znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 68/2011-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   o   sťažnosti   M.   J.,   T.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   C.,   T.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 55/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 55/2004 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   55/2004 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. J. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 460,37 € (slovom štyristošesťdesiat eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   R.   C.,   T.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 68/2011-26   z 10.   marca   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. J., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 55/2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu 5. novembra 2003 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 4. februára 2002 medzi ňou ako predávajúcou a M. P., T. (ďalej len „odporca v 1. rade“), ako kupujúcim a zároveň požadovala vydať predbežné opatrenie, ktorým by okresný súd zakázal   nakladať   s nehnuteľnosťou   tvoriacou   predmet   napadnutej   kúpnej   zmluvy.   Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 55/2004   dochádza   k porušovaniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Okresný   súd   podľa názoru   sťažovateľky „koná   nedostatočne   efektívne“ a   v „určitých   obdobiach   nekoná vôbec“.

Sťažovateľka svoje presvedčenie odôvodnila takto:„Ešte 5. 11. 2003 som podala na Okresný súd Trnava... žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia....do dnešného dňa súd nebol schopný vo veci rozhodnúť.

V predmetnej veci boli uskutočnené ku dnešnému dňu tri pojednávania... Posledné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na neurčito...

...okresný súd viac ako šesť rokov nebol schopný vo veci vydať ani jedno meritórne rozhodnutie a počas celej tejto doby vo veci vytýčil iba tri pojednávania...

Nemožno tvrdiť, že v danom prípade išlo o vec zložitú... Ani po stránke skutkovej nejde o vec až tak zložitú...

...   Pokiaľ   dom   podávala   vo   veci...   procesné   návrhy,   bola   to   nutná   reakcia   na objektívnu   situáciu...   Z   obsahu   súdneho   spisu   je   naviac   zrejmé,   že   som   viac   krát   súd písomne urgovala, sťažovala sa na prieťahy vo veci, naposledy sťažnosťou adresovanou predsedovi súdu dňa 8. 02. 2010, avšak na urýchlenie konania to nemalo podstatný vplyv. Mám za to, že prieťahy v predmetnej veci treba pripísať predovšetkým na vrub súdu, ktorý koná nedostatočne efektívne, alebo v určitých obdobiach nekoná vôbec. Dôsledkom tejto jeho neefektívnej činnosti, resp. nečinnosti je potom skutočnosť, že po dobu takmer 7 rokov súd nebol schopný ani len vypočuť všetkých účastníkov konania, nieto ešte vo veci rozhodnúť...

Nakoľko moje sťažnosti na prieťahy neviedli a nevedú k požadovanej náprave a súd v predmetnej   veci   naďalej   nekoná,   niet   iného   spôsobu,   ako   sa   domáhať   ochrany   mojich ústavných práv, len podaním tejto mojej ústavnej sťažnosti.“

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla, aby   ústavný   súd   po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 55/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 55/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. J. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- EUR..., ktorú sumu je povinný vyplatiť jej Okresný súd Trnava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť M. J. trovy jej právneho zastúpenia vo výške najmenej 303,28 €, ktorá čiastka bude vyčíslená v písomnom vyhotovení nálezu, a to na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľky   JUDr.   R.   C...   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 SprV/285/2010 z 19. mája 2011 a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 30. mája 2011.

2.1   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   vykonaných   procesných úkonov uviedol:

„Skutkovo   a   právne   ide   o   zložitý   spor,   nakoľko   sa   jedná   o   žalobu   o   určenie neplatnosti   kúpnej   zmluvy,   týkajúcej   sa   nehnuteľnosti,   z   dôvodu,   že   zmluva   nebola uzatvorená slobodne a na žalobkyňu bol vytváraný nátlak. Všetky podania žalobkyne sú nejasné a súd ju musí vyzývať na ich opravu, čím dochádza k predlžovaniu sporu a k oneskorenému   vydávaniu   predbežných   opatrení,   pričom   došlo   už   k   niekoľkonásobnému prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Proti procesným rozhodnutiam súdu sa tak žalobkyňa ako   aj   odporcovia   odvolávajú,   preto   spis   bol   štyrikrát   na   Krajskom   súde   v   Trnave. Žalobkyňa   zmenila   zástupcu,   ktorý   sám   požiadal   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu prevzatia zastupovania tesne pred pojednávaním....

