znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 68/08-119

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B. a. s.), B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci neprijatia   jej   podania   z   24. júla 2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, za účasti Okresného súdu Trnava, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   neprijatím jej podania   z   24. júla 2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e   konať   vo   veci   podania   obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý uhradiť   obchodnej spoločnosti L., a. s., trovy   právneho   zastúpenia   v celkovej   sume   14 898,80 Sk (slovom štrnásťtisícosemstodeväťdesiatosem   slovenských   korún   a   osemdesiat   halierov), z toho sumu 6 887,72   Sk   (slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatsedem   slovenských   korún a sedemdesiatdva halierov) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a sumu 8 011,08 Sk (slovom osemtisícjedenásť slovenských korún a osem halierov) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohoto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2006   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   [pôvodne   B.,   a. s.   (ďalej   len „sťažovateľka“)],   doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006, 25. januára 2007, 4. apríla 2008 a 15. júla 2008, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B. (pôvodne   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   P.,   B.), ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   zastúpená   právnym   zástupcom   kuriérom doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh,   pričom   v zmysle   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“) urobila   tieto   podania   elektronickými   prostriedkami.   Podania   boli   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom   podpise   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému   súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   ho   informovala   o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný súd listom z 5. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že tak ako ostatné súdy v Slovenskej   republike   nemá „k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   nie   sú   splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby o vydanie platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči a sú podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a opatrené   časovou   pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podanie bolo urobené v súlade s § 42 ods. 1 OSP a bolo riadne doručené, a preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania. Sťažovateľka poukázala aj na to, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami možno   už   od   1.   mája   2002,   pričom   nie   je   jej   vinou,   že   okresný   súd   nemá   vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Na   toto   stanovisko   sťažovateľky   okresný   súd   reagoval   listom   z   11.   mája   2006, v ktorom uvádza, že stanovisko sťažovateľky zaslal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky s požiadavkou o usmernenie riešenia predmetnej veci.

Sťažovateľka 24. júla 2006 urobila nové podanie na okresný súd a zaslala okresnému súdu   sprievodný   list   a   2 ks   DVD   nosičov   obsahujúce   návrhy   na   vydanie   platobných rozkazov   spolu   s prílohami,   pričom   návrhy   boli   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na týchto druhých DVD nosičoch sa týkali iných vecí, ako to bolo v prvom prípade. Okresný súd listom zo 14. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené 24. júla 2006 nemožno prijať, a to z dôvodu, že „pokiaľ Okresný súd Trnava neobdržal ďalšie stanovisko od Ministerstva spravodlivosti SR ostáva jeho pôvodné stanovisko nezmenené, a teda vracia sťažovateľovi DVD nosiče“.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   dodržala   zákonom   ustanovený   postup   a urobila podanie   v súlade   so   zákonom,   a to   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom, splnila všetky zákonné požiadavky, a napriek tomu nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v Obchodnom registri...   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   vo   veci   navrhovateľa   spoločnosti   B.   a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B.,   IČO:...,   zapísanej   v...   proti   odporcovi...   urobené   elektronickými   prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   bolo   urobené   zákonom   ustanoveným spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3.   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v...   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000,-   Sk   (slovom:   desaťtisíc   slovenských   korún), za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci   navrhovateľa   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v...   proti odporcovi... Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v... priznáva náhradu trov tohto konania.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 68/08-78 zo 7. februára 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a predsedu okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti sťažovateľky.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2007 bola sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková členkou II. senátu ústavného súdu. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková stala členkou IV. senátu ústavného súdu. Z tohto dôvodu vo veci samej konal a rozhodoval senát v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. marca 2008 oznámil, že sťažovateľka trvá na uskutočnení ústneho pojednávania.

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. marca 2008 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k veci uviedol:

„... tunajší   súd   postupoval   pri   odmietnutí   podaní   urobených   elektronickými prostriedkami   podpísanými   zaručeným   elektronickým   podpisom   spoločnosti   B.,   a.   s., v súlade so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR č. 3554/06-50 zo dňa 03. 04. 2006, ktorého kópiu Vám v prílohe zasielam.“

V pripojenom   stanovisku   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 3554/2006-50 z 3. apríla 2006 sa uvádza:

„Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   súdy   Slovenskej   republiky   nemajú   k dispozícii elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti   splnené   podmienky   osobitného   zákona na prijímanie   podania   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.“

K vyjadreniu   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaujal   právny zástupca   sťažovateľky   stanovisko,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   21.   júla   2008. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

«Porušovateľ vo svojom vyjadrení potvrdil, že bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k začatiu občianskeho súdneho konania vrátil sťažovateľovi DVD nosič obsahujúci návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Táto skutočnosť sama o sebe zakladá porušenie práva na prístup k súdu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu... Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   podanie   uskutočnené   elektronickými   prostriedkami spĺňa   všetky   podmienky   stanovené   Zákon   o elektronickom   podpise   (zákona č. 215/2002 Z. z.) a je spôsobilé na prijatie podľa ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku...

