znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 68/2012-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Mgr.   M.   A.,   vedenú   Ústavným   súdom   Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3862/2011, sťažnosť Ing. B. F., B., vedenú Ústavným súdom Slovenskej   republiky   pod sp. zn. Rvp   3863/2011,   sťažnosť   J.   F.,   B.,   vedenú   Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3864/2011, sťažnosť Ing. M. M., S., vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3865/2011, a sťažnosť Ing. V. V., P., vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3866/2011, zastúpených advokátkou   JUDr.   E.   P.,   Advokátska   kancelária,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia „základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   upravené   v čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (právo na prejednanie veci v primeranej lehote) upravené v čl. 48 ods. 2 Ústav SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007   p o r u š i l základné právo Mgr. M. A., Ing. B. F.,   J. F.,   Ing. M. M. a   Ing. V. V., aby sa ich vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mgr.   M.   A.,   Ing.   B.   F.,   J.   F.,   Ing. M.   M.   a   Ing. V.   V.   finančné   zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

3. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 55/2007 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

4. Mgr. M. A., Ing. B. F.,   J. F.,   Ing. M. M. a   Ing. V. V. p r i z n á v a   náhradu trov právneho   zastúpenia   v sume   829,60 €   (slovom   osemstodvadsaťdeväť   eur   a šesťdesiat centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr.   E.   P.,   Advokátska   kancelária,   P.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. II. ÚS 68/2012   z 23.   apríla   2012 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie sťažnosť Mgr.   M. A. (ďalej len „sťažovateľ   v 1. rade“), Ing. B. F. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), J. F. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“) a   Ing. V. V. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“, spolu aj „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo: „V   období   od   mesiaca   september   2003   až   do   mesiaca   jún   2004   pod zámienkou vybavenia úveru za veľmi východných úrokových podmienok v celkovej výške 60.000.000,- USD postupne žiadal K. U., nar.... v... a vylákal na bližšie nešpecifikované účely   súviace   so   zabezpečením   tohto   úveru   od   sťažovateľa   −   poškodeného   Ing.   V.   V. finančnú hotovosť vo výške 104.619,93 €, ktorú mu vyplatil na viackrát osobne v hotovosti alebo osobne vykonanými vkladmi v hotovosti na účet K. U., alebo v hotovosti a vkladmi prostredníctvom A. K. a P. B., za čo mu K. U. prisľúbil vybaviť úver v presnejšie nezistenej banke v Ch., z ktorého celkového vybaveného úveru vo výške 60.000.000,- USD mal podľa vzájomnej dohody Ing. V. V. získať pre seba časť tohto úveru vo výške 7.500.000,- USD, k čomu   však   nedošlo,   pretože   obvinený   po   vyplatení   peňazí   mu   žiaden   sľúbený   úver   do dnešného dňa neposkytol, nevybavil ani nesprostredkoval, a takto od neho získané peniaze si ponechal a minul pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu svojich rodinných príslušníkov a iných jemu blízkych osôb...

Trestné   konanie   na   základe   podanej   obžaloby   je   vedené   pred   Okresným   súdom Bratislava I pod sp. zn. 2 T 55/2007 a vec bola náhodným výberom pomocou generátora pridelená do oddelenia zákonného sudcu JUDr. R. K. − predsedovi senátu.

Na neverejnom zasadnutí dňa 21. 08. 2008 o 9,00 hod. bolo vyhlásené uznesenie sp. zn.   2   T   55/2007,   ktorým   podľa   §   290   ods.   1   Trestného   poriadku   s   poukazom   na ust. § 283 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu ust. § 228 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku súd trestné stíhanie proti obžalovanému K. U.   prerušuje a v súlade s ust.   § 79 ods. 2 Trestného poriadku sa obžalovaný prepúšťa z väzby na slobodu a to s poukazom na zlý zdravotný   stav   obžalovaného.   Vo   svojom   odôvodnení   uviedol,   že   hlavné   pojednávanie nemohlo   byť   vykonané   pre   zlý   zdravotný   stav   obžalovaného,   na   ktorý   obžalovaný poukazoval vo svojich podaniach.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008 súd rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v trestnej veci obžalovaného K. U. odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie.

Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   podal   Prokurátor   odvolanie   a   Krajský   súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29. 4. 2008 uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol,   že   preskúmaním   predloženého   spisového   materiálu   a   z   rozboru   konania na okresnom   súde   vyplýva   jednoznačný   záver,   že   postup   predsedu   senátu   JUDr.   K.   je nielenže nezákonný, ale je aj nepochopiteľný. Ak by sa oboznámil so spisovým materiálom, musel by zistiť, že vo veci už nemožno nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, keďže táto už bola raz prejednaná na verejnom zasadnutí dňa 18. 06. 2007 a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie. Na nesústredené konanie predsedu senátu poukazuje i skutočnosť, že o odmietnutí obžaloby rozhodoval podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestné poriadku, ktorý rieši otázku postúpenia veci inému orgánu. Ak už chcel odmietnuť obžalobu mohol tak urobiť len podľa   §   244   ods.   1   písm.   h)   Trestného   poriadku,   pričom   o ponechaní   obžalovaného vo väzbe   sa   v   takomto   prípade   obligatórne   rozhoduje   podľa   § 244   ods.   5   Trestného poriadku. Konajúci predseda senátu o ponechaní obžalovaného U. vo väzbe rozhodol podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku, teda nepostupoval tak, ako mu to ukladá zákon. Ide však len o teoretické úvahy v súvislosti s nesprávnym postupom okresného súdu, pretože platná zákonná   úprava   neumožňuje   duplicitné   predbežné   prejednanie   tej   istej   obžaloby, neumožňuje   teda,   aby   na   základe   tej   istej   obžaloby   bolo   najskôr   nariadené   hlavné pojednávanie a takmer po roku, aby bola obžaloba odmietnutá. Odvolací súd riadiac sa uvedenými   úvahami   zrušil   uznesenie   o   odmietnutí   obžaloby.   Záverom   odvolací   súd konštatoval, že z pohľadu obžalovanej osoby je irelevantné, že došlo k zmene konajúceho predsedu senátu, pričom každý z nich je povinný konať len v medziach zákona a tento striktne dodržiavať, čo sa v danom prípade nestalo...

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 13. 10. 2010 súd pribral znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína MUDr. Ľ. D., pričom pribratý znalec mal zodpovedať otázky, akou chorobou, resp. chorobami odsúdený trpí, či aktuálny stav obžalovaného možno charakterizovať ako ťažkú chorobu, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní, pričom znalecký posudok mal vyhotoviť v troch vyhotoveniach v lehote do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia znalcovi. Ustanovený znalec do termínu vytýčeného súdneho pojednávania dňa 06. 05. 2011 nepredložil znalecký posudok, t. j. znalecký posudok nebol ustanoveným znalcom MUDr. Ľ. D. vyhotovený v stanovenom čase 60 dní od doručenia uznesenia...

Okresný súd Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 až dňa 12. 04. 2011 vydal uznesenie, na základe ktorého v súlade s ust. § 283 ods. 3 Trestného poriadku pokračuje v trestnom stíhaní obžalovaného K. U. a to na základe pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3 T 199/2008. z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol v predmetnej veci na základe príkazu na zatknutie dňa 19. 11. 2010 vzatý clo väzby, kde sa nachádzal do 15. 12. 2010 a zároveň bol prepustený z väzby na slobodu. Zároveň vo svojom odôvodnení uviedol, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol schopný absolvovať hlavné   pojednávania   na   Okresnom   súde   Dunajská   Streda   a   teda   zdravotné   dôvody prerušenia trestného stíhania odpadli.

Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 2 T 55/2007 na deň 06. 05. 2011 vytýčil termín hlavného pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že doručené lekárske správy obžalovaného je potrebné zaslať MUDr. D. s tým, aby sa obratom vyjadril, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní a zároveň mal oznámiť, z akého dôvodu do dňa 06. 05. 2011 nebol vypracovaný znalecký posudok. Od ustanovenia znalca na vypracovanie znaleckého posudku uplynulo minimálne 6 mesiacov.

Obžalovaný K. U. žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov pričom ospravedlnenie doručil konajúcemu súdu v deň pojednávania....

