   vyhovel   námietkam   sťažovateliek.   Uznesenie   odvolacieho   súdu nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2013. Následne okresný súd uznesením z 30. januára 2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Okresný súd na základe odvolania podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením z 28.   januára   2015   zrušil   uznesenie   vyššieho   súdneho   úradníka   z   30.   januára   2014. Sťažovateľky v priebehu konania podali 15. mája 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 15/2015 z 28. mája 2015 sťažovateľkám oznámila: „Na Vašu sťažnosť zo dňa 10.04.2015 týkajúcu sa prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15 Er 1205/2010   Vám   oznamujeme,   že vo   veci   bolo vydané dňa   25.05.2015 uznesenie o zastavení   exekúcie   voči   povinným   v   3.,4.,5.   rade   spolu   s   rozhodnutím   o   trovách exekúcie.... Vaša sťažnosť týkajúca sa prieťahov v danom konaní je dôvodná. Prieťahy boli spôsobené vysokou zaťaženosťou súdu pri vybavovaní exekučnej agendy.“

V   ďalšom   priebehu   konania   sťažovateľky   podali   4.   júna   2015   odvolanie   proti uzneseniu okresného súdu z 25. mája 2015 v časti výrokov o trovách konania. Uznesenie okresného súdu z 25. mája 2015 vo výrokoch, ktorými bola exekúcia voči sťažovateľkám zastavená, nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2015. Okresný súd uznesením z 5. augusta 2015   odvolaniu   sťažovateliek   vyhovel,   zrušil   uznesenie   vyššieho   súdneho   úradníka okresného súdu z 25. mája 2015 v napadnutej časti a opätovne rozhodol o náhrade trov konania sťažovateliek.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, v ktorom okresný súd rozhodoval o námietkach sťažovateliek proti exekúcii, a následne o jej zastavení, trvalo takmer štyri roky, aj keď na ťarchu okresného súdu nemožno pripočítať obdobie (takmer šesť mesiacov), počas   ktorého   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde   z   dôvodu   podaného   odvolania. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 15 Er 1205/2010 je zrejmé, že do podania sťažnosti predsedovi okresného súdu (15. mája 2015)   sa   namietané   konanie   skutočne   vyznačovalo   prieťahmi,   tak   ako   to   tvrdili sťažovateľky, a potvrdila to i podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 15/2015 z 28.   mája   2015.   Po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   bolo   vo   veci   meritórne rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej proti sťažovateľkám a v súčasnosti je vo vzťahu k sťažovateľkám predmetom konania už len rozhodovanie o náhrade trov konania.

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   ako   aj   z   obsahu   súvisiaceho   spisu okresného súdu ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mali   sťažovateľky   právo   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovateľky k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti, ktoré je v merite veci vo vzťahu k sťažovateľkám právoplatne skončené, umožňuje vysloviť   názor,   že   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   sa   prejavilo   ako   také,   ktoré prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom okresného súdu.

S   ohľadom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   a   v   súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou   činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup okresného súdu v namietanom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateliek   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. októbra 2015