Žalobkyňa podávala v konaní návrhy, ktoré nespĺňali náležitosti v zmysle ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku,   preto   musela   byť   pri   každom   podaní   vyzývaná   na doplnenie alebo opravu návrhov, niekoľkokrát navrhla zmenu návrhu a pripustenie ďalších účastníkov do konania a proti týmto uzneseniam sa odvolávali žalovaní, preto spis musel byť štyrikrát postúpený na Krajský súd v Trnave a v súčasnosti opätovne musel byť zaslaný na   krajský   súd.   Bez ustálenia okruhu účastníkov konania   vo   veci nemôže   byť   vytýčené pojednávanie, preto sa v tejto veci uskutočnili len štyri pojednávania, pričom jedno muselo byť zrušené z dôvodu žiadosti advokáta žalobkyne. Vo veci bolo vydaných 11 uznesení, ktorými sa pripúšťali zmeny návrhu, ďalší účastníci do konania a podobne, pričom ďalšími uzneseniami bola žalobkyňa vyzývaná na opravu svojich podaní. Z týchto dôvodov som toho názoru, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj zo strany žalobkyne.

Na   záver   uvádzam,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho prejednania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Zo spomínaného vyjadrenia nepriamo vyplýva, že predsedkyňa súdu uznáva aspoň podiel súdu na zbytočných prieťahoch a na tom, že o návrhu sťažovateľky nebolo doposiaľ rozhodnuté...

Sťažovateľka zastáva názor, že hlavný podiel na skutočnosti, že ojej návrhu, ktorý vo veci   podala   ešte   v   októbri   2003,   nebolo   do   dnešného   dňa   rozhodnuté,   že   súd   vo   veci uskutočnil iba tri pojednávania a nebol schopný ani vypočuť všetkých účastníkov konania, nesie Okresný súd Trnava, ktorý vo veci koná neefektívne a so zbytočnými prieťahmi. I skutočnosť, že sa po skutkovej stránke vec skomplikovala tým, že nehnuteľnosť v priebehu súdneho konania viackrát zmenila vlastníka a muselo následne dôjsť k zmenám návrhu,   ide   na   vrub   Okresného   súdu,   ktorý   nedokázal   včas   rozhodnúť   o   návrhoch   na vydanie   predbežného   opatrenia.   Zdôvodňovanie   oneskoreného   vydávania   predbežných opatrení, ktoré zapríčinilo niekoľkonásobný prevod predmetnej nehnuteľnosti skutočnosťou, že návrh vraj neobsahoval dôkazy, ktoré by predbežné opatrenie odôvodňovali nariadiť... nemá oporu v príslušných ustanoveniach OSP.

Postup súdu v predmetnej veci je možné charakterizovať ako zbytočne formálny, neefektívny, t. j. taký, ktorý nevedie k naplneniu cieľa celého súdneho konania, ktorým je odstránenie stavu faktickej a právnej neistoty jej účastníkov.

Vôbec nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným vo vyjadrení k sťažnosti v zmysle ktorého ide o právne zložitý spor.

... Nemožno preto zodpovednosť za to, že súd vo veci dosiaľ nerozhodol a koná so zbytočnými prieťahmi, zdôvodňovať nejakou právnou zložitosťou predmetnej veci. Nie je možné tiež tvrdiť, že by sa na vzniku zbytočných prieťahov a na tom, že súd nebol   schopný   ani   po   viac   ako   7   rokoch   o   jej   návrhu   aspoň   nemeritórne   rozhodnúť podieľala   samotná   sťažovateľka.  ...   skutkové   komplikácie   súvisiace   s niekoľkonásobným prevodom nehnuteľnosti počas súdneho konania treba pripísať na konto okresného súdu, ktorý   nebol   včas   a   v   zákonom   stanovených   lehotách   schopný   rozhodnúť   o návrhu   na vydanie predbežného opatrenia, k týmto pristupoval zbytočne formálne... Procesné úkony sťažovateľky... boli už len jej reakciami na túto skutočnosť...

