znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 68/2014-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa   Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   H. M.   a   I. M.,   zastúpených   advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Komárno   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   7   C   246/2009 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e   Okresný súd Komárno p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno j e   p o v i n n ý   H. M. a I. M.   uhradiť trovy konania v sume   530   €   (slovom   päťstotridsať   eur)   na   účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr.   Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 68/2014-20 z 30. januára 2014 na ďalšie konanie sťažnosť H. M.   a I. M.   (spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009.

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli, že v roku 2003 kúpili pozemok a «Chceli si postaviť rodinný dom. Na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti..., majú... nárok na „penále“... vo výške 0,5 percenta z kúpnej ceny, definovanej v kúpnej zmluve na obnos 561.000,-   bývalých Sk,   a to za každý deň omeškania predávajúcich s plnením zmluvne prevzatých povinností. Povinnými osobami boli a sú spoločne a nerozdielne dve osoby: A. C.... a D. N... Uvedená zmluvná pokuta sa viaže na povinnosť oboch žalovaných v lehote dvoch mesiacov od podpisu cit. kúpnej zmluvy, teda do 05. 05. 2003... pripojiť - na vlastné náklady   -   predávaný   pozemok   v   obci   M.   na siete   a   zariadenia   technického   vybavenia územia,   čím   sa   rozumie   prívod   elektrickej   energie,   vody   a   plynu,   ako   aj   vybudovanie betónovej   prístupovej   cesty,   spĺňajúcej   podmienky   cestnej   komunikácie.   Dve   z   týchto podmienok dodnes nie sú splnené: po a/ pozemok, ktorý žalobcovia (vtedy manželia M.) kúpili a na ktorom medzičasom vystavali rodinný dom, nie je dodnes napojený na verejný vodovod. Manželia M. si denne musia zabezpečovať náhradným spôsobom najmä dostup k pitnej   vode.   Ani vybudovanie   studne   (na   vlastné   náklady   manželov   M.)   situáciu nevyriešilo... Po b/ prístupová cesta taktiež nie je dodnes riadne vybudovaná...».

Sťažovatelia ďalej uviedli: «Pre   úplnosť   považujeme   za   vhodné   zmieniť   sa   -   hoci   marginálne   -   o   jednom „spomaľovacom“   aspekte   procesnej   roviny   tangovaného   konania   OS   v   Komárne č. 7 C 246/2009:

OS v Komárne v predmetnom konaní posúdil odpor, podaný žalovanou stranou voči vydanému platobnému rozkazu (č. 9 Ro 52/2009 z 21. 08. 2009) za podaný neoprávnenou osobou. Žalované totiž súdu nepredložili plnomocenstvo pre advokáta J. P., ktorý podal odpor voči cit. platobnému rozkazu podaním z 08. 09. 2009. OS v Komárne teda uznesením č. 7 C 246/2009 z 05. 01. 2010 odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 08. 2009 č. 9 Ro 52/2009 ako opravný prostriedok podaný neoprávnenou osobou odmietol. Voči cit. uzneseniu podala žalovaná strana odvolanie dňa 14. 01. 2010. K predmetnému odvolaniu sme zaujali stanovisko dňa 22. 01. 2010. Na to reagovali žalovaní podaním z 02. 02. 2010... Odvolací   KS   v   Nitre   uznesením   č.   8   Co   55/2010   z 24. 02. 2010   napadnuté   uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie KS v Nitre odôvodnil tým, že žalovaná strana počas plynutia odvolacej lehoty - vo vzťahu k uzneseniu OS v Komárne o odmietnutí odporu - doložila plnomocenstvo pre advokáta J. P.. Tým bola odstránená vada ich podania...

Proti uzneseniu KS v Nitre č. 8 Co 55/2010 zo dňa 24. 02. 2010 sa žalobcovia rozhodli, aj z dôvodu právnickej opatrnosti, podať dovolanie. Nakoľko si však relatívne rýchlo žalobcovia uvedomili, že cieľavedomejšie a účelnejšie, v záujme dosiahnuť pre seba spravodlivosť, a to v čo možno najkratšom čase, bude zamerať sa na meritum sporu, vzali žalobcovia dovolanie dňa 10. 05. 2010 späť. Pritom svoj význam mala aj výška súdneho poplatku za dovolanie (4.078,- €)... NS SR uznesením č. 6 Cdo 151/2010 z 28. 07. 2010 konanie o dovolaní zastavil.

Dá sa teda verifikovateľne konštatovať, že procesné neefektívnym obdobím z pozície OS v Komárne/porušovateľa bol čas od augusta 2010 do septembra 2012....

