znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 67/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov   Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   Š.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Jozefom   Tarabčákom,   AK-TARABČÁK   s.   r.   o.,   Hlavná   13,   Prešov,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 79/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2013   prostredníctvom   poštovej   prepravy   doručená   sťažnosť   A.   M.,   Š.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 79/2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľka ako žalobkyňa vedie na základe žaloby z 24. 5. 2012, doručenej súdu 28. 5. 2013, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, spor o zaplatenie 1.504,08 € s prísl., ktorý je vedený na OS Košice 1, t. j. u odporcu pod č. k. 23 C 79/2012 (predtým 40 Ro 304/2012).

V tomto konaní podal žalovaný dňa 20. 6. 2012 odpor proti platobnému rozkazu, pričom sa v ňom odvoláva na listiny, ktoré však pripojil len v jednom vyhotovení. Následne súd prípisom z 31. 7. 2012 zaslal sťažovateľke tento odpor bez príloh. Listom z 13. 8. 2012 preto požiadal právny zástupca sťažovateľky o zaslanie príloh, aby mohlo byť k odporu podané relevantné stanovisko. Na túto žiadosť zo strany súdu nebola žiadna reakcia, preto k odporu bolo podané vyjadrenie (na súd doručené osobne 27. 8. 2012) s tým, že stanovisko bude doplnené po zaslaní príloh k odporu, nakoľko ich žalobkyňa nemá k dispozícii. Keďže aj táto žiadosť ostala bez povšimnutia, opakovane bolo žiadané zaslanie príloh k odporu listom z 22. 10. 2012. Pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 5. 3. 2013 bolo zistené, že na č. l. 50 je založený referát z 23. 11. 2012, podľa ktorého má byť právnemu zástupcovi žalovaného zaslaná výzva na doručenie príloh k odporu, ktoré následne majú byť zaslané právnemu   zástupcovi   žalobkyne.   Na   č.   l.   51   je   založená   priamo   výzva   z   23.   11.   2012 žalovanému s poučením, že ak prílohy zaslané nebudú, vyhotoví ich na náklady žalovaného súd.... Nakoľko žiadané prílohy zaslané neboli, dňa 16. 9. 2013 pristúpil právny zástupca sťažovateľky k podaniu sťažnosti na postup súdu priamo predsedovi súdu, ktorou žiadal zabezpečiť   doručenie   príloh   k   odporu,   nakoľko   bez   nich,   vychádzajúc   len   z   ničím nepreukázaných tvrdení žalovaného, sa nie je možné k odporu relevantne vyjadriť a tiež vytýčenie termínu pojednávania. Predseda súdu listom z 24. 9. 2013, č. Spr 108/13, oznámil sťažovateľke   odloženie   sťažnosti,   z   dôvodu,   že   chýba   úradne   osvedčené   splnomocnenie právneho zástupcu v zmysle § 5 ods. 9 zák. č. 9/2010 Z. z....

Ani do dnešného dňa neboli sťažovateľke doručené prílohy k odporu, hoci od jeho podania uplynul už rok a 4 mesiace a nebol dokonca ani vytýčený termín pojednávania. Takúto dobu trvajúca nečinnosť súdu – ako vo vzťahu nedoručenia príloh k odporu, tak aj k nevytýčeniu pojednávania – nesporne presahuje primeranú dobu, ktorá je potrebná na prípravu pojednávania a znamená zbytočné prieťahy v konaní, a to aj s prihliadnutím na to, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné brať zreteľ aj na zvýšenú ochranu sťažovateľky ako spotrebiteľa. Naviac, súd postupoval v rozpore s § 42 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné a v prípade, že účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Sťažovateľka využila inštitút sťažnosti na prieťahy v konaní, avšak ani touto cestou sa nedomohla svojho práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Naviac, sťažnosť bola vybavená v rozpore so zákonom, pretože mala byť riešená podľa zák. č. 757/2004 Z. z. (ako to aj sťažovateľka uvádzala v poslednom odseku sťažnosti) a nie podľa zák. č. 9/2010 Z. z. Predseda súdu je orgánom správy a riadenia súdov v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z. a ako taký o. i. podľa § 53 ods. 1, písm. g) zák. č. 757/2004 Z. z. vybavuje sťažnosti na postup súdu, upravené v § 62 a nasl. cit. zák. Naviac, v zmysle § 4 ods. 1, písm. c) zák. č. 9/2010   Z.   z.   sťažnosťou   podľa tohto   zákona   nie   je podanie,   ktoré je   sťažnosťou podľa osobitného zákona. V zmysle tohto ustanovenia osobitným zákonom je aj zák. č. 757/2004 Z. z.,   ktorý   nepochybne   v   §   62   a   nasl.   upravuje   podávanie   sťažností   a   postup   pri   ich vybavovaní, a preto sťažnosť na postup súdu nie je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka vyčerpala všetky právne prostriedky, ktoré jej zákon umožňuje, preto je sťažnosť v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. prípustná.“