Sťažovateľka   tiež   požaduje,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   náhradu   trov   právneho zastúpenia, spočívajúce v odmene za tri úkony právnej služby..., t. j. celkom čiastku 460,37 € vrátane DPH.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   zároveň   oznámil,   že „sťažovateľka   súhlasí   s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci...“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 55/2004:

- 10. október 2003 – okresnému súdu bol doručený neúplný návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia (pridelená sp. zn. 14 Ncvš 19/2003),

- 15. október 2003 – sťažovateľka predložila ďalšie doklady,

- 5. november 2003 – sťažovateľka predložila oznámenie o jej zastúpení v konaní, žalobu a návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 1. december 2003 – okresnému súdu bol predložený ďalší dôkaz,

- 5. december 2003 – okresný súd žiadal Správu katastra v T. (ďalej len „správa katastra“) o predloženie dokladov a oznámenie potrebných údajov,

- 12. december 2003 – právny zástupca sťažovateľky žiadal rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 19. december 2003 – okresnému súdu boli predložené ďalšie dôkazy,

- 8. január 2004 – právny zástupca sťažovateľky predložil uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu podvodu,

- 13. január 2004 – správa katastra oznámila okresnému súdu požadované údaje,

- 14. január 2004 – právny zástupca sťažovateľky predložil návrh na pristúpenie ďalších účastníkov konania [M. J., T. (ďalej len odporca v 2. rade, a H. J., T. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“)], zároveň navrhol zmenu petitu žaloby a predbežného opatrenia,

- 9. február 2004 – okresný súd žiadal správu katastra o oznámenie prípadného návrhu na vklad vlastníckeho práva,

- 19. február 2004 – správa katastra oznámila požadované skutočnosti; zároveň okresný súd vec previedol do registra „C“ (pridelená sp. zn. 9 C 55/2004),

-   19.   marec   2004   –   okresný   súd   na   pojednávaní   pripustil   zmenu   návrhu   (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2004) a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal nakladať s nehnuteľnosťou,

- 5. máj 2004 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

- 18. máj 2004 – správa katastra oznámila nemožnosť vykonania zápisu na liste vlastníctva,

- 25. máj 2004 – okresný súd vyzval odporcu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania,

- 28. máj 2004 – odporca v 1. rade zaplatil súdny poplatok,

-   3.   jún   2004   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na   vyjadrenie   sa k odvolaniu odporcu v 1. rade,

- 7. jún 2004 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k odvolaniu odporcu v 1. rade,

- 10. jún 2004 – okresný súd predložil súdny spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“),

- 22. jún 2004 – právny zástupca sťažovateľky predložil okresnému súdu ďalšie doklady,

-   30.   jún 2004   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   10   Co   165/2004   rozhodol   o   odvolaní odporcu v 1. rade tak, že ho odmietol,

- 12. august 2004 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

-   12.   november   2004   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom konania,

- 17. december 2004 – okresnému súdu sa vrátila zásielka adresovaná odporcovi v 2. rade (zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

- 26. január 2005 – okresnému súdu sa vrátila zásielka adresovaná odporcovi v 2. rade (zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

-   7. február 2005 – sťažovateľka predložila zrušenie plnej moci udelenej   jej právnemu zástupcovi,

-   17.   február   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   plnej   moci   právnemu zástupcovi sťažovateľky,

- 16. marec 2005 – úradný záznam – do spisu bolo založené podanie z 22. novembra 2004, ktoré bolo doručené okresnému súdu 30. novembra 2004 (žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu),

- 18. júl 2005 – okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov,

- 15. august 2005 – sťažovateľka predložila potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 22. august 2005 – okresný súd neoslobodil sťažovateľku od súdnych poplatkov a zamietol jej žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov,

- 16. september 2005 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu z 22. augusta 2005,

- 27. október 2005 – súdny spis bol preložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku sťažovateľky,

- 31. január 2006 – krajský súd uznesením č. k. 23 Co 277/2005-167 potvrdil uznesenie okresného súdu z 22. augusta 2005,

- 3. marec 2006 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu,

- 8. marec 2006 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 4. august 2006 – okresný súd uznesením rozhodol o pristúpení ďalších účastníkov na strane odporcov (v 2. a 3. rade) a o zmene časti petitu,

