znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 67/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 145/10 z 22. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2010   doručená   sťažnosť   V.   K.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   uznesením   Mestského   zastupiteľstva   v   Martine   (ďalej   aj   „mestské zastupiteľstvo“) č. 145/10 z 22. septembra 2010. Sťažovateľ v sťažnosti nesprávne označil dátum prijatia napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva č. 145/10 ako 22. október 2010   (prílohou   sťažnosti   je   „Výpis   z   uznesenia   č.   145/10   z   rokovania   Mestského zastupiteľstva   mesta   Martin   konaného   22.   9.   2010“,   ktorý   bol   vyhotovený   28. októbra 2010).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obyvateľom mestskej časti Martin – T. Sťažnosť   sťažovateľa   sa   týka   určenia   hraníc   volebných   obvodov   v   meste   Martin. Sťažovateľ   uvádza: „Domnievam   sa   a   som   presvedčený,   že   mestské   zastupiteľstvo pri schvaľovaní volebných obvodov porušilo časť 3 § 9, (1 a 4) zákona SNR č. 346/1990 Zb., lebo pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod.“ … „Tento bod bol sporný už od prvých volieb po roku 1989 a stal sa aj predmetom petície za odčlenenie T. od mesta Martin. Ústavný súd nám dal za pravdu keď Nálezom č. III. ÚS 23/00 rozhodol, že moje práva boli porušené. Mesto však tento proces odčlenenia odsabotovalo, čoho dôkazom je aj ďalší nález ÚS III. ÚS 24/01-31. Ani tento Nález Vášho súdu nebol splnený a tak sa všetko každé štyri roky opakuje.“ (citované z vyjadrenia sťažovateľa z 11. februára 2010).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:„Už piate volebné obdobie ja, ako občan mestskej časti Martin – T. sa domáham práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky priamo alebo slobodnou voľbou zástupcov podľa ods. (4) – občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Poslanci mestