znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 67/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   sp.   zn. XV/2 Gn 104/11 z 9. novembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. E. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára 2012   osobne   doručená   sťažnosť   JUDr.   E.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. XV/2 Gn 104/11 z 9. novembra 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva: «Dňa   7.   7.   2010   podal   sťažovateľ   ústne   do   zápisnice na Inšpekcii MV SR trestné oznámenie na nezákonný postup policajta. Trestné oznámenie bolo   dňa   21.   7.   2010   odmietnuté   vyšetrovateľkou   Sekcie   kontroly   a   Inšpekčnej   služby Ministerstva   vnútra   SR   uznesením   ČVS:   SKIS-234/IS-1-V-2010   zo   dňa   21.   7.   2010... Vyháňanie   z   parkoviska   odôvodnila   desať   rokov   neplatným   Všeobecne   záväzným nariadením   mesta   Bratislava   č.   7/1994.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť...,   ktorú   prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava uznesením OPn 574/10 zo dňa 4. 8. 2010... zamietol.   Postup   policajta   odôvodnil   nesprávnym   výkladom   päť   rokov   neplatného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Bratislava č. 5/1999. Tým právoplatne odmietol trestné   oznámenie.   Na   vyšetrovateľku   Sekcie   kontroly   a   Inšpekčnej   služby   Ministerstva vnútra SR aj prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava sťažovateľ podal dňa 10. 8. 2010   sťažnosť...   ich   nadriadeným   a   sťažnosť   na   prokurátora   doplnil   dňa 11. 8. 2010...   Listom   Vn   224/10-17   zo   dňa   18.   11.   2010...   prokurátor   Vyššej   vojenskej prokuratúry v Trenčíne uznal, že prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava aj vyšetrovateľka   Sekcie   kontroly   a   inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   SR   vychádzali z neplatných predpisov a pre podozrenie z neoprávneného postupu policajtov vydal pokyn odovzdať   vec   vyháňania   z   parkoviska   na   disciplinárne   konanie.   V   intenciách   toho vyšetrovateľka   Sekcie   kontroly   a   Inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   SR   rozhodla uznesením ČVS: SKIS-61/IS-1-V2010 zo dňa 17. 2. 2011... Proti tomu sťažovateľ podal dňa 25. 2. 2011 sťažnosť..., na ktorú zatiaľ odpoveď nedostal....

Dňa 16. 12. 2010 podal sťažovateľ na vyšetrovateľku Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR a prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava trestné   oznámenie...   Uznesením   ČVS:   ORP-401/1-OVK-B1-2011-DJ   zo   dňa   26. 8. 2011 bolo   trestné   oznámenie   na   prokurátora   odmietnuté...   Proti   tomu   podal   sťažovateľ sťažnosť...   Táto   bola   odmietnutá   uznesením   Generálnej   prokuratúry   SR   zn.:   XV/2   Gn 104/11-22   zo   dňa   9.   11.   2011...   Sťažovateľ   podal   dňa   23.   11.   2011   Generálnemu prokurátorovi SR návrh na zrušenie tohto uznesenia... Listom XV/3 Spr 289/11-3 Generálna prokuratúra SR sťažovateľa informovala, že návrh posúdila ako podnet a odkladá ho ako nedôvodný... Tento list bol sťažovateľovi doručený dňa 3. 1. 2012....

Podľa   uznesenia   Generálnej   prokuratúry   SR   zn.:   XV/2   Gn   104/11-22   zo   dňa 9. 11. 2011   bol   uvedený   postup prokurátora   Vojenskej   obvodnej prokuratúry Bratislava riadnym plnením   služobných povinností.   Z   toho   dôvodu nebolo ani preskúmané,   čo   ho viedlo k potvrdeniu nezákonného uznesenia vyšetrovateľky.

Sťažovateľ nenapádal trestným oznámením právny názor vyjadrený v uzneseniach orgánov   činných   v trestnom   konaní.   Trestné   oznámenie   smerovalo   proti   ich   postupu   a poukazovalo na nesplnenie povinností, ktoré im ukladá zákon. Trestný poriadok, podľa ustanovenia § 1, upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. To znamená, že iný postup môže mať za následok, že páchateľ ostane nepotrestaný. A to sa stalo aj v konaní ČVS: SKIS-234/IS-2-V-2010 a OPn 574/10. Použitím neplatného právneho predpisu   sa   postup   policajta   javil   ako   zákonný   a   konanie   sťažovateľa   nezákonné. Následkom   toho   neboli   vyšetrené   skutky:   neoprávnený   fyzický   útok,   zaistenie   osoby sťažovateľa a krivé obvinenie z útoku na verejného činiteľa. Uznesenie ČVS: SKIS-234/IS- 2-V-2010 bolo najvýznamnejším dôkazom Ministerstva vnútra SR v konaní 4 Sžz/1/2010 pred   Najvyšším   súdom   SR   o   ochrane   pred   nezákonným   zásahom   štátneho   orgánu. Sťažovateľ je presvedčený, že ovplyvnilo rozsudok, tak, že sťažovateľovi nebola poskytnutá ochrana. Táto skutočnosť je predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 7. 2. 2011. Na základe žiadosti o ochranu pred policajtom dňa 28. 6. 2010 sa sťažovateľ osobne stretol s pracovníkmi   prezídia   PZ.   Argumentoval   tým,   že   v   piatich   kontrolách   policajt   vždy postupoval   nezákonne,   čo   bolo   vtedy   preukázané   v dvoch   prípadoch.   To   nestačilo,   ale z vyjadrení   zamestnancov   prezídia   PZ   sa   dalo   vyrozumieť,   že   tri   prípady   nezákonného postupu policajta z piatich, by už stačili na zamedzenie ďalších jeho nezákonností. Neboli však   kompetentní   posúdiť   zákonnosť   postupu   policajta,   lebo   o   trestnom oznámení sťažovateľa rozhodovala vyšetrovateľka inšpekcie MV SR. Tá dospela k záveru, že policajt postupoval zákonne. Tento výrok prokurátor potvrdil dňa 4. 8. 2010. Krátko na to, dňa 19. 9. 2010,   zomrel   mladý   muž   na   zlyhanie   srdca   počas   kontroly   dotyčným   policajtom. Sťažovateľ v obave o život, zdravie a slobodu vtedy už nemohol ďalej vykonávať svoju prácu,   musel   sa   presťahovať   a   dodnes   musí   utajovať   miesto   svojho   pobytu.   Až   dňa

17. 2. 2011 vyšetrovateľka zmenila výrok uznesenia. Je teda zrejmé, že prokurátor spôsobil prieťahy v konaní, ktoré umožnili policajtovi naďalej páchať nezákonnosti. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní dlhodobo umožňuje dotyčnému policajtovi beztrestne zneužívať svoje právomoci.... Vyšetrovateľka aj prokurátor mali informácie o tom, že na dotyčného   policajta   sú   viaceré   sťažnosti.   Dôkazom   je   uznesenie   Okresnej   prokuratúry Bratislava I zn.: 1 Pn 114/11-9... V ňom prokurátorka konštatuje existenciu pochybností o výkone oprávnení dotyčným policajtom. Vyšetrovateľka je podozrivá, že už v minulosti marila   vyšetrovanie   skutkov   dotyčného   policajta.   Jej   nečinnosť   je   predmetom   konania Sekcie   kontroly   a   inšpekčnej   služby   MV   SR   ČVS:   SKIS-192/IS-3-V-2011.   Prokurátor v konaní o trestnom oznámení sťažovateľa zo dňa 15. 2. 2010 pôsobil tak, aby neboli skutky dotyčného   policajta   vyšetrené.   Časť   výsledkov   tohto   pôsobenia   je   predmetom   ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 15. 11. 2011. V nadväznosti na uvedené, nemožno postup vyšetrovateľky a prokurátora dostatočne vysvetliť inak, ako úmyslom, spoločným konaním dosiahnuť   ochranu   policajta   pred   zodpovednosťou.   Ich   postup   nadriadení   považujú   za správny a preto žiada sťažovateľ zadosťučinenie v peniazoch.»

Podľa   názoru   sťažovateľa   napadnutým   uznesením   generálnej   prokuratúry   boli porušené jeho základné a iné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Generálnej prokuratúry SR zn.: XV/2 Gn 104/11-22 zo dňa 9. 11. 2011 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesením Generálnej prokuratúry SR zn.: XV/2 Gn 104/11-22 zo dňa 9. 11. 2011 bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 20 000,- Eur...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie generálnej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené a nadobudlo právoplatnosť18. novembra 2011.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného   práva,   t.   j.   v danom   prípade   najneskôr   od   18.   novembra   2011.   Predmetná sťažnosť bola podaná osobne až 29. februára 2012, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom (uplynula 18. januára 2012, pozn.).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012