-   13.   september   2006   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   adresovaná   odporcovi v 2. rade (zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

- 20. september 2006 – sťažovateľka predložila návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu [F. P., K. (ďalej len „odporca vo 4. rade“), a E. P., D. (ďalej len „odporkyňa   v 5. rade“)],   ako   aj   návrh   na   zmenu   petitu   žaloby   a   vydanie   predbežného opatrenia,

- 17. október 2006 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná odporcovi v 2. rade (zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

- 19. október 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby svoj návrh doplnila o riadny žalobný návrh,

- 20. október 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 16. november 2006 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná sťažovateľke (zásielka neprevzatá v odbernej lehote),

- 22. november 2006 – okresný súd vyzval Obvodné oddelenie Policajného zboru T. (ďalej len „OO PZ“) a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. (ďalej len „OR PZ“) o doručenie písomnosti sťažovateľke a odporcovi v 2. rade,

- 12. december 2006 – OR PZ oznámilo, že sťažovateľke sa písomnosť nepodarilo doručiť,

- 19. december 2006 – OO PZ oznámilo, že odporcovi v 2. rade sa písomnosť nepodarilo doručiť,

- 9. január 2007 – okresný súd vyzval Mestský úrad v T., Register obyvateľov Slovenskej republiky a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže zistiť a oznámiť pobyt (trvalý alebo prechodný) odporcu v 2. rade, príp. jeho príbuzných,

- 19. január 2007 – okresnému súdu bola doručená odpoveď Mestského úradu v T. o zistení bydliska odporcu v 2. rade,

- 22. január 2007 – Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámilo, že odporca v 2. rade nie je vo výkone väzby ani trestu,

-   2.   marec   2007   –   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   oznámil   miesto   trvalého pobytu odporcu v 2. rade (uvádzané iba mesto T.),

- 8. marec 2007 – sťažovateľka oznámila adresu na doručovanie,

- 14. marec 2007 – okresný súd vyzval odporkyňu v 3. rade na oznámenie adresy, na ktorej sa zdržiava odporca v 2. rade,

- 23. marec 2007 – odporkyňa v 3. rade oznámila, že nevie, kde sa nachádza odporca v 2. rade,

- 30. marec 2007 – sťažovateľka doručila doplnenie návrhu podaného 20. septembra 2006,

- 17. máj 2007 – okresný súd nariadil predbežné opatrenie – zakázal prevod vlastníckeho práva   k nehnuteľnosti   tvoriacej   predmet   spornej   zmluvy   (uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 22. januára 2008),

- 29. máj 2007 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná odporcovi v 2. rade (adresát sa na uvedenej adrese nezdržiava),

-   28.   august   2007   –   okresný   súd   vyzval   Mestský   úrad   v T.   na   oznámenie   skutočnosti týkajúcej sa odsťahovania odporcu v 2. rade (doručenka vykázaná 31. augusta 2007),

- 5. september 2007 – Mestský úrad v T. oznámil bydlisko odporcu v 2. rade (uvádzaná len T.),

- 4. október 2007 – Register obyvateľov Slovenskej republiky oznámil trvalý pobyt odporcu v 2. rade (uvádzaná len T.),

- 8. november 2007 – okresný súd vyzval Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v T. (ďalej len „KR PZ“) na vykonanie šetrenia k pobytu odporcu v 2. rade,

- 5. december 2007 – KR PZ oznámilo pobyt odporcu v 2. rade (uvádzaná len T.),

- 20. december 2007 – okresný súd ustanovil odporcovi v 2. rade opatrovníka (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2008),

-   18.   marec 2008 –   okresný   súd doručoval   opatrovníkovi   odporcu   v 2.   rade   relevantné rozhodnutia vydané v konaní,

- 25. marec 2008 – okresný súd rozhodol o pristúpení odporcov vo 4. a 5. rade, ako aj A. P., D. (ďalej len „odporkyňa v 6. rade“), a o zmene návrhu časti petitu,

- 5. máj 2008 – odporkyňa v 6. rade podala proti uzneseniu z 25. marca 2008 odvolanie,

- 4. jún 2008 – okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom krajskému súdu,

