znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 68/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., bytom B., a A. S., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. L. S., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   rozhodnutím   mestskej   časti   Bratislava   –   Staré   Mesto   č.   j.   SU-2004/65217/26300/75169-Zu   z 1.   decembra   2004   v konaní   o nariadenie nevyhnutných úprav podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom mestskej   časti   Bratislava   –   Staré   Mesto   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   SU-2004/65217/26300, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S. a A. S.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. januára 2005   doručené   podanie   A.   S.,   bytom   B.,   a A.   S.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   JUDr.   L.   S.,   B.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   proti porušovaniu   základného   práva“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovatelia   namietajú porušenie ich základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „mestská časť“) č. j. SU-2004/65217/26300/75169-Zu   z 1.   decembra   2004   v   konaní   o nariadenie nevyhnutných úprav podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   mestskej   časti v konaní vedenom pod sp. zn. SU-2004/65217/26300.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:„Rozhodnutím   Mestskej   časti   Bratislava   -   Staré   Mesto   z 01.   12.   2004   č.   j.   SU- 2004/65217/26300/75169-Zu, ktoré bolo sťažovateľovi v 1) rade doručené dňa 14. januára 2005   bolo   konanie   o nariadení   nevyhnutných   úprav   na   časti   miestnej   komunikácie   III. triedy - Vlčkova ulica, Bratislava v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 781/1967 Zb. (správne č. 71/1967 Zb., pozn.) v znení neskorších predpisov zastavené...

Týmto   rozhodnutím   porušovateľa   malo   dôjsť   k splneniu   povinnosti   uloženej právoplatným   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   zo   dňa   25.   10.   2004   č.   k. 3 Sp 71/2004-20, v zmysle ktorého bola Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie   3,   814   21   Bratislava   uložená   povinnosť   v lehote   30   dní   od   právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o návrhu navrhovateľov zo dňa 28. apríla 2003, doručenom odporcovi dňa 2. 5. 2003 na vydanie rozhodnutia, ktorým sa Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorej bola komunikácia Vlčkova ul. na parcele č. 21539 v k. ú. Staré Mesto zverená, ukladá povinnosť na svoje náklady bezodkladne vykonať statickú stabilizáciu zosúvaného svahu na vyššie uvedenej komunikácii v zmysle statického návrhu z októbra 2002, spracovaného Ing. Š. L., autorizovaným inžinierom, a zároveň odstrániť časť komunikácie (parcely č. 21539), zasahujúci   do   vlastníctva   navrhovateľov,   vedenom   pod   evidenčným   číslom   12045/2003. Súčasne krajský súd rozhodol o trovách konania...

Minimálne od konca 90-tych rokov minulého storočia sa sťažovatelia žiadosťami a sťažnosťami   domáhali   u porušovateľa,   aby   vykonal   nevyhnutné   úpravy   na   zverenej komunikácii,   ktorá   podľa   porušovateľom   vyžiadaného   vyjadrenia   G.   z 28.   06.   2002 zasahovala v dôsledku zosúvania nestabilného svahu v šírke 1,0 až 1,5 m, do pozemkov v spoluvlastníctve sťažovateľov. Ako je zrejmé aj z priloženého návrhu na začatie konania zo   dňa   28.   apríla   2003,   doručeného   porušovateľovi   dňa   02.   05.   2003,   do   dňa   jeho doručenia, porušovateľ nevykonal žiadne nevyhnutné úpravy. Z uvedeného dôvodu podali sťažovatelia už uvedený návrh na začatie správneho konania...

Keďže   porušovateľ   ako   príslušný   orgán   verejnej   správy   nerozhodol,   obrátili   sa sťažovatelia   v 1)   a 2)   rade   s podnetom   na   prijatie   opatrenia   proti   nečinnosti   zo   dňa 26. augusta 2003 na Krajský úrad v Bratislave. Súčasne predložili kópiu podnetu Okresnej prokuratúre Bratislave I na prijatie opatrenia v zmysle zákona o prokuratúre...

Dňa 1. marca 2004 bola sťažovateľom zaslaná kópia výzvy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, adresovaná porušovateľovi, ktorou vyzýva obvodný úrad porušovateľa na začatie konania podľa § 87 stavebného zákona... Keďže porušovateľ nereagoval ani na výzvu obvodného úradu, ani na upozornenie prokuratúry,   podali   sťažovatelia   dňa   14.   mája   2004   na   krajský   súd   žalobu   o uloženie povinnosti konať vo veci a rozhodnúť...

V nadväznosti   na   vyžiadanie   spisového   materiálu   krajským   súdom   oznámil porušovateľ dňa 09. 08. 2004 pod sp. zn. SU-2004/65217/26300/69082-Zu začatie konania o nariadení nevyhnutných úprav na Vlčkovej ulici...

Napriek vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu z 24. 10. 2004, ktoré bolo tak sťažovateľom, ako aj porušovateľovi doručené dňa 22. 11. 2004, porušovateľ

-nerozhodol v lehote stanovenej krajským súdom...