Trestné   konanie   v   predmetnej   právnej   veci   nie   je   do   dnešného   dňa   právoplatne ukončené.“

V doplnení sťažnosti doručenej 27. decembra 2011 sťažovatelia uviedli:

„Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd proti postupu Okresného súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007, a to nesprávnym postupom konajúceho súdu a zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu   a   teda   k   porušeniu   označených   práv sťažovatelia.

Sťažovatelia zdôrazňujú, že k porušeniu jeho označených práv došlo v období od ustanovenia predsedu senátu JUDr. R. K. dňa 10. 01. 2008 až doposiaľ a to s poukazom na priebeh   trestného   konania   pred   Okresným   súdom   v   Bratislave.   Analýza   predmetného trestného spisu, ktorý sťažovatelia navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto období nebola činnosť   súdu   plynulá,   pričom   vykazuje   aj   dlhšie   obdobia   nečinnosti   súdu,   čím   došlo   k zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu   a   teda   k   porušeniu   označených   práv sťažovateľov.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008 súd rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v trestnej veci obžalovaného K. U. odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie...

Sťažovatelia   poukazujú   najmä   na   konanie   súdu   dňa   21.   08.   2008...,   kedy na neverejnom zasadnutí, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o ďalšom konaní v trestnom stíhaní obžalovaného K. U. súd prerušil konanie podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na ust. § 283 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 228 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku a v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku obžalovaného prepustil z väzby na slobodu.

Od tohto obdobia konajúci súd v predmetnej veci nekonal a až dňa 14. 04. 2011 uznesením   sp.   zn.   2   T   55/2007   vydal   uznesenie,   ktorým   v   súlade   s   ust.   §   283   ods.   3 Trestného poriadku pokračoval v trestnom stíhaní.

Nesprávny postup Okresného súdu Bratislava I konštatuje v odôvodnení uznesenia Krajský súd Bratislava sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29. 04. 2003 ako nadriadený odvolací súd. Citované rozhodnutie Krajského súdu Bratislava je relevantným dôkazom nesprávneho úradného postupu sudcu Okresného súdu Bratislava I a to vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008.

Ďalším nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava I je vydanie uznesenia sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 21. 08. 2008 a postup podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom   na   ust.   § 283 ods.   1 Trestného poriadku z dôvodu   §   228   ods.   2   písm.   b) Trestného poriadku a postup v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku.

Vyššie uvedeným nesprávnym postupom Okresný súd Bratislava I spôsobil prieťahy v súdnom konaní, kedy za obdobie minimálne od 21. 08. 2008 do 14. 04. 2011 nekonal vôbec. Taktiež odo dňa vytýčenia súdneho pojednávania, t. j. dňa 06. 05. 2011, ktoré bolo odročené   na   neurčito   z   dôvodov   ospravedlnenia   obžalovaného   a   prísl.,   súd   nekonal a do dnešného dňa nevytýčil termín súdneho pojednávania.

Z   vyššie   uvedeného   je   nesporné,   že   odo   dňa   podania   obžaloby   v   roku   2007 až do dnešného dňa nie je vec právoplatne uzavretá.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 2 T 55/2007, bolo porušené.

2.   Mgr.   M.   A.,   Ing.   B.   F.,   J.   F.,   Ing. M.   M.   a V.   V.   sa   priznáva   finančné zadosťučinenie vo výške 896.235,81 €, ktoré im je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľov vedený v...

3. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. priznáva náhradu trov konania v celkovej výške 5.335,44 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť na účet spoločnosti E. P., Advokátska kancelária s.r.o., P. v zastúpení JUDr. E. P. - konateľkou spoločnosti, vedený v... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu   listom sp. zn. Spr 3366/2012 z 28. mája 2012.

Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že konanie   pred   okresným   súdom   síce nemožno   považovať   za   plynulé,   ale   spôsobené   prieťahy   pripúšťa   len   v   súvislosti so zdravotným stavom obžalovaného, ktorý pre zlý zdravotný stav nie je schopný zúčastniť sa súdneho pojednávania.Ďalej vo vyjadrení uviedla:

«Hlavné pojednávanie konané dňa 8.10.2007 bolo odročené zo zdravotných dôvodov na strane obžalovaného napriek tomu, že bol predvedený na termín hlavného pojednávania. Následne hlavné pojednávanie dňa 19.12.2007 sa konalo bez prítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal o konanie v neprítomnosti, na ktorom súd zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.

