znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 676/2014-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta prerokoval   námietku   predpojatosti proti   sudcovi Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Milanovi   Ľalíkovi   vznesenú   Slovenským pozemkovým   fondom,   Búdková   cesta   36,   Bratislava,   zastúpeným   advokátom JUDr. Michalom Mandzákom, Advokátska kancelária Mandzák a spol. s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   16768/2013   o   sťažnosti   obchodnej spoločnosti Ermanno Trade & Invest Limited pre porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 1 Nc 7/2013 z 29. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Námietku predpojatosti Slovenského pozemkového fondu   o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 13. augusta 2013   doručená námietka   predpojatosti proti   sudcovi   ústavného   súdu   Milanovi   Ľalíkovi vznesená Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „namietateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 16768/2013 o sťažnosti obchodnej spoločnosti Ermanno Trade & Invest Limited (ďalej len „sťažovateľ“) pre porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Nc 7/2013 z 29. apríla 2013.

2. V predmetnej veci bol pôvodne sudcom spravodajcom sudca ústavného súdu Juraj Horváth. V zmysle ustanovení dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej aj „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného   senátu   ústavného   súdu,   prípadne   odložením   podania   podľa   §   23a   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), s účinnosťou od   14. júla 2014 pridelené ostatným sudcom ústavného súdu. Predmetná vec bola pridelená v zmysle dodatku č. 2, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015, sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi dňa 23. septembra 2014, ktorý je v súlade s rozvrhom práce predsedom II. senátu, a z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol II. senát ústavného súdu.

3.   Namietateľ   doručil   ústavnému   súdu   2.   augusta   2013   oznámenie   o vstupe namietateľa ako vedľajšieho účastníka do konania pred ústavným súdom vedeného pod sp. zn. Rvp 16768/2013. Svoje oznámenie odôvodnil tým, že v konaní pred najvyšším súdom sp. zn. 1 Nc 7/2013 (resp. v konaní pred Krajským súdom v Prešove) je v procesnej pozícii žalovaného a rozhodnutím ústavného súdu bude priamo dotknutý.

3.   Namietateľ   svoju   námietku   predpojatosti   sudcu   ústavného súdu   Milana Ľalíka odôvodnil takto: „V právnej veci sťažovateľa: ERMANNO TRADE & INVEST LIMITED, Diagorou 4, KERMIA BUILDING, P.C. 1097, Nikózia, Cyprus (ďalej aj ako „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako označenému porušovateľovi základných práv a ľudských slobôd v súvislosti s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 1 Nc/7/2013 20 dňa 30.04.2013 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“), Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 (ďalej aj ako „SPF“   alebo   ako „Slovenský   pozemkový   fond“), ako   vedľajší   účastník   na   strane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov oznamuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že odmieta sudcu JUDr. Milana Ľalíka (ďalej aj ako „namietaný sudca“) pre predpojatosť a žiada, aby II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky (určený v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu SR) rozhodol o vylúčení namietaného sudcu pre predpojatosť v uvedenej právnej   veci   sťažovateľa   ERMANNO   TRADE   &   INVEST   LIMITED,   sp.   zn. Rvp 16768/2013.

Namietaný   sudca   už   raz   rozhodoval   v   rámci   senátu   I.   ÚS   o   ústavnej   sťažnosti sťažovateľa, pričom rozhodol o porušení namietaných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   spis. zn. I.   ÚS   112/2012-30   zo   dňa   06.06.2012).   V   danej   veci namietaný sudca vystupuje ako sudca spravodajca, pričom vzhľadom na predchádzajúci nález možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti, a to aj z tohto dôvodu, že v konaní   vedenom   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   vec   nepredložil   Plénu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska podľa § 6 Zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu rozdielnej judikatúry na úrovni Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 135/2012 a II. ÚS 134/2012), pričom rozhodnutia II. ústavného senátu časovo predchádzali rozhodnutiu I. ÚS 112/2012-30. Takýmto postupom došlo k tomu, že na úkor Slovenského pozemkového fondu a v prospech sťažovateľa ERMANNO TRADE   and   INVEST   LIMITED   prijal   I.   senát   Ústavného   súdu   ojedinelé   rozhodnutie, ktorého   ojedinelosť   konštatoval   aj   IV.   senát   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v rozhodnutí IV. ÚS 112/2013-9 zo dňa 28.02.2013...