Sťažovateľ   podal   na   Okresný   súd   Trnava   návrhy   spĺňajúce   zákonom   stanovené podmienky   a legitímne   očakával,   že   dôjde   k ich   prijatiu   a následnému   deklaratórnemu rozhodnutiu. Jeho očakávania sa nenaplnilo. Následok v podobe nastolenia stavu neistoty a nespravodlivosti je o to vážnejší, že Okresný súd Trnava neprijal ani len jeden z podaných návrhov.   Opakovane   tak   spochybnil   právne   postavenie   sťažovateľa   a zasiahol   do   jeho právneho statusu porušením ústavnej hodnoty - základného práva.

Procesným   pochybením   došlo   k   „strate   šancí“   sťažovateľa   pred   vnútroštátnym súdom. Strata nastala vo vzťahu ku každému podanému návrhu, t. j. ku každému konaniu ktoré sa nezačalo a ktorého výsledkom malo byť deklaratórne rozhodnutie o majetkovom práve   sťažovateľa   a   tomu   zodpovedajúcej   povinnosti   žalovaného   dlžníka.   Požadované primerané   finančné   zadosťučinenie   predstavuje   morálnu   náhradu   za   „stratu   šancí“ sťažovateľa...

Sťažovateľ   podanými   návrhmi   žiadal   o rozhodnutia,   ktorými   by   bola   žalovaným dlžníkom uložená povinnosť zaplatiť dlhy v objektívnej výške. Neprijatím návrhov došlo vo vzťahu k majetkovým právam sťažovateľa k premlčaniu. Premlčanie spôsobilo, že ani pozitívne   rozhodnutie   ústavného   súdu   nebude   môcť   kompenzovať   porušenie   práva na prístup   k súdu.   Napĺňa   sa   tak   jedno   zo   základných   kritérií   rozhodovania   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia...»

Na ústnom pojednávaní 14. októbra 2008 sa zúčastnili za sťažovateľku jej právny zástupca   JUDr.   J.   F.   a predseda   predstavenstva   JUDr.   D.   P.,   ktorí   poukázali   na   to, že okresný súd vo veci návrhov z 24. júla 2006 dosiaľ riadne nekoná. V ďalšom vyjadrení zotrval právny zástupca sťažovateľky na doterajších stanoviskách a žiadal, aby ústavný súd rozhodol v súlade s petitom formulovaným v sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   sa   listom   z   10.   októbra   2008   ospravedlnil   z neúčasti na ústnom pojednávaní a vyslovil súhlas s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (práva na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu neprijatím jej podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na uvedené stanoviská účastníkov konania a namietaný postup okresného súdu   sa ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sústredil na posúdenie otázky, či postup okresného súdu, ktorým neprijal podanie sťažovateľky   uskutočnené   elektronickou   formou   a   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom   z   dôvodu   nedostatočného   technického   vybavenia   tohto   súdu,   mohol v konkrétnych   okolnostiach   predmetnej   veci   znamenať   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň poznamenal, že sťažovateľkou tvrdené porušenie jej označených práv postupom okresného   súdu   posudzoval   len   v rozsahu,   v akom   bola   sťažnosť   sťažovateľky   prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 68/08-78 zo 7. februára 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   v znení   novelizácie   uskutočnenej   čl.   III   zákona o elektronickom podpise účinnej od 1. mája 2002 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa   §   132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov pri prijímaní podaní urobených elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podľa   §   6   ods.   1   vyhlášky   Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z.   z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku v znení neskorších predpisov ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva   zaručený   elektronický   podpis,   zriaďuje   elektronickú   podateľňu   na   prijímanie, odosielanie, overovanie, potvrdzovanie a spracovanie elektronických dokumentov v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, alebo s inými orgánmi verejnej moci a orgánmi verejnej správy.