Po zmene senátu, predseda senátu dňa 10.3.2008 na neverejnom zasadnutí rozhodol o   odmietnutí   obžaloby   a   vrátení   veci   prokurátorovi.   Toto   rozhodnutie   bolo   uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29.4.2008 zrušené. Napriek tomu, že   Krajský   súd   v   Bratislave   predmetné   uznesenie   zrušil,   aj   z   dôvodov   ako   sú   uvedené v ústavnej   sťažnosti,   som   toho   názoru,   že   toto   pochybenie   sudcu   vo   vzťahu   k   ústavnej sťažnosti   nie   je   relevantné   a   toto   pochybenie   bolo   okamžite   napravené   rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bez vplyvu na práva poškodených.

Súd   následne   zabezpečil   zdravotnú   dokumentáciu   obžalovaného   a   pribral   znalca na posúdenie   zdravotného   stavu   obžalovaného,   či   jeho   zdravotný   stav   umožňuje   jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Na   základe   znaleckého   posudku   MUDr.   M.   H.   č.   1/2008   zo   dňa   20.6.2008   súd uznesením zo dňa 21.8.2008 podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 283 ods. 1 Tr. poriadku z dôvodu podľa § 228 ods. 2 písm. b) Tr. poriadku trestné stíhanie vedené proti K. U. prerušil a zároveň obžalovaného prepustil z väzby na slobodu. Tento postup nebol namietaný ani zo strany obhajoby ani obžaloby.

Podľa   priebežnej   zdravotnej   dokumentácie   nachádzajúcej   sa   v spise   2T   55/2007 dôvody   prerušenia   trestného   stíhania   pretrvávali,   obžalovaného   zdravotný   stav   bol   bez zlepšenia s priebežnými hospitalizáciami.

Dňa   13.10.2010   súd   rozhodol   o   pribratí   znalca   na   účel   opätovného   preverenia zdravotného stavu obžalovaného K. U.

Dňa 12.4.2011 na neverejnom zasadnutí bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní z dôvodu, že obžalovaný bol v období od 19.11.2010 do 15.12.2010 vo väzbe vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T 199/2008, v ktorom bol rozsudkom odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do I. NVS, právoplatný dňa   15.12.2010   a   teda   je   zrejmé,   že   obžalovaný   bol   schopný   sa   zúčastniť   hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie vytýčené na dátum 6.5.2011 bolo odročené na neurčito pre zdravotné prekážky strane obžalovaného. Zdravotná dokumentácia bola zaslaná znalcovi, ktorý sa mal vyjadriť k dôvodom neprítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Znalec konštatoval, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného je možné považovať jeho neprítomnosť za ospravedlniteľnú. Odo dňa 6. 5. 2011 v uvedenej veci nebolo vykonané hlavné pojednávanie z dôvodu potreby ustálenia zdravotného stavu obžalovaného...

Sťažovatelia pôvodne namietali okrem postupu súdu aj postup orgánov v prípravnom konaní a to najmä v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“vo vzťahu k zabezpečeniu prostriedkov z trestnej činnosti, ktorú mal spáchať obžalovaný K. U., ktoré mal vylákať od poškodených.   Doposiaľ   zabezpečené   dôkazy   a   obsah   spisového   materiálu   neobsahujú konkrétne informácie o tom, kde by sa mali nachádzať tieto prostriedky a počas súdneho konania poškodení nenavrhli, aby súd postupoval v zmysle § 50 a nasl. Tr. poriadku. Ako uvádzajú sťažovatelia, k porušeniu ich práv malo dôjsť aj nesprávnym úradným postupom súdu a orgánov činných v trestnom konaní od roku 2005, nakoľko týmto bolo umožnené K. U. sa zbaviť majetku, ktorý „údajne“ mal previesť na tretie osoby.