Čas   od   septembra   2012   dodnes   tiež   uplynul   neproduktívne.   Pojednávanie   dňa 21. 05. 2013 bolo v pravom slova zmysle bezobsažné. Význam toho, že OS v Komárne sa nedostal   k   spisu   OS   v   Komárne   č.   9   C   205/2006   nám   uniká   a   nedostatok   informácií o priebehu konania č. 5C 243/2008, vedeného pred OS v Pezinku, môže pretrvávať ďalšie roky. Sťažovatelia tvrdia, že Okresný súd v Komárne/porušovateľ je minimálne od augusta 2010   extrémne   pomalý,   neusilovný.   OS   v   Komárne   pracuje   nesústredene,   nekoncepčne a liknavo.

Žalobcovia   predložili   dostatočnú   sumu   dôkazov,   dokonca   v   kvalite   štátom aprobovaných rozhodnutí príslušných správnych orgánov, aby bolo zrejmé, že ich tvrdenia sú pravdivé a náležite verifikovateľné. Konanie porušovateľa OS v Komárne je teda výrazne poznačené zbytočnými prieťahmi. Je očividné, že involvovaný OS v Komárne už viac ako tri roky   bezdôvodne   nezabezpečuje…   sťažovateľom   v   intenciách   tohto   podania,   ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces...

a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po podaní žalobného návrhu H. M. al. M... bolo vo všeobecnosti úlohou OS v Komárne preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť primerane rýchlo rozhodnutá (§ 114 ods. 1 OSP). To sa nestalo...

Spor o zmluvnú pokutu po nesplnení písomne zmluvne fixovaných povinností sa nedá hodnotiť ako právne zložitý - k tomu argumentum a contrario napr. III. ÚS 75/2003. Úloha prvostupňového súdu je relatívne banálna. Nevidíme žiadny moment osobitnej právnej alebo faktickej zložitosti predmetnej kauzy.

b) Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie povedané   skúmanie   či   správanie   sťažovateľa   v   predmetnej   veci   podstatným   spôsobom neprispelo k predĺženiu predmetného konania): tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup oboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto OS v Komárne) nemohli sťažovatelia nič viac urobiť.

c) Tretím kritériom je postup involvovaného všeobecného súdu - teda OS v Komárne. Tvrdíme,   že   prvostupňový   súd   je   vo   svojej   činnosti   mimoriadne   nepružný   a procesné neefektívny.   Pre   sťažovateľov   výrazne   nepriaznivú   situáciu   stupňuje   pasivita porušovateľa....

Ak by takpovediac už zajtra OS v Komárne reálne konal - i tak by jeho procesnú prácu po viac ako troch rokoch neefektívneho vedenia súdneho konania (veď sa vlastne uskutočnilo jediné, i to obsahovo formálne pojednávanie; dopyt na OS v Pezinku mohol OS v   Komárne   predsa   urobiť   aj   bez   nariadenia   pojednávania)   -   bolo   nutné   považovať za poznačené   zbytočnými   prieťahmi   a   nimi   bolo   porušené   základné   právo   oboch sťažovateľov - I. ÚS 32/2001 a I. ÚS 33/2001.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009 porušil právo H. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009 porušil právo I. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Okresnému súdu v Komárne sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. H. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť mu Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. I. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť jej Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili: okresný súd, zastúpený jeho predsedom   Mgr.   Ľudovítom   Majerčíkom, listom   sp.   zn. Spr 190/14 zo 17.   apríla 2014 a právna   zástupkyňa   sťažovateľov „duplikou   k   replike“ doručenou   ústavnému   súdu 7. mája 2014.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu chronológie úkonov uviedol:

„Po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. 7C/246/2009 a vyjadrenia zákonného sudcu som dospel k záveru, že predovšetkým z procesnej stránky nejde o bežnú a banálnu vec, ako si to ich právny zástupca myslí a zároveň cez svoj vlastný priezor zľahčuje aj hmotnoprávnu   stránku   veci   samej.   Z   pozície   sťažovateľov   je   pochopiteľné,   že   počas namietaného obdobia môžu vnímať konanie súdu ako neefektívne, kedy sa im v skutočnosti javí, že súd vôbec nekoná. Súd však koná aktívne so snahou zabezpečenia dôkazov, ktoré či už   priamo,   alebo   nepriamo   súvisia   s   prejednávanou   vecou   tak,   ako   to   vyplýva   aj z vyjadrenia   zákonného   sudcu.   K   súčasnému   stavu   konania   však   určite   dopomohli   aj samotní   účastníci   konania.   Na   strane   navrhovateľov   využitím   neefektívnych   procesných úkonov   (napr.   podanie   a   späťvzatie   dovolania)   a   na   strane   odporcov   taktiež   využitím zákonných   možností   (napr.   niekoľko   zmien   právnych   zástupcov   počas   konania). V neposlednom smere je však potrebné poukázať predovšetkým na procesné správanie sa účastníkov konania, najmä odporcov, ktorí procesnými prekážkami, žiadosťami o odročenie pojednávaní (podrobne uvedené v chronológii úkonov), návrhmi na doplnenie dokazovania (pripájanie rôznych spisov), námietkami voči dôkazným prostriedkom a pod. spôsobovali a spôsobujú, že doteraz nebolo možné právoplatne skončiť uvedenú občianskoprávnu vec.“