Článok 46 ods. 1 ústavy je ústavným základom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených   v siedmom   oddiele   druhej   hlavy   ústavy   normujúcich   rámec,   v ktorom sa možno domáhať jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu   zodpovedá   povinnosť všeobecného   súdu   o veci   konať a rozhodnúť (I.   ÚS   62/97, II. ÚS   26/96).   K porušeniu   základného práva na súdnu   ochranu   by došlo   vtedy,   pokiaľ by komukoľvek   bola   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   pokiaľ   by   súd   odmietol   konať   a rozhodovať   o podanom   návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví   zákon“,   uvedeného   v čl.   2   ods.   2   ústavy   možno   vyvodiť   príkaz   adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade   okresný   súd,   neurobí,   dopustí   sa   neprípustného   zásahu   do   základných   práv dotknutej   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorým   treba   priznať   ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej osoby alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade   došlo   postupom   okresného   súdu   vo   veci   neprijatia   jej   podania   z 24.   júla   2006 urobeného   elektronickou   formou   a   podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a z vyjadrení účastníkov   konania   má   ústavný   súd   za   preukázané,   že   okresný   súd   dosiaľ   neprijal prostredníctvom elektronickej podateľne návrhy sťažovateľky z 24. júla 2006, a v týchto veciach nekoná, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením označených práv sťažovateľky. Ústavný súd preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na   začatie   konania,   ktorý   bol   urobený   zákonom   ustanovenou   formou,   a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru k zásade prednosti ústavne konformného výkladu, ktorú sú povinné vo svojej rozhodovacej činnosti uplatňovať   všetky   štátne   orgány,   vrátane   všeobecných   súdov.   Zo   zásady   ústavne konformného   výkladu   vyplýva   tiež   požiadavka,   aby   v prípadoch,   ak   pri   uplatnení štandardných   metód   výkladu   prichádzajú   do   úvahy rôzne výklady   súvisiacich   právnych noriem,   bol   uprednostnený   ten,   ktorý   zabezpečí   plnohodnotnú,   resp.   plnohodnotnejšiu realizáciu   ústavou   garantovaných   práv   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb.   Inak povedané,   všetky   orgány   verejnej   moci   sú   povinné   v pochybnostiach   vykladať   právne normy   v prospech   realizácie   ústavou   (a   tiež   medzinárodnými   zmluvami)   garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06). V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne zaoberať sa podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako   návrhom   na   začatie   konania,   a pritom   musí   zabezpečiť   zachovanie   jeho   právnych účinkov ku dňu jeho podania, a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods.   1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Sk „za každé jednotlivé porušenie práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky“,   t.   j.   za   každý okresným súdom neprijatý návrh na vydanie platobného rozkazu. Požiadavku na priznanie finančného   zadosťučinenia   zdôraznila   aj   poukázaním   na   premlčanie   práv   na   zaplatenie pohľadávok,   ktoré   si   uplatnila   podaním   urobeným   elektronickými   prostriedkami a podpísaným zaručeným elektronickým podpisom na okresnom súde.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   samotné deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný súd   opätovne   v danej   veci   konal   (bod   2   výroku   nálezu),   ktorým   sa   garantuje, že práva uplatnené   podaním   z   24. júla 2006   zostanú   sťažovateľke   zachované, za dostatočné na zabezpečenie   ochrany   označených   práv   sťažovateľky   (podobne   napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví   stav   pred   porušením   označených   práv   sťažovateľky,   čo   jej   umožní   zákonom ustanoveným   spôsobom   domáhať   sa   práv   uvedených   v jej   žalobnom   návrhu   -   podaní z 24. júla 2006   urobenom   elektronickými   prostriedkami   a podpísanom   zaručeným elektronickým   podpisom,   čím   sa zároveň   tiež   naplní účel,   ktorý   sťažovateľka   sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených jej práv potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto v tejto časti jej návrhu nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal   z   toho,   že   sťažovateľku   zastupoval   advokát   JUDr. M.   P.   a 18.   marca   2008 oznámil   advokát   JUDr.   J.   F.,   že   prevzal   zastupovanie   sťažovateľky   (splnomocnenie z 1. marca 2008).

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľky za právne zastupovanie advokátom   JUDr.   M.   P.   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej služby boli pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky vykonané v roku 2006. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1   písm.   a)   a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5   460   Sk,   čo   spolu   s režijným   paušálom   2-krát 164   Sk   (§ 16 ods.   3   vyhlášky)   a   DPH (19 % z 5 788 Sk, osvedčenie z 31. mája 2006) predstavuje sumu 6 887,72 Sk. Podania JUDr.   P.   doručené   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006   a 25.   januára   2007   nevyhodnotil ústavný   súd   vzhľadom   na   ich   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júla 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a teda za každý úkon po 3 176 Sk a režijný paušál po 190 Sk a DPH (19 % z 6 732 Sk), čo spolu predstavuje sumu 8 011,08 Sk. Podania právneho zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 28. marca 2008, 4. apríla 2008, 6. mája 2008 a 15. júla 2008 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podania   vo veci   samej,   a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Odmenu za účasť právneho zástupcu sťažovateľky na ústnom pojednávaní konanom 14.   októbra   2008   vrátane   náhrady   hotových   výdavkov   ústavný   súd   nepriznal,   pretože na predmetnom pojednávaní neboli prednesené žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, a v danej veci rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov, t. j. sťažnosti, z pripojených písomností a písomných vyjadrení účastníkov konania (m. m. I. ÚS 41/03, IV. ÚS 233/03, IV. ÚS 88/05, III. ÚS 7/07).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátov JUDr. M. P. a JUDr. J. F. tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008