V   petite   sťažností   žiadajú,   aby   Ústavný   súd   rozhodol,   že   práva   sťažovateľov v rozsahu, v akom ich namietali boli porušené a zároveň zaviazal Okresný súd Bratislava I na   zaplatenie   primeraného   zadosťučinenia   vo   výške,   v   akej   si   jednotliví   sťažovatelia uplatnili náhradu škody voči obžalovanému U. v trestnom konaní sp. zn. 2 T 55/2007.»

Predsedníčka okresného súdu uviedla, že výšku primeraného zadosťučinenia, ktorú sťažovatelia   navrhli   považuje   za   zjavne   neprimeranú,   pretože   výška   navrhovaného primeraného   zadosťučinenia   je   totožná   so   sumou   náhrady   škody,   ktorú   si   sťažovatelia (poškodení)   uplatnili   v   rámci   trestného   konania,   a   tak   sa   snažia preniesť   prípadnú povinnosť obžalovaného na náhradu škody na okresný súd.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 T 55/2007:

Dňa 24. mája 2007 bola na okresnom súde podaná obžaloba a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 T 55/2007.

Dňa 18. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Poškodení Ing. V. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3 151 000 Sk, J. F. vo výške 2 054 000 Sk a M. A. vo výške 3 029 900 Sk. Pojednávanie bolo odročené na 20. august 2007. Obžalovaného ponechal súd vo väzbe.

Dňa   2.   júla   2007   obžalovaný   doručil   sťažnosť   a   odôvodnenie   proti   uzneseniu z 18. júna 2007.

Dňa 4. júla 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Tos 52/07.

Dňa 10. júla 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu. Súd sťažnosť zamietol.

Dňa 25. júla 2007 okresný súd upravil kanceláriu na doručenie uznesenia krajského súdu obžalovanému, právnemu zástupcovi a Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Dňa 30. júla 2007 svedok MVDr. P. B. ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní. Dňa 10. augusta 2007 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. august 2007 právny zástupca poškodeného A. K. JUDr. K.

Dňa 20. augusta 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomní boli aj sťažovatelia. Obžalovaný požiadal o tlmočníka.

Dňa 21. augusta 2007 opatrením okresného súdu bol do konania pribratý tlmočník chorvátskeho a srbského jazyka.

Dňa 1. októbra 2007 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 priznal svedočné svedkom, ktorí si ho uplatnili.

Dňa   8.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Obžalovaný   nebol   prítomný. Prítomní boli poškodení   sťažovatelia. Súd uložil poriadkovú pokutu 3 000 Sk JUDr. K. pre nedostavenie sa bez ospravedlnenia.

Uznesením odročil pojednávanie na 19. november 2007. Dňa   9.   októbra   2007   okresný   súd   požiadal   Ústav   na   výkon   väzby   v   Bratislave, zdravotnícke zariadenie o zaslanie lekárskej správy obžalovaného (pretože nebol prítomný na pojednávaní).

Dňa 16. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu 1 500 Sk za tlmočenie tlmočníkovi Mgr. V. K.

Dňa 19. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné sťažovateľom.Dňa   12.   októbra   2007   riaditeľ   Ústavu   na   výkon   väzby   v Bratislave   oznámil,   že správu nemôžu zaslať, pretože by porušili mlčanlivosť, ktorou je zdravotnícky pracovník viazaný.

Dňa 19. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný. Súd sa oboznámil s lekárskou správou z 19. novembra 2007. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   4.   decembra   2007   okresný   súd   uznesením   priznal   odmenu   za   tlmočenie tlmočníkovi Mgr. V. K.

Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné poškodeným.Dňa 3. decembra 2007 bola doručená žiadosť obžalovaného o prepustenie na slobodu a návrh na prerušenie konania.

Dňa 27. novembra 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov oznámilo, že sa nepodarilo predviesť P. Z.

Dňa 17. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný bol neprítomný a pojednávanie bolo odročené na 19. december 2007.

Dňa 19. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný. Jeho   obhajca   JUDr.   L.   bol   prítomný.   Súd   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   uznesením zamietol.   Obhajca   obžalovaného   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   o   zamietnutí   žiadosti o prepustenie z väzby.

Dňa 10. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil dôvody žiadosti o prepustenie z väzby.