Nie   je   preto   vylúčené,   že   prijatie   takéhoto   výnimočného   názoru   v   prospech sťažovateľa je poznamenané práve predpojatosťou namietaného sudcu.

Predmetom   konania   pred   Ústavným   súdom   SR   je   práve   posúdenie   toho,   či napadnutým uznesením došlo k porušeniu označených práv a slobôd, pričom napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky vylúčil JUDr. Janu Burešovú z prejednávania a   rozhodovania   veci   vedenej   na   Krajskom   súde   v   Prešove,   spis.   zn.   17   Co   99/2010, 100/2010 práve na základe návrhu Slovenského pozemkového fondu. Ťažiskom ústavnej sťažnosti bude preto osoba sudkyne JUDr. Jany Burešovej, pričom manželka namietaného sudcu JUDr.   Elena Ľalíková podľa informácií doručených SPF   je v priateľskom,   resp. kolegiálnom vzťahu s JUDr. Janou Burešovou. Možno mať preto odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti namietaného   sudcu,   ktorý   má   práve   posudzovať   ústavnú   konformitu vylúčenia sudkyne JUDr. Jany Burešovej, keďže namietaný sudca bude rozhodovať o osobe, s ktorou je jeho manželka (podľa informácií doručených SPF) minimálne v kolegiálnom vzťahu. Vzhľadom na informácie doručené SPF (ktorých pravdivosť a objektivitu nevieme preveriť), žiadame, aby sa k ním namietaný sudca vyjadril.

Vo veci je významné aj to, že manželka namietaného sudcu JUDr. Elena Ľalíková zastupovala   aj   Slovenský   pozemkový   fond,   a   teda   možno   mať   odôvodnené   pochybnosti o tom, že jej manžel (namietaný sudca) bude v konaní postupovať nezaujato. Podstatná v danej veci je aj časová súvislosť, keďže JUDr. Elena Ľalíková zastupovala Slovenský pozemkový fond v roku 2007, t. j. v čase, s ktorým súvisí meritum veci, ktorý má rozhodnúť sudkyňa JUDr. Jana Burešová v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove, spis. zn. 17 Co 99/2010, 17 Co 100/2010.»

II.

4. Dňa 13. novembra 2013 predložil predsedníčke ústavného súdu svoje vyjadrenie k vznesenej námietke predpojatosti sudca ústavného súdu Milan Ľalík, v ktorom uviedol: «... tretia osoba zavádza, ak tvrdí, že rozhodnutiu senátu II. ÚS nepredchádzalo rozhodnutie senátu   I.   ÚS   (i)   a že   išlo   iba   o ojedinelé   rozhodnutie   I.   ÚS,   lebo   tento   senát   podobne rozhodoval   aj   v iných   veciach   rovnako,   ako   napr.   vo   veci   sp.   zn.   I.   ÚS   207/2012, I. ÚS 440/2012 (ii) a naviac, spôsob rozhodovania senátu, ktorý nie je v súlade s vôľou tohto subjektu, nemôže byť vnímaný ako dôvod predpojatosti sudcu tohto senátu (I. ÚS). Moja manželka vôbec nie je v priateľskom vzťahu s dr. Burešovou, aspoň o tom nemám žiadnu vedomosť. A či moja manželka zastupovala v minulosti Slovenský pozemkový fond – teda   spomínanú   tretiu   osobu   ako   namietateľa   –   to   tiež   neviem,   lebo   v jej   advokátskej kancelárii nerobím kontrolóra či dozorného úradníka. Je len vecou kompetentného senátu ústavného súdu, ako posúdi vyhlásenie tretej osoby, ktorým ma odmieta z rozhodovania o ústavnej sťažnosti v konaní, ktorého nie je účastníkom konania ani vedľajším účastníkom. Vôbec však nebudem proti tomu, ak dá konajúci senát priechod formulke „hoc volo sic iubeo, sit pro ratione voluntas“.»

