znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 68/09-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti J.   S.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo J.   S. na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   311/2001 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 263,52 € (slovom dvestošesťdesiattri   eur   a   päťdesiatdva   centov), ktoré j e Okresný   súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokátky JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 68/09-8   z   12.   februára   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 10. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená   žaloba   E.   S.,   B.(ďalej   len   „žalobkyňa“),   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov (ďalej   len   „BSM“).   V tomto   spore   je sťažovateľ   žalovaným. Sťažovateľ uvádza, že od doručenia žaloby uplynulo viac ako šesť rokov a napriek tejto skutočnosti v predmetnej veci okresný súd meritórne nerozhodol.

Podľa sťažovateľa v označenom konaní okresného súdu došlo k prieťahom v konaní, v dôsledku ktorých utrpel nemajetkovú ujmu, akou je hlboká neistota z frustrácie vyvolanej neúmerne dlhou dobou riešenia sporu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001 bolo porušené jeho základné   právo   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   zaručené   v čl.   6   ods.   1 dohovoru,   aby   prikázal   okresnému   súdu   v označenom   konaní   konať   bez   zbytočných prieťahov,   priznal   mu primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk,   ktoré   je okresný   súd   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného   súdu,   a zaviazal   okresný   súd   na   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 7 938,88 Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3104/2009 z 27. februára 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľa listom zo 7. apríla 2009.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„(...) zastávam názor, že zo strany súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Poukazujem na to, že zo strany účastníkov nebola poskytovaná náležitá súčinnosť, hlavne po nariadení znaleckého   dokazovania,   čo   sa   výrazne   prejavilo   pri   podávaní   posledného   znaleckého posudku   a to   v tomto   prípade   práve   odporca   nespolupracoval   so   znalcom   v súvislosti s ohliadkou motorového vozidla. (...)

Súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   k   vyjadreniu   okresného   súdu   podala   toto stanovisko:

„Priebeh popísaný súdom v podstate zodpovedá skutočnosti až na to, že sťažovateľa nikdy znalec nevyzval na žiadnu súčinnosť, tak ako sa vo vyjadrení uvádza. Znalec mal možnosť kontaktovať sťažovateľa priamo alebo aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu, pretože   kontakty   mal   dispozícii   v spise.   Či   poskytovala   súčinnosť   aj   navrhovateľka, nevieme, pretože sťažovateľ s ňou neudržiava žiadny kontakt.“

Listom zo 16. apríla 2009 právna zástupkyňa oznámila: „(...) súhlasíme, aby sa vo veci rozhodlo bez ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným   postupom   okresného   súdu   bolo,   alebo   nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 24 C 311/2001:

- 10.   december   2001   –   žalobkyňa   podala   okresnému   súdu   žalobu   o vyporiadanie   BSM a návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 19. december 2001 – okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku,

- 9. január 2002 – žalobkyňa zaplatila súdny poplatok,

- 25. január 2002 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 311/01-10 vydal predbežné opatrenie,

- 20. február 2002 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 25. januára 2002,

- 8.   marec   2002   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za odvolanie a zároveň zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie žalobkyni,

- 8. apríl 2002 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 8. apríl 2002 – žalobkyňa zaslala okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa,

- 21. máj 2002 – spis bol doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa,

- 30. september 2002 – krajský súd uznesením č. k. 16 Co 226/02-22 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh (na vydanie predbežného opatrenia) zamietol,

- 24. október 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11. marec 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2003,

- 28.   apríl   2003   –   pojednávanie   bolo   po   oznámení   právnych   zástupcov,   že   navrhujú mimosúdnu dohodu, odročené na 23. jún 2003,

- 11.   jún 2003 – okresnému súdu   bola doručená žiadosť   právnej   zástupkyne žalobkyne o zrušenie pojednávania nariadeného na 23. jún 2003 z dôvodu prebiehajúcej mimosúdnej dohody a nariadenie pojednávania v septembri 2003,

- 23. jún 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené na neurčito,

- 21. október 2003 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby oznámila, či medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode,

- 28.   november   2003   –   právna   zástupkyňa   žalobkyne   oznámila   okresnému   súdu,   že k mimosúdnej dohode nedošlo a naďalej trvajú na podanom návrhu,

- 19. január 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. február 2004,

- 19.   február   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   upresnenie   návrhu   žalobkyne   na vyporiadanie BSM,

- 23. február 2004 – právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní predložila zoznam vecí patriacich   do   BSM,   ktorý   okresný   súd   krátkou   cestou   predložil   právnej   zástupkyni sťažovateľa,   tá z uvedeného   dôvodu   žiadala   o odročenie   pojednávania   s tým,   že   sa   ešte pokúsia o dohodu medzi účastníkmi; okresný súd preto odročil pojednávanie na 19. apríl 2004,

- 19. apríl 2004 – pojednávanie bolo z dôvodu neúčasti žalobkyne a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito,

- 19. apríl 2004 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby oznámila, či medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode a či naďalej trvajú na podanom návrhu,

- 4. máj 2004 – právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a oznámila okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode nedošlo a naďalej trvajú na podanom návrhu,