-meritórne o návrhu zo dňa 28. apríla 2003, doručenom porušovateľovi dňa 02. 05. 2003 nerozhodol,

-v rozpore so skutočnosťou označuje konanie o návrhu sťažovateľov konaním začatým z vlastného podnetu.“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal takýto nález:«Postupom   Mestskej   časti   Bratislava   -   Staré   Mesto   vo   veci   konania   o nariadení nevyhnutných úprav na časti miestnej komunikácie III. triedy - Vlčkova ulica, Bratislava, vedenej   pod sp.   zn.   SU-2004-65217/26300/ s prieťahmi,   ako   aj z dôvodu nerozhodnutia o návrhu sťažovateľov zo dňa 28. apríla 2003, doručenom sťažovateľovi dňa 02. 05. 2003 a vedenom pod referenčným číslom 12045/2003, došlo k porušeniu základného práva A. S. a A. S.

-„domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

-„na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v ich   prítomnosti, s možnosťou vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom“, garantovaného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie   Mestskej   časti   Bratislava   -   Staré   Mesto   č.   j.   SU-2004- 65217/26300/75169-Zu z 01. 12. 2004 sa zrušuje a vec vracia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

A. S. a A. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie, každému po 40 000,- Sk, ktoré je Mestská časť Bratislava - Staré Mesto povinná vyplatiť sťažovateľom do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Mestská časť Bratislava - Staré Mesto je povinná zaplatiť A. S. a A. S. do 15 dní od právoplatnosti   nálezu   trovy   konania   vo   výške   5 000,-   Sk   (slovom   päťtisíc   slovenských korún) na účet advokáta JUDr. L. S.»

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1. Sťažovatelia namietali porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím mestskej časti č. j.   SU-2004/65217/2300/75169-Zu   z 1.   decembra   2004   a žiadali   zrušiť   označené rozhodnutie a vrátiť vec na konanie označenej mestskej časti. Pritom uviedli, že „využili právne prostriedky, ktoré im právny poriadok umožňuje... proti rozhodnutiu porušovateľa... nie je možné tak odvolanie, ani preskúmanie správnym súdom“.

Z návrhu   na   začatie   konania   o uloženie   povinnosti   z   28.   apríla   2003,   ktorý sťažovatelia podali Stavebnému úradu pre Bratislavu I, vyplýva, že sťažovatelia požadovali, aby stavebný úrad uložil mestskej časti vykonať statickú stabilizáciu zosúvaného svahu a odstrániť časť komunikácie, ktorá zasahovala do ich vlastníctva.

Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   však   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   ods.   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Za iné právne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľov, ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry považuje aj druhy žalôb,   ktorými   možno   uplatniť   túto   ochranu   v občianskom   súdnom   konaní.   K takým žalobám patria žaloby o ochranu vlastníckeho práva (§ 123 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako   aj   žaloby,   ktorými   sa   uplatňuje nárok   na   splnenie   povinnosti   predchádzať   škodám (§ 415 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúc   z materiálneho   posudzovania   petitu   sťažovateľov   v ich   návrhu   na začatie konania o uloženie povinnosti z 28. apríla 2003, ktorým požadovali ochranu ich vlastníckeho práva, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia nevyčerpali takú možnosť, ktorú im poskytuje všeobecná právomoc civilného súdnictva [čl. 142 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] na ochranu ich vlastníckeho práva pred zásahmi alebo nečinnosťou vlastníka susediaceho pozemku, resp. nehnuteľnosti.

Preto   v tejto   časti   bola   ich   sťažnosť   odmietnutá   pre   neprípustnosť   (§   53   ods.   1 v spojení s nedostatkom právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V tejto   spojitosti   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovatelia   žiadnym   spôsobom nepreukázali, že by tento predpoklad prípustnosti sťažnosti nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

2. Sťažovatelia ďalej namietali porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy „postupom Mestskej časti   Bratislava   –   Staré   Mesto   vo   veci...   vedenej   pod   sp.   zn.   SU-2004/65217/26300 s prieťahmi,   ako   aj   z dôvodu   nerozhodnutia   o návrhu   sťažovateľov   z 28.   apríla   2003“. Súčasne sťažovatelia uviedli, že mestská časť takto postupuje napriek uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2004 sp. zn. 3 Sp/71/2004, podľa ktorého mala rozhodnúť o návrhu sťažovateľov do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej moci nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ak sa sťažovatelia nazdávali, že zastavením konania došlo k nerozhodnutiu o návrhu z 28.   apríla   2003,   boli   povinní   pokračovať vo   svojej   ochrane pred   nečinnosťou   orgánu verejnej správy návrhom podaným príslušnému krajskému súdu, ktorý umožňuje § 250u OSP, podľa ktorého za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán   naďalej nečinný, uložiť pokutu   do 100 000 Sk,   a   to   aj   opakovane.   Pred   rozhodnutím   o   pokute   si   súd   vyžiada   stanovisko nadriadeného   správneho   orgánu.   Sťažovatelia   tak   neurobili   a požiadali   o ochranu   pred nečinnosťou mestskej časti priamo ústavný súd. Taký postup je však vylúčený čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože nepoužitie návrhu podľa § 250u OSP vylučuje právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005