- 17. jún 2008 - krajský súd uznesením č. k. 24 Co 141/2008-245 (nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2008) odmietol odvolanie odporkyne v 6. rade,

- 3. júl 2008 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu,

- 16. júl 2008 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 13. október 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2008,

- 27. október 2008 – sťažovateľka žiadala zabezpečenie dôkazov,

-   11.   november   2008   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   adresovaná   odporcovi v 1. rade (zásielku neprevzal v odbernej lehote),

- 2. december 2008 – právny zástupca odporkyne v 3. rade sa vyjadril k veci,

- 4. december 2008 – sťažovateľka predložila plnú moc udelenú právnemu zástupcovi, ako aj žiadosť o zrušenie termínu pojednávania,

- 5. december 2008 – na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, pojednávanie bolo odročené na 23. január 2009,

- 23. január 2009 – sťažovateľka vzala návrh vo vzťahu odporcom v 2. až 5. rade späť a vo vzťahu   k odporkyni   v 6.   rade   návrh   zmenila; odporkyňa   v 6.   rade   predložila   svoje vyjadrenie k veci; okresný súd po vyjadreniach   právnych zástupcov účastníkov konania pojednávanie odročil na 6. marec 2009,

- 12. február 2009 – Okresná prokuratúra T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) predložila rozhodnutie o svojom vstupe do konania,

- 13. február 2009 – okresný súd zastavil konanie proti odporcom v 2., 3., 4. a 5. rade, náhradu trov konania im nepriznal,

- 17. február 2009 – okresný súd pripustil zmenu návrhu v časti petitu,

- 18. február 2009 – odporkyňa v 3. rade podala odvolanie proti výroku o trovách konania,

-   25.   február   2009   –   okresný   súd   oznámil   okresnej   prokuratúre   termín   pojednávania, a doručil jej zápisnice z pojednávaní a vo veci vydané uznesenia,

- 2. marec 2009 – odporkyňa v 6. rade sa vyjadrila k veci,

- 6. marec 2009 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniam z 13. februára 2009 a 17. februára 2009; okresný súd pojednával vo veci, pojednávanie odročil na neurčito,

- 9. marec 2009 – odporkyňa v 6. rade sa vyjadrila k veci a predložila návrh na vypočutie svedka,

- 8. jún 2009 – okresný súd vyzval odporcu v 1. rade na doplnenie odvolania,

- 7. október 2009 – okresný súd predložil spis s opravnými prostriedkami krajskému súdu,

-   9.   november   2009   –   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o   nariadenie   termínu pojednávania,

- 1. december 2009 – prokurátor okresnej prokuratúry vystúpil z konania,

- 2. december 2009 – okresný súd predložil krajskému súdu podanie, ktorým prokurátor okresnej prokuratúry vystúpil z konania,

- 31. august 2010 – okresný súd žiadal krajský súd o súčinnosť,

- 16. november 2010 – krajský súd uznesením č. k. 11 Co 65/2009-322 zmenil uznesenie okresného súdu   č.   k.   9   C 55/2004-277   z 13.   februára 2009 tak,   že sťažovateľke   uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 3. rade náhradu trov konania,

- 24. november 2010 – súdny spis bol vrátený krajským súdom okresnému súdu,

-   7.   december   2010   –   okresný   súd   doručoval   rozhodnutie   krajského   súdu   účastníkom konania; zároveň okresný súd predložil spis ústavnému súdu,

- 25. február 2011 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu.

- 17. máj 2011 – súdny spis bol okresným súdom predložený krajskému súdu z dôvodu, že nebolo krajským súdom rozhodnuté o odvolaní odporcu v 1. rade.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na   naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 9 C 55/2004 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania vedeného okresným súdom je návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Spory o tohto typu patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a po právnej stránke ide o vec, ktorá nie je právne zložitá. Ústavný súd dospel k záveru, že po skutkovej stránke možno vec hodnotiť ako zložitejšiu, čo súviselo jednak s väčším počtom účastníkov konania (v jeho určitej fáze) a jednak s nemožnosťou dopátrania sa miesta pobytu odporcu v 2.   rade,   čo   napokon   viedlo   okresný   súd   k potrebe   ustanovenia   opatrovníka.   Rovnako zmeny, ktoré postupne vznikali v skutkovom stave veci v priebehu konania, si vynucovali reakcie zo strany okresného súdu, čo rozhodne neprispelo k rýchlejšiemu prerokovaniu veci.