Sťažovatelia k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:«ÚS SR pri posudzovaní, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v súdnom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov,   nehodnotí   subjektívnu   zodpovednosť za prieťahy v danom spore, ale postup všeobecného súdu ako inštitúcie. Ide teda o činnosť justície ako orgánu štátnej moci. Nie o to, či ústavné právo účastníka/sťažovateľa bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu, vyššieho súdneho úradníka (resp. iného pracovníka súdu) vybavujúceho konkrétnu vec - III. ÚS 33/2001, I. ÚS 145/2003,   I. ÚS   82/2005.   Ústava   SR   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje   súdy   ako garantov spravodlivosti - a to prioritne - aby prijali náležité opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez   zbytočných   prieťahov   a   tým   vykonávali   spravodlivosť   v   primeranej   lehote (I. ÚS 108/2005)...

b) OS v Komárne vraj žiadal akýsi spis od OS Ba I (al. 2 na s. 3 cit. vyjadrenia vedenia OS v Komárne). Nevieme ale o čom je reč...

c) Prečo v júli 2011 komunikoval OS v Komárne priamo s navrhovateľmi, ktorí boli a sú advokátski kontinuálne zastúpení je nám nejasné...

d) Snahu OS v Komárne získať poznatky o kauze vedenej na OS v Komárne pod č. 9 C   205/2006   nevieme   hodnotiť.   Vôbec   nevieme   o   čom   je   reč   a   súvislosti   sú   pre   nás nebulózne...

e)   V   cit.   vyjadrení   predsedu   OS   v   Komárne   sa   hovorí   o   „škodlivosti“   činnosti navrhovateľov /podali v apríli 2010 dovolanie voči uzneseniu KS v Nitre č. 8 Co 55/2010 z 25. 03. 2010 a to potom vzali späť : 14. 05. 2010/. Okrem toho, že navrhovateľov cielene v tomto smere chráni čl. 12 ods. 4 Ústavy SR chceme zdôrazniť, že onen necelý mesiac istotne nie je tou prekážkou, ktorá hatí efektívnu činnosť OS v Komárne.

f)   V   cit.   vyjadrení   predsedu   OS   v   Komárne   sa   ale   hovorí   aj   o   obštrukciách žalovaných   subjektov.   To   nevieme   a   nechceme   hodnotiť.   Poznamenávame   len,   že involvovaný zákonný sudca má predsa k dispozícii inštrumentárium OSP (najmä § 53),

g) Snažíme sa byť maximálne objektívni. Za neefektívne časy považujeme špeciálne obdobia: od VIII/2008 do VIII/2009 a od VI/2012 dodnes. Tvrdíme, že súd sa nedostal ešte ani len za hranice úvodného procesného štádia. No len osobitne mimoriadne okolnosti – a žiadne také nevidíme -môžu odôvodniť (ospravedlniť) trvanie úvodného štádia konania viac ako štyridsaťpäť mesiacov - k tomu I. ÚS 112/2002.

h) Ak sa robí výčitka sťažovateľom a ich právnej zástupkyni, že bagatelizujú proces č. 7 C 246/2009, vedený pred OS v Komárne a jeho hmotnoprávnu stránku, tak cítime nutnosť čeliť takej insinuácii.»

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 7 C 246/2009:

Dňa   23.   marca   2009   sťažovatelia   podali „žalobu   o   vydanie   platobného   rozkazu na zaplatenie sumy 33 984,76 €“ proti odporcom A. C. a D. N. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 Ro 52/2009. Sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 28. októbra 2009 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávne veci a bola jej pridelená sp. zn. 7 C 246/2009.

Dňa 30. novembra 2009 sťažovatelia doplnili argumentáciu.Dňa 10. decembra 2009 konajúci sudca vyzval odporcov na zaslanie splnomocnenia udeleného ich právnemu zástupcovi JUDr. P.