III.

5.   Dňa   30.   septembra   2013   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   k podanej   námietke predpojatosti sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka zo strany namietateľa vyjadril najvyšší súd   prostredníctvom   svojho   predsedu,   ktorý   uviedol,   že   najvyšší   súd   nemá   vedomosť o vstupe   namietateľa   do   konania   vedeného   pred   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 16768/2013   ako   vedľajšieho   účastníka   na   strane   najvyššieho   súdu.   Najvyšší   súd v danej   veci   ako   účastník   konania   vedeného   pred   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 16768/2013 nevzniesol námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi   a s uplatnenou   námietkou   predpojatosti   zo   strany   namietateľa   sa   nestotožňuje a nepripája sa k nej.

6. Dňa 1. októbra 2013 sa na výzvu ústavného súdu k podanej námietke predpojatosti sudcu   ústavného   súdu   Milana   Ľalíka   zo   strany   namietateľa   vyjadril   sťažovateľ,   ktorý uviedol,   že   namietateľ   nie   je   účastníkom   konania   pred   ústavným   súdom   sp.   zn. Rvp 16768/2013 a na jeho námietku predpojatosti nie je možné prihliadať. Ďalej uviedol, že v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb pred ústavným súdom nemôžu vystupovať žiadne osoby v postavení vedľajších účastníkov, pretože zákon o ústavnom súde takéto postavenie v tomto konaní nepripúšťa.

IV.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   28   ods.   1   prvej   vety   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, ktorými sa mení a dopĺňa rozvrh práce ústavného súdu, o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.

V.

8. Ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné zaujať stanovisko k postaveniu namietateľa v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 16768/2013. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že aj keď sa rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. Rvp 16768/2013 môže bezprostredne dotýkať namietateľa, nemôže mu ústavný súd priznať postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

10. Zákon o ústavnom súde na rozdiel od iných typov konaní (napr. konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojitosti s § 37 ods. 2 zákona o ústavnom súde) nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1 ústavy, pričom vzhľadom na citovaný text § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde nemožno na tieto účely [na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá môže byť predmetným konaním a rozhodnutím ukrátená na svojich právach, resp. chránených záujmoch (ďalej len „dotknutá osoba“)] primerane použiť ani ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

11. V konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa čl. 127 ústavy zákon o ústavnom súde v § 51 upravuje, že účastníkmi konania sú len sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje. Z uvedeného preto vyplýva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby a právnickej osoby nemôžu vystupovať žiadne osoby v postavení vedľajších účastníkov. Ústavný súd už judikoval, že odvolávanie sa na § 31a zákona o ústavnom súde neznamená, že   do   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   možno   „prenášať“   jednotlivé   inštitúty Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde pripúšťa iba primerané použitie procesného predpisu občianskeho práva a vo vzťahu k nemu má § 21 ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde   povahu   lex   specialis   (porov.   mutatis   mutandis IV. ÚS 127/05, II. ÚS 105/09, III. ÚS 306/2010).

12. Ústavný súd na tento nedostatok v platnom a účinnom znení zákona o ústavnom súde   vo   svojej   právno-aplikačnej   činnosti   reaguje   spravidla   tak,   že   dotknutej   osobe   dá možnosť vyjadriť sa k sťažnosti.

13. Keďže podľa § 28 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde len účastník konania môže podať námietku predpojatosti a namietateľ nie je účastníkom konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 16768/2013, ktorého sa jeho námietka predpojatosti týka, a nie je ani vedľajším účastníkom uvedeného konania pred ústavným súdom, ústavný súd jeho   námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Milanovi   Ľalíkovi   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014