znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 671/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 2508/2014 až sp. zn. Rvp 2518/2014vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.12 NcC 53/2013   z 19.   decembra   2013,   sp.   zn.   12 NcC 41/2013   zo 17.   decembra   2013,sp. zn. 15 NcC 64/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 16 NcC 100/2013 zo 17. decembra2013,   sp.   zn.   12   NcC 43/2013   zo 17.   decembra   2013,   sp.   zn.   16 NcC 81/2013zo 17. decembra   2013,   sp.   zn.   16 NcC 99/2013   zo 17.   decembra   2013,   sp.   zn.16 NcC 71/2013   zo 17.   decembra   2013,   sp.   zn.   12 NcC 69/2013   z 10.   decembra   2013,sp. zn. 15 NcC 55/2013 zo 17. decembra 2013 a sp. zn. 16 NcC 89/2013 zo 17. decembra2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 2508/2014 až sp. zn. Rvp 2518/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 2508/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2508/2014   až   sp.   zn.Rvp 2518/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručenéhov čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniamiKrajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   12 NcC 53/2013z 19. decembra   2013,   sp.   zn.   12 NcC 41/2013   zo 17.   decembra   2013,   sp. zn.15 NcC 64/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 16 NcC 100/2013 zo 17. decembra 2013,sp. zn. 12 NcC 43/2013 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 16 NcC 81/2013 zo 17. decembra2013,   sp.   zn.   16 NcC 99/2013   zo 17.   decembra   2013,   sp.   zn.   16 NcC 71/2013zo 17. decembra   2013,   sp.   zn.   12 NcC 69/2013   z 10.   decembra   2013,   sp. zn.15 NcC 55/2013 zo 17. decembra 2013 a sp. zn. 16 NcC 89/2013 zo 17. decembra 2013(týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Revúca) a im predchádzajúcimpostupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právnehostavu a samotnej argumentácie so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľkapodala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností a k sťažovateľkinejargumentácii ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríkladna rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   reagovala   aj   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I. ÚS 89/2013zo 6. februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobné   sťažnosti   odmietnuté   z   dôvodunedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislostisťažovateľka   poukázala   na   konania   ústavného   súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp. zn.I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmavalrozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľasťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľkataktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsahsťažností   uvedených   vo   výrokovej   časti   tohto   uznesenia   a z tohto   obsahu   vyplývajúcuprávnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 2508/2014až sp. zn. Rvp 2518/2014, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutíkrajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi,   v ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č.   514/2003   Z. z.o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názoryobsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciachsťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospelk rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďžev ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhaťochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu,prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa naurčitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždyrovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcichrozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.IV. ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp.podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015