SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 68/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 11 ods. 1a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 4 Sže 2,3/2013 zo 17. septembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sže 2,3/2013 zo 17. septembra 2013 (ďalej aj „napadnutýrozsudok“).
2. Odôvodnenie sťažnosti je z pohľadu ústavného súdu od prvých riadkov nejasnéa vágne. Sťažovateľka začína svoju argumentáciu vyhlásením, že„rozsudkom“(bezuvedenia všeobecného súdu, ktorý rozsudok vydal, a taktiež bez spisovej značky rozsudku,pozn.) bola jej žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zamietnutá.Sťažovateľka argumentuje, že„súd“(sťažovateľkou bližšie neurčený, pozn.) sanevysporiadal s rozpormi vyplývajúcimi z listinných dôkazov. Rovnako tvrdí, že„súd“(opäť sťažovateľkou bližšie neurčený, pozn.) jej neumožnil vyjadriť sa k dôkazom a nevzaldo úvahy ňou predkladané listinné dôkazy. Následne sťažovateľka konkretizuje, ženapadnutý rozsudok„porušiteľa“(za porušiteľa je v záhlaví sťažnosti označený najvyššísúd, pozn.) neobsahuje žiadne odôvodnenie a nie je v ňom uvedené vysporiadanie sas ťažiskovými skutočnosťami.
2.1 Po prezentovanom úvode sťažovateľka rozsiahlo cituje z judikatúry ústavnéhosúdu a následne zakončuje názorom, že„súd“(sťažovateľkou aj na tomto mieste bližšieneurčený, pozn.) porušil povinnosť ustanovenú mu ústavou a navyše obišiel sťažovateľkoupredložené dôkazy, čím konal arbitrárne a svojvoľne zasiahol do jej ústavných práv.
3. V závere sťažovateľka uviedla, že podľa jej presvedčenia by vzhľadom na uvedenéargumenty mohol obstáť tento petit:
„Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v spojení s právom na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sže/2,3/2013 zo dňa 17.9.2013, doručený 5.12.2013.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sže/2,3/2013 zo dňa 17.9.2013, sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
III.
5. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavnýmprávam sťažovateľky alebo citovania právnych záverov najvyššieho súdu obsiahnutýchv napadnutom rozsudku je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa zákonom o ústavnomsúde predpísané náležitosti.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom
7. Čo sa týka namietaného porušenia označených ústavných práv sťažovateľky,ústavný súd konštatuje, že v sťažnosti absentuje prepojenie vznesených námietoks konkrétnym a riadne označeným rozhodnutím konkrétneho a riadne označenéhovšeobecného súdu (ústavný súd opakuje, že sťažovateľka svoje výhrady uvedenév odôvodnení sťažnosti adresovala bližšie neurčenému„súdu“a proti bližšie neoznačenému„rozsudku“– ústavný súd množinu potenciálnych konkrétnych súdov a konkrétnychspisových značiek rozsudkov, ktoré mohla mať sťažovateľka na mysli, zistil ažz priložených príloh, pozn.). Petit sťažnosti je v tomto ohľade osirelou výnimkou, kde sanachádza riadne uvedená spisová značka napadnutého rozsudku aj správne a úplnéoznačenie všeobecného súdu, ktorý napadnutý rozsudok vydal. Z dôvodu nedostatočnejargumentácie v odôvodnení sťažnosti nie je však v silách ústavného súdu spojiť petitsťažnosti s námietkami vznesenými sťažovateľkou v texte sťažnosti. Inak povedané,zo sťažnosti nie je jasné, akej veci sa týka, proti komu smerujú námietky vznesenésťažovateľkou, a teda absentuje riadne odôvodnenie petitu (návrhu).
7.1 Po ďalšie, sťažovateľka nepriložila k sťažnosti splnomocnenie na zastupovanieadvokátom pred ústavným súdom a ani nezdokladovala, že požiadala Centrum právnejpomoci o ustanovenie advokáta [porov. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákonač. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znenízákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov].
8. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016