Dňa 5. januára 2010 okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 246/2009 odmietol odpor.Dňa 14. januára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu splnomocnenie.Dňa   18.   januára   2010   odporcovia   doručili   okresnému   súdu   odvolanie   proti   jeho uzneseniu z 5. januára 2010.

Dňa 25. januára 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcov.

Dňa 2. februára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu sťažovateľov doručenému okresnému súdu 25. januára 2010.

Dňa 12. februára 2010 doručili odporcovia okresnému súdu podanie.Dňa 18. februára 2010 okresný súd doručil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní; vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 Co 55/2010.Dňa 25. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 55/2010-106 z 24. februára 2010, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu.

Dňa 20. apríla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 24. februára 2010.

Dňa   21.   apríla   2010   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd zaslal dovolanie právnemu zástupcovi odporcov.Dňa 14. mája 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu, že na dovolaní proti uzneseniu krajského súdu netrvajú a podávajú odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 21. apríla 2010 (vo veci zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie), ktoré žiadajú v celom rozsahu zrušiť.

Dňa 24. mája 2010 právny zástupca odporkýň JUDr. P. oznámil okresnému súdu zmenu svojho sídla a súčasne mu doručil vyjadrenie odporkýň k dovolaniu sťažovateľov.Dňa 6. júla 2010 okresný súd spis doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   na   účely   rozhodnutia   o dovolaní.   Vec   bola   zaevidovaná pod sp. zn. 6 Co 151/2010. Zároveň uviedol, že podanie sťažovateľov z 10. mája 2010 považuje za späťvzatie dovolania.

Dňa 6. augusta 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Co 151/2010 z 28. júla 2010, ktorým konanie o dovolaní zastavil.

Dňa 19. júla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu listinné dôkazy.Dňa 11. januára 2011 sa odporkyne vyjadrili k žalobe.Dňa   12.   januára   2011   okresný   súd   oznámil   právnym   zástupcom   účastníkov,   že pojednávanie nariadené na 14. január 2011 sa neuskutoční vzhľadom na rozsiahle podanie odporcov.

Dňa   12.   januára   2011   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   poďakovala „za   pružnú a konštruktívnu   informáciu...“ poskytnutú   okresným   súdom   a uviedla,   že „po   obdržaní vyjadrenia protistrany zašleme naše stanovisko“.

Dňa 18. apríla 2011 okresný súd urgoval u právnej zástupkyni sťažovateliek zaslanie stanoviska a oznámil jej, že si v súčasnosti zadovažuje spisové materiály, na ktoré účastníci vo svojich podaniach poukazovali.

  Dňa 18. apríla 2011 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava I o zapožičanie   spisu   sp.   zn.   6   T   67/2009   (dňa   29.   apríla   2011   Okresný   súd   Bratislava   I oznámil, že spis nemôže zaslať, lebo vo veci je nariadený termín pojednávania).

Dňa 2. mája 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu podanie označené ako „duplika k replike žalovaných“.

Dňa 19. októbra 2011 právny zástupca odporkýň, JUDr. H., doručil okresnému súdu svoje splnomocnenie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 21. október 2011 z dôvodu práceneschopnosti (právnej zástupkyni sťažovateľov bolo 20. októbra 2011 oznámené, že sa pojednávanie neuskutoční).

Dňa   2.   novembra   2011   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   požiadala   okresný   súd o zaslanie dokladu o práceneschopnosti právneho zástupcu odporkýň.

Dňa   10.   novembra   2011   okresný   súd   vyzval   odporkyne,   aby   mu   oznámili,   či splnomocnenie udelené JUDr. P. vypovedali.

Dňa   27.   februára   2012   JUDr.   P.   oznámil   okresnému   súdu,   že   medzi   ním a odporkyňami došlo k dohode o ukončení poskytovania právnych služieb.

Dňa   6.   marca   2012   vo veci   konajúci   sudca   upozornil   JUDr.   Pojdáka,   že   dosiaľ okresnému súdu nebola doručená výpoveď splnomocnenia na zastupovanie odporkýň.Dňa   23.   apríla   2012   Mgr.   S.   okresnému   súdu   oznámil,   že   prevzal   zastupovanie odporkýň.

Dňa   14.   júna   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateliek.

Dňa 6. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkýň k žalobe. Dňa   7.   júna   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovatelia   neboli   prítomní, prítomná   bola   len   ich   právna   zástupkyňa,   ktorá   neprítomnosť   sťažovateľov   odôvodnila pracovnou vyťaženosťou. Žalovaní boli prítomní. Právni zástupcovia účastníkov konania vyhlásili, že sa pokúsia o uzavretie súdneho zmieru.