Dňa 24. januára 2008 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného (sp. zn. 2 Tos 8/08).

Dňa 31. januára   2008 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu. Súd sťažnosť zamietol.

Dňa 7. februára 2008 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 31. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil lekárske správy poukazujúce na zhoršenie   zdravotného   stavu   obžalovaného   a   požiadal   o   pribratie   znalca   na   zistenie zdravotného stavu obžalovaného.

Dňa   10.   marca   2008   okresný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   uznesením   odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Obžalovaného ponechal vo väzbe.

Dňa 4. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave podal sťažnosť proti uzneseniu z 10. marca 2008.

Dňa 7. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave doplnil dôvody sťažnosti.Dňa 10. apríla 2008 bol spis doručený krajskému súdu, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 3 Tos 27/08.

Dňa   29.   apríla   2008   sa   uskutočnilo   neverejné   zasadnutie   senátu.   Krajský   súd uznesením prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

Dňa 2. mája 2008 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa   14.   mája   2008   konajúci   sudca   vyzval   obžalovaného,   aby   oznámil,   či   trvá na osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa   22.   mája   2008   obžalovaný   oznámil,   že   sa   chce   zúčastniť,   pokiaľ   mu to zdravotný stav dovolí.

Dňa   4.   júna   2008   súd   uznesením   priberá   znalca   z   odboru   zdravotníctva MUDr. Hudáka na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného.

Dňa 19. júna 2008 bol spis zaslaný znalcovi.

Dňa   6.   augusta   2008   znalec   doručil   znalecký   posudok   (neodporučil   účasť obžalovaného na pojednávaní).

Dňa 21. augusta 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 trestné stíhanie prerušil a prepustil obžalovaného na slobodu.

Dňa   12.   apríla   2011   uznesením   sp.   zn.   2   T   55/2007   okresný   súd   rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Dňa 6. mája 2011 sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že lekárske správy, ktoré boli súdu v tento deň doručené, zašle znalcovi MUDr. D. s tým, aby sa vyjadril, či stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní.Dňa 17. mája 2011 okresný súd vyzval znalca MUDr. D., aby sa vyjadril k lekárskym správam obžalovaného v zmysle záverov pojednávania uskutočneného 6. mája 2011.Dňa 19. septembra 2011 okresný súd uznesením priznal sťažovateľom v 1. a 4. rade svedočné.

Od 22. januára 2012 do 5. marca 2012 sa spisový materiál nachádzal na ústavnom súde.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1, práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

A. Sťažovatelia   namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého   sa každý   môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovatelia   namietajú „nesprávny   úradný   postup   konajúceho   súdu,   keď   pri odmietnutí obžaloby nepostupoval   podľa § 44 ods.   1 písm. h) Trestného poriadku...“. Z procesného   postavenia   sťažovateľov   ako   poškodených   nevyplýva   žiadna   možnosť namietať postup okresného súdu inak, ako z pohľadu plynulosti konania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   napadnuté   konanie   nevykazuje   žiadne   pochybenia zasahujúce do   základného práva sťažovateľov chráneného v čl.   46   ods.   1 a 2 ústavy. Sťažovateľom nebol odoprený prístup k súdu, a preto v okolnostiach danej veci nie je nutné sa porušením tohto práva osobitne zaoberať.

V tejto časti námietke sťažovateľov o porušovaní ich práva na súdnu ochranu preto ústavný súd nevyhovel.

B. Sťažovatelia namietali tiež porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný súd   konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní mohlo   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä s potrebou vykonať výsluchy viacerých svedkova a tiež znaleckého dokazovania. Právne vec nemožno hodnotiť ako zložitú, a netvrdí to ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. júna 2012.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci. Konanie začalo 21.   mája   2007.   Okresný   súd postupoval v konaní plynule, v rýchlom časovom   slede   nariaďoval   pojednávania.   (Od   24.   januára   2008   do   7.   februára   2008 a od 10. apríla   2008   do   2.   mája   2008   sa   vec   nachádzala   na   krajskom   súde   z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch obžalovaného aj prokurátora).