- 9. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2004,

- 22.   september   2004   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   navrhla   zaradiť   do   BSM   aj zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve,

- 27. október 2004 – pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, bolo odročené na 12. január 2005,

- 24. november 2004 – okresný súd zisťoval v bankových ústavoch finančné zostatky na účtoch účastníkov konania,

- 12. január 2005 – pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, bolo odročené na 9. marec 2005,

- 9. marec 2005 – pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, bolo odročené na 18. apríl 2005,

- 30.   marec   2005   –   právna   zástupkyňa   žalobkyne   žiadala,   aby   okresný   súd   vypočul označeného svedka,

- 18. apríl 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 6. jún 2005,

- 25.   máj   2005   –   právna   zástupkyňa   žalobkyne   žiadala,   aby   okresný   súd   vypočul označeného svedka,

- 6.   jún   2005   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   navrhovateľky   a jej   právnej   zástupkyne odročené na 21. september 2005,

- 21. september 2005 – pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, bolo odročené na   neurčito   s tým,   že   účastníci   uviedli,   že   sa   pokúsia   mimosúdne   dohodnúť,   a právnej zástupkyni žalobkyne bolo uložené oznámiť výsledok mimosúdnej dohody v lehote jedného mesiaca,

- 7. november 2005 – okresný súd žiadal právnu zástupkyňu žalobkyne, aby oznámila, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 23.   január   2006   –   okresný   súd   opakovane   žiadal   právnu   zástupkyňu   žalobkyne,   aby oznámila, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 16.   február   2006   –   právna   zástupkyňa   žalobkyne   oznámila   okresnému   súdu,   že k mimosúdnej dohode nedošlo a žalobkyňa naďalej trvá na podanom návrhu,

- 14. marec 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. máj 2006,

- 3. apríl 2006 – právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pretože bola mimo územia Slovenskej republiky, a žiadala predmetné pojednávanie odročiť a nariadiť nový termín,

- 10. máj 2006 – pojednávanie bolo pre neúčasť navrhovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na 21. jún 2006,

- 21. jún 2006 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie na určenie zostatkových hodnôt vecí patriacich do BSM, na ktorých sa účastníci nezhodli,

- 9.   november   2006   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   C   311/01-219   ustanovil   znalca z odboru   stavebníctva,   odvetvia   oceňovania   nehnuteľností   (ďalej   len   „znalec   z odvetvia nehnuteľností“) na určenie ceny bytu; uznesením č. k. 24 C 311/01-220 ustanovil znalca z odboru bytového zariadenia, odvetvia nábytku, bytových doplnkov, spotrebného tovaru, kobercov   (ďalej   len   „znalec   z odvetvia   nábytku“);   uznesením   č.   k.   24   C   311/01-222 ustanovil   znalca   z odboru   bytového   zariadenia,   odvetvia   spotrebnej   elektroniky a elektrotechniky   (ďalej   len   „znalec   z odvetvia   elektrotechniky“)   a uznesením   č. k. 24 C 311/01-224   znalca   z   odboru   cestnej   dopravy,   odvetvia   odhadu   hodnoty   cestných vozidiel, dopravných strojov a zariadení (ďalej len „znalec z odvetvia vozidiel“) na určenie hodnôt vecí patriacich do BSM,

- 1. december 2006 – záznam o zložení preddavkov za znalecké dokazovanie (všetkých štyroch),

- 5. december 2006 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o zložení preddavku za znalecké dokazovanie v sume 4 000 Sk,

- 11. január 2007 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 17. január 2007 – krajský súd vyzval žalobkyňu, aby oznámila, proti ktorému uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2006 podala odvolanie,

- 26. január 2007 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie znalca z odvetvia nábytku o nemožnosti vyhotovenia znaleckého posudku (č. k. 24 C 311/01-220),

- 2. február 2007 – žalobkyňa oznámila krajskému súdu, že odvolaním napáda všetky štyri uznesenia okresného súdu z 9. novembra 2006,

- 7. február 2007 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili nadobúdacie ceny tých vecí patriacich   do   BSM,   u   ktorých   nemohol   znalec   z odvetvia   nábytku   vykonať   znalecké dokazovanie,

- 12. február 2007 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 19/07-249, 6 Co 20/07, 6 Co 21/07, 6 Co   22/07   zrušil   uznesenia   okresného   súdu   z 9.   novembra   2006   v časti   ukladajúcej žalobkyni povinnosť zložiť preddavky na znalecké dokazovanie,

- 26. február 2007 – žalobkyňa oznámila okresnému súdu nadobúdacie ceny v zmysle výzvy zo 7. februára 2007,

- 1. marec 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila okresnému súdu nadobúdacie ceny v zmysle výzvy zo 7. februára 2007,

- 24. apríl 2007 – okresný súd zaslal oznámenia účastníkov konania znalcovi z odvetvia nábytku,

- 8. jún 2007 – okresnému súdu bola doručená žiadosť znalca z odvetvia elektrotechniky o odvolanie z funkcie znalca,