Ústavný   súd   však   vyhodnotil,   že   tieto   skutočnosti   síce   spôsobili   určitú   faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to však nemôže byť samo osebe   v   posudzovanej   veci   akceptované   ako   dôvod   ospravedlňujúci   doterajšiu   dĺžku napadnutého konania.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd konštatuje,   že   okresný   súd   musel   sťažovateľku   vyzývať na   odstránenie   nedostatkov   jej podania, taktiež ju musel vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, od novembra 2006 do marca 2007 nebola okresnému súdu neznáma adresa, na ktorej sa sťažovateľka zdržiavala (okresný   súd   v tomto   období   nebol   úspešný   pri   doručovaní   jej   relevantných   zásielok), a napokon z dôvodov aj na strane sťažovateľky bolo odročené pojednávanie 5. decembra 2008. Uvedené skutočnosti nepochybne prispeli k doterajšej celkovej dĺžke trvania konania. Na   túto   skutočnosť   musel   ústavný   súd   pri   úvahe   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia prihliadnuť.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že ak sťažovateľka (ako aj ďalší účastníci konania) využila svoje procesné právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, musela rátať s tým, že o tomto bude rozhodovať súd druhého stupňa, čo si takisto vyžiadalo dobu, ktorej dĺžku nemohol okresný súd ovplyvniť.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd nevykonával žiadnu relevantnú procesnú činnosť v období od 12. novembra 2004 do 18. júla 2005, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 8. marca 2006 do 4. augusta 2006, t. j. takmer 5 mesiacov, od 29. mája 2007 do 28. augusta 2007, t. j. 3 mesiace, od 16. júla 2008 do 13. októbra 2008, t. j. 3 mesiace, a od 8. júna 2009 do 7. októbra 2009, t. j. 4 mesiace. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný   23   mesiacov,   t.   j.   takmer   2   roky.   Za   túto   dobu   teda   nevykonal   žiadny   úkon smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na zdĺhavosť vykonávania jednotlivých úkonov smerujúcich k zisteniu miesta pobytu odporcu   v 2. rade, keď zásielky nepreberal už od decembra 2004 a k ustanoveniu mu opatrovníka došlo až 20. decembra 2007.

Rýchlosť konania vo veci samej, ako to už bolo uvedené, nepochybne ovplyvnila aj skutočnosť rozširovania účastníkov konania na strane odporcu, na čom má svoj podiel aj okresný súd, a to najmä vzhľadom na menej promptný prístup k rozhodnutiu o návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, ale aj vzhľadom na celkovú dĺžku trvania konania vo veci samej, keď v podstate zdĺhavý postup súdu prinášal so sebou zmeny v skutkovom stave veci.

Napokon   je   potrebné   uviesť,   že   dobu   konania,   počas   ktorej   sa   spis   z   dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 10. júna 2004 do12. augusta 2004, od 27. októbra 2005 do 3. marca 2006, od 4. júna 2008 do 3. júla 2008 a od 7. októbra 2009 do 24. novembra 2010) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní   nepostupoval   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde (po vrátení súdneho spisu krajským súdom) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila tým, že „predmetný spor sa týka pre ňu existenčnej otázky... je starobnou dôchodkyňou s podlomeným zdravím a viac ako 7 rokov trvajúci stav právnej a faktickej neistoty je pre ňu obzvlášť frustrujúci“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku trvania konania, na dobu nečinnosti okresného súdu, ale aj s prihliadnutím na jej správanie, ktorým prispela k celkovej dĺžke trvania konania, považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny   zástupca   sťažovateľky   si   uplatnil   trovy   za   jej   právne   zastúpenie   v   sume 460,37 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   18.   marca   2010,   podanie ústavnému súdu z 23. marca 2010) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (stanovisko z 30. mája 2011 k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 460,40 € vrátane DPH (19 % za úkony v roku 2010 a 20 % za úkon v roku 2011).

Pretože právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným   súdom   v   sume   460,37   €,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   ich   náhradu v požadovanej sume tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011