znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 68/03-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   ATEX-O,   a.   s.,   so   sídlom   T.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   P.,   Č.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu upraveného v čl. 46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2002 č. k. 3 Obo 208/02-554, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ATEX-O, a. s.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2002 doručená sťažnosť spoločnosti ATEX-O, a. s., so sídlom T., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   P.,   Č.,   v ktorej   namieta   porušenie základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 208/02 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2002 č. k. 3 Obo 208/02-554 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

Keďže sťažnosť neobsahovala všetky náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby v určenej   lehote   doplnil   svoju sťažnosť. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2002 a doplnením sťažnosti doručeným ústavnému súdu 8. januára 2003.

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 2. decembra 2002 vyplýva, že sťažovateľ vstúpil   10. júna 2002 na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   46   Cb   33/99   do   tohto   konania   ako   vedľajší   účastník   na   strane žalovanej. Následne podal sťažovateľ ako vedľajší účastník na strane žalovanej odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46 Cb 33/99 z 10. júna 2002.

Sťažovateľ tvrdí, že „Najvyšší súd SR porušil jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu, uvedené v článku 46 odsek 1 Ústavy....konaním, ktorým:

-   odmietol   prejednať   vec   v medziach,   v ktorých   sa   sťažovateľ   domáhal   odvolaním preskúmania   rozsudku   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   46   Cb   33/99   zo   dňa

10. 6. 2002 a

-   odmietol   rozhodnúť   o odvolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici č. Cb 33/99 zo dňa 10. 6. 2002“.

Sťažovateľ v podaní označenom ako „Doplnenie sťažnosti“ doručenom ústavnému súdu 8. januára 2003 upravil svoj pôvodný návrh na rozhodnutie a navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci porušenia jeho základného práva nasledovný nález:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 3 Obo 208/01 porušil základné ústavné právo sťažovateľa, upravené v článku 46 Ústavy.

Zrušuje   sa   rozhodnutie   č.   3   Obo   208/01   zo   dňa   17. 10.   2002   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a posudzuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky na jeho prijatie na ďalšie konanie. Podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V sťažnosti ani v jej doplnení sťažovateľ neuvádza, či rozsudok najvyššieho súdu napadol   mimoriadnym   opravným   prostriedkom.   Z listu   predsedu   obchodného   kolégia najvyššieho súdu sp. zn. KP 9/2003 z 11. marca 2003 a z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že rozsudok najvyššieho súdu bol napadnutý dovolaním podaným 27. novembra 2002 vedľajším účastníkom konania (ktoré vedľajší účastník doplnil 31. decembra 2002) a 31. decembra 2002 žalovaným, ktoré bolo spolu so súdnym spisom doručené najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci koná pod sp. zn. Obdo V 9/03. Vedľajší účastník bol vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   ktorý   7. januára   2003   uhradil.   Ústavný   súd v súlade   so   svojou   štandardnou   judikatúrou   (II. ÚS 31/00)   považuje   za   účinnú   ochranu základných práv dovolanie.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vo veci koná najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. Obdo V 9/03. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti nemá v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003