Skutočnosť,   že   konajúci   súd   v období   od   28.   augusta   2008   do   12.   apríla   2011 nekonal z dôvodu prerušenia konania, sa mu samo osebe nedá vytknúť, pretože v súlade s judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania   možno považovať za prekážku konania (napr.   I.   ÚS   41/02,   II.   ÚS   3/03,   IV.   ÚS   450/2011),   avšak   aj   v tomto   období   bolo povinnosťou okresného súdu aktívnejšie postupovať pri zisťovaní možnosti ďalej v konaní pokračovať. O tom však nesvedčí skutočnosť, keď zdravotný stav obžalovaného podrobil opätovnému   preskúmaniu až o viac ako   2 roky. (Znalec z odboru   zdravotníctva   doručil znalecký   posudok,   v ktorom   neodporučil   účasť   obžalovaného   na   pojednávaní 6. augusta 2008,   a okresný   súd   až   13.   októbra   2010   opätovne   uznesením   pribral   znalca z odboru zdravotníctva na zistenie, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na pojednávaní).   Následne   obdobie   od   mája   2011   po   zaslanie   spisového   materiálu ústavného súdu v januári 2012   (viac ako sedem mesiacov) bolo   poznačené nečinnosťou okresného súdu. Vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Uvedený   postup   okresného   súdu   teda   nemožno   považovať   za   taký,   ktorý   by smeroval k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). V súvislosti s obranou predsedníčky okresného súdu, že prieťahy súvisia so zdravotným stavom obžalovaného,   ústavný súd   uvádza, že ústava v čl. 48 ods. 2, ako aj príslušné   procesnoprávne predpisy zaväzujú predovšetkým súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   také   opatrenia,   ktoré   by   umožnili prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že v prípade sťažovateľov sa tak nestalo,   ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

IV.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia bez ďalšieho   žiadali priznať im primerané finančné zadosťučinenie takto:Sťažovateľ v 1. rade Mgr. M. A. žiadal 100 574,25 €,   sťažovateľ v 2. rade žiadal 896 235,81 €, sťažovateľ v 3. rade žiadal 68 203,31 €, sťažovateľ vo 4. rade žiadal 226 943,57 € a sťažovateľ v 5. rade žiadal priznať 104 619,93 €.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia,   ktorí   sú   kvalifikovane   zastúpení   advokátkou,   svoju   požiadavku o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nijako nezdôvodnili. Ústavný súd   sa stotožnil s vyjadrením predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázala na to, že   navrhované sumy predstavujú vlastne výšku škody, ktorá im mala vzniknúť   trestnou   činnosťou   obžalovaného,   a   sťažovatelia   sa   sťažnosťou   podanou ústavnému   súdu „snažia   preniesť   prípadnú   povinnosť   obžalovaného   na   okresný   súd“, keďže obžalovaný je nemajetný.

Ústavný   súd   pri   určovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo splnenia podmienok podľa citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde.

Súčasne   sa   ústavný   súd   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia nie je náhrada škody spôsobenej sťažovateľovi prípadným trestným činom. Navyše,   o uplatnenom   nároku   na náhradu   škody   bude   rozhodovať   okresný   súd v predmetnom trestnom konaní.

V danom   prípade   ústavný   súd   považuje   za   dostatočné   konštatovanie   porušenia označeného základného práva sťažovateľov zaručeného ústavou, ako aj práva zaručeného dohovorom s príkazom okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu, a primerané finančné zadosťučinenie im nepriznal.

Podľa   § 36   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 1 519,54 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po   123,50 €.   Výšku   základnej   sadzby   tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné úkony   pri zastupovaní „dvoch   alebo viacerých   osôb“.   Za   jeden   úkon   ústavný   súd teda priznal sumu 61,75€ (za dva úkony pri 5 účastníkoch sumu 300,55 €). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky   je   režijný   paušál   7,41 €   za   jeden   úkon   (za   dva   úkony   pri   5   účastníkoch predstavuje   sumu   691,60   €).   Odmena   za   dva   úkony   právnej   služby   spolu   s režijným paušálom predstavuje   sumu 691,60 €.   Keďže advokátka je platiteľkou   dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % (138 €) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v   znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane započítania   DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 829,60 €.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012