- 19. jún 2006 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 311/01-275 ustanovil nového znalca z odvetvia elektrotechniky,

- 2. júl 2007 – znalec z odvetvia elektrotechniky predložil znalecký posudok,

- 30. júl 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 311/01-331 priznal znalcovi z odvetvia elektrotechniky znalecké,

- 30.   júl   2007   –   okresný   súd   urgoval   znalca   z odvetvia   nábytku   a znalca   z odvetvia nehnuteľností na vypracovanie znaleckého posudku,

- 11. september 2007 – znalec z odvetvia nábytku predložil znalecký posudok,

- 1. október 2007 – znalec z odvetvia nehnuteľností predložil znalecký posudok,

- 26. október 2007 – znalec z odvetvia vozidiel zvolal technickú prehliadku motorového vozidla na 2. november 2007,

- 19.   február   2008   –   okresný   súd   urgoval   znalca   z odvetvia   vozidiel   na   vypracovanie znaleckého posudku,

- 8. apríl 2008 – okresný súd opakovane urgoval znalca z odvetvia vozidiel na vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou poriadkových opatrení,

- 24.   apríl   2008   –   znalec   z odvetvia   vozidiel   oznámil   okresnému   súdu,   že   nemôže vypracovať   znalecký   posudok   z dôvodu   nespolupráce   účastníkov,   a zároveň   zvolal technickú prehliadku motorového vozidla na 5. máj 2008,

- 29.   apríl   2008   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   žalobkyne   o nemožnosti pristavenia motorového vozidla, pretože s ním disponuje sťažovateľ, a zároveň vyjadrenie pochybnosti o nezaujatosti znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku,

- 11. jún 2008 – okresný súd opakovane urgoval znalca z odvetvia vozidiel na vypracovanie znaleckého posudku,

- 14. júl 2008 – znalec z odvetvia vozidiel oznámil okresnému súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu nespolupráce účastníkov, a zároveň zvolal technickú prehliadku motorového vozidla na 18. júl 2008,

- 22.   júl   2008   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   žalobkyne   o nemožnosti pristavenia motorového vozidla, pretože s ním disponuje sťažovateľ,

- 29.   september   2008   –   okresný   súd   opakovane   urgoval   znalca   z odvetvia   vozidiel   na vypracovanie znaleckého posudku,

- 29.   október   2008   –   úradný   záznam   o telefonickom   rozhovore   so   znalcom   z odvetvia vozidiel, ktorý oznámil, že nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu nespolupráce účastníkov,   ale   pokúsi   sa   ho   vypracovať   na   základe   dostupných   technických   údajov o motorovom vozidle,

- 28.   november   2008   –   okresný   súd   opakovane   urgoval   znalca   z odvetvia   vozidiel   na predloženie znaleckého posudku v lehote 5 dní,

- 2.   február   2009   –   úradný   záznam   o telefonickom   rozhovore   so   znalcom   z odvetvia vozidiel, ktorý oznámil, že znalecký posudok predloží v lehote 5 dní,

- 23.   február   2009   –   okresný   súd   opakovane   urgoval   znalca   z odvetvia   vozidiel   na predloženie znaleckého posudku v lehote 5 dní pod hrozbou poriadkových opatrení,

- 3. marec 2009 – znalec z odvetvia vozidiel predložil znalecký posudok,

- 3. marec 2009 – okresný súd priznal znalecké uznesením č. k. 24 C 311/01-428 znalcovi z odvetvia vozidiel, uznesením č. k. 24 C 311/01-430 znalcovi z odvetvia elektrotechniky a uznesením č. k. 24 C 311/01-432 znalcovi z odvetvia nehnuteľností,

- 3. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. apríl 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   311/2001   došlo   k   namietanému   porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 331/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má sťažovateľ určitý podiel a svojím konaním prispel k doterajšej dĺžke konania.

Sťažovateľ nespolupracoval so znalcom z odvetvia oceňovania vozidiel v súvislosti s ohliadkou   osobného   motorového   vozidla   od   2.   novembra   2007   (zvolanie   technickej prehliadky   motorového   vozidla)   do   3.   marca   2009   (predloženie   znaleckého   posudku vypracovaného na základe dostupných technických údajov o motorovom vozidle), t. j. viac ako   16   mesiacov.   Na   túto   skutočnosť   nemohol   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   a   neefektívny v období   od   21.   júna   2006   (pojednávanie   na   okresnom   súde)   do   9.   novembra   2006 (uznesenia o ustanovení znalcov), t. j. viac ako štyri mesiace, od 30. júla 2007 (uznesenie o priznaní odmeny za znalecké dokazovanie) do 3. marca 2009 (nariadenie pojednávania na 22. apríl 2009), t. j. viac ako 19 mesiacov. Okresný súd teda počas najmenej 23 mesiacov vo veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľ   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02, I. ÚS 1240/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, teda 6 638,78 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na jeho podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 7 938,88 Sk, t. j. 263,52 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a podanie   ústavnému   súdu) v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov v sume 346,38 €.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa si nárok na úhradu trov uplatnila iba v sume 263,52 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v sťažovateľom uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009