Dňa 15. augusta 2012 právna zástupkyňa sťažovateliek doručila okresnému súdu e-mail s prílohou,   okresný   súd   jej vzápätí e-mailom oznámil, že avizovaná príloha   má nevyhovujúci formát, je potrebné písomnosť zaslať v inom formáte.

Dňa 20. septembra 2012 Mgr. S. doručil okresnému súdu poverenie pre JUDr. K.Dňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie odporkýň, ktorým žiadali žalobu zamietnuť.

Dňa   21.   septembra   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovatelia   opäť   neboli prítomní, pričom ich neprítomnosť právna zástupkyňa odôvodnila pracovnou vyťaženosťou. Odporkyne boli prítomné. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 7. novembra 2012 okresný súd požiadal Okresný súd Pezinok o oznámenie stavu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 243/2008.

Dňa   14.   novembra   2012   Okresný   súd   Pezinok   oznámil,   že   vo   veci   sp.   zn. 5 C 243/2008 je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.

Dňa 21. decembra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa 8.   marca   2013   okresný   súd požiadal   Okresný   súd   Pezinok   o   zaslanie spisu sp. zn. 5 C 243/2008.

Dňa 25. februára 2013 Okresný súd Pezinok okresnému súdu oznámil, že vo veci sp. zn. 5 C 243/2008 je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.

Dňa   21.   mája   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 4. október 2013 s tým, že sa počká na spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5 C 243/2008 a spis   Okresného   súdu   Komárno   sp.   zn.   9   C   205/2006   (sťažovatelia   sa   pojednávania nezúčastnili, prítomná bola ich právna zástupkyňa a odporcovia).

Dňa 27. mája 2013 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu ich trvalý pobyt.

Dňa   19.   decembra   2013   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania na 25. február 2014,   ktoré   bolo   zrušené,   a neuskutočnilo   sa   ani   pojednávanie   nariadené na 6. jún 2014, obe z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o zaplatení   sumy   33 984,76   €   z   titulu   zmluvnej pokuty. Po oboznámení sa so spisom ústavný súd zastáva názor, že vec sťažovateľov nie je právne ani skutkovo zložitá.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom konaní, ústavný súd zo spisu   zistil, že sťažovatelia   sa   nezúčastnili ani jedného z troch nariadených pojednávaní. Negatívne na doterajšiu dĺžku konania pôsobila aj skutočnosť, že sťažovatelia najprv podali dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 24. februára 2010, pričom o niekoľko týždňov na ňom „už netrvali“ (spis bol medzičasom už predložený najvyššiemu súdu). Sťažovatelia neposkytovali okresnému súdu dostatočnú súčinnosť, keď napr.   svoje   stanovisko   k vyjadreniu   odporkýň   predložili   okresnému   súdu   až   po   jeho predchádzajúcej   výzve   s odstupom   niekoľkých   mesiacov.   Rovnako   negatívne   hodnotí ústavný   súd   skutočnosť,   že   sťažovatelia   uhradili   súdny   poplatok   za   podaný   odpor   až po uplynutí piatich mesiacov.

Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   v   tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   spôsobil   neúmerné   predĺženie   konania predovšetkým   svojou   neodôvodnenou   nečinnosťou   najmä v   období   od   6.   augusta   2010 do 18. apríla 2011 (8 mesiacov), v období od 2. mája 2011 do 7. júna 2012 (12 mesiacov), pričom zároveň postupoval neefektívne. V označenom období okresný súd neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci. Celkovo bol okresný súd nečinný 2 roky.

Nečinnosť okresného súdu v trvaní 24 mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovatelia   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy (I. ÚS 41/02).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   doterajším   postupom   vo veci konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia pre každého z nich v sume 4 000 € s odôvodnením, že „okresný súd svojou neefektívnou procesnou prácou a protrahovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľom mimoriadne ťažkosti“.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume 1 000 € pre každého zo sťažovateľov.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 700,34 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   2   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon vykonaný v roku 2014 (stanovisko z 5. mája) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Za dva úkony u dvoch sťažovateľov (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume štyrikrát po 130,16 € a režijný paušál štyrikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky).

Za jeden úkon (stanovisko z 5. mája 2014) vykonaný v roku 2014 patrí odmena u dvoch sťažovateľov v sume dvakrát po 134,00 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 €, preto trovy právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov by predstavovali celkove 788,64 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 394,32 €. Spolu s režijným paušálom teda obom sťažovateľom prislúcha odmena v sume 441,64 € v zmysle vyhlášky, pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 88,40 € t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 530,00 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014