Z oznámenia o odložení sťažnosti z 24. septembra 2013 okresného súdu vyplýva: „Oznamujem Vám, že sťažnosť zo 16. 9. 2013, ktorú ste podali v zastúpení navrhovateľky A. M., vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 23C/79/2012 podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č.   9/2010   Z.   z.   o   sťažnostiach   odkladám,   nakoľko   súčasťou   sťažnosti   nie   je   úradne osvedčené splnomocnenie zastupovať sťažovateľku pri podávaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti (§ 5 ods. 9 cit. zákona).“

Ďalej sťažovateľka uvádza: „Vyššie uvedeným postupom bolo nepochybne porušené právo   sťažovateľky   na   spravodlivé   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   tak,   ako   to zakotvuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože doba vyše 16 mesiacov od podania odporu je príliš dlhá na to, aby nebolo vo veci nielenže konané pojednávanie, ale ani vytýčený jeho termín.

Rovnako tak bolo týmto postupom porušené aj právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov   a   iných   orgánov   Slovenskej   republiky.   Každé   konanie   súdu,   ktoré   je   v   rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994). V tomto prípade vo vzťahu k tomuto právu ide jednak o nečinnosť súdov, ich nedôsledné uplatnenie prísl. ust. § 42 ods. 3 O. s. p., ale aj o nezákonný postup predsedu OS Košice 1, ktorý vybavoval sťažnosť na postup súdu nie podľa na vec sa vzťahujúceho zákona, ale podľa úplne iného zákona, ktorý sa na vybavovanie sťažností na postup súdov nevzťahuje.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice 1 v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 79/2012 porušené boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje odporcovi konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 1.000,- € do 2 mesiacov od právoplatnosti.

Odporca   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet právneho zástupcu vo výške 275,96 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že v časti namietaného porušenia   čl.   46   ods.   1   ústavy   a v   časti   namietaného   porušenia   čl.   6   ods.   1   dohovoru je neprípustná.

K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa   ustanovenia   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   alebo   porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa ustanovenia § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažnosti osobitný zákon.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 9 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť úradne osvedčené splnomocnenie (ďalej len „splnomocnenie“) zastupovať   sťažovateľa   pri   podaní   sťažnosti   a   pri   úkonoch   súvisiacich   s   vybavovaním sťažnosti.   Ak   sa   sťažnosť   podáva   v elektronickej   forme,   postupuje   sa   pri   zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu.

Zo   sťažnosti   podanej   sťažovateľkou,   ako   aj   z   pripojených   príloh   je   zrejmé,   že sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní zo 16. septembra 2013 nepodávala osobne sťažovateľka ako účastníčka konania pred okresným súdom, ale jej zástupca, ktorý však na to nebol splnomocnený.

Vychádzajúc z obsahu jednotlivých ustanovení zákona o súdoch je nepochybné, že ten neupravuje podmienky zastúpenia pri podaní sťažnosti na postup súdu, avšak v zmysle už citovaného ustanovenia odkazuje na osobitný zákon.

Sťažovateľka   nepodala   sťažnosť   predsedovi   súdu   na   prieťahy   v   konaní   osobne, pričom   ňou   zvolený   zástupca   nepredložil   spolu   s   predmetnou   sťažnosťou   osvedčené splnomocnenie oprávňujúce podať sťažnosť na postup súdu v mene sťažovateľky. V tejto súvislosti   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   sťažnosť   predsedovi   súdu   je   osobitný   právny prostriedok, ktorého účelom je okrem iného zistenie, či v konkrétnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a zabezpečenie opatrení smerujúcich k náprave, ak sa zbytočné prieťahy   zistia.   Uvedený   právny   prostriedok   je   potrebné   aj   kvalifikovaným   spôsobom uplatniť. Inak povedené, sťažovateľka mohla podať sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní   aj   prostredníctvom   právneho   zástupcu,   k tejto   sťažnosti   však   bolo   potrebné pripojiť splnomocnenie pre právneho zástupcu.

Sťažovateľka   právny   prostriedok   nápravy   kvalifikovaným   spôsobom   neuplatnila, a tak nevyčerpala dostupné právne prostriedky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 79/2012, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy

Podľa   ustanovenia   §   67 ods.   1 písm.   a) zákona o   súdoch   ak je sťažovateľ   toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže   požiadať   do   30   dní   od   doručenia   odpovede,   s   ktorou   nie   je   spokojný,   predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

Pokiaľ   sťažovateľka   namieta   nezákonnosť   postupu   predsedu   okresného   súdu   pri vybavovaní jej sťažnosti, a teda poukazuje na to, že ňou podaná sťažnosť nebola riadne vybavená, nevyplýva   z   podanej   sťažnosti   dôvod,   pre   ktorý   sťažovateľka   nepostupovala v súlade s už citovaným ustanovením zákona o súdoch.

Sťažovateľka   právny   prostriedok   prešetrenia   vybavenia   sťažnosti   predsedom okresného súdu nevyužila, a tak nevyčerpala dostupné právne prostriedky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 79/2012, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014