znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 68/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B, B., ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Er 3303/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Er 3303/2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv z dôvodu, že zákonná sudkyňa mu odmietla možnosť preskúmať súdny spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C 32/2005. Z predmetného súdneho spisu sťažovateľ zistil, že „súdy klamali, a podávali kriminálny výkon súdnictva, v spise sa nenachádzajú dôkazy o zaplatení energie   M.   K.“.   Z tohto   dôvodu   sudkyňa „mala   vyhovieť   sťažovateľovi   v konaní 56 Er/3303/2007 a exekúciu zastaviť, čo sa nestalo. Je tu zrejme, prepojenie   súdov pri persekúcii sťažovateľa. Ústavný súd nevykonal nápravu ani na dva pokusy. Prepojenie je evidentné. Slová sťažovateľa o existencii justičnej mafie tento prípad potvrdzuje.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal   ústavný   súd,   aby   vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy a jeho práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   56   Er   3303/2007,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 50 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia, oslobodil ho od súdnych poplatkov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 56 Er 3303/2007, prikázal okresnému súdu zastaviť   predmetné   konanie   až   do   skončenia   obnovy   konania   vedeného   pod   sp. zn. 2 C 110/2009, uložil okresnému súdu vyžiadať súdny spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C 32/2005, preštudovať ho a následne zastaviť exekúciu a začať disciplinárne konanie proti zákonnej sudkyni Okresného súdu Čadca a zákonnej sudkyni Krajského súdu v Žiline.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „preskúmal súdny spis 10 C 32/2005 a zistil, že súdy klamali a podávali kriminálny výkon súdnictva, v spise sa nenachádzajú dôkazy   o   zaplatení   energie   M.   K.   Preto   sudkyňa   M.   M.   mala   vyhovieť   sťažovateľovi v konaní   56   Er   3303/2007   a   exekúciu   zastaviť,   čo   sa   nestalo.   Ústavný   súd   nevykonal nápravu ani na dva pokusy. Prepojenie je evidentné. Slová sťažovateľa o existencii justičnej mafie tento prípad potvrdzuje.“.

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu súdnictva so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (m. m. II. ÚS 85/09).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a   hrubo   uráža   súdny   stav,   jeho konkrétnych   sudcov,   a   to   v   rozpore   s   princípmi   zachovávania   úcty   k   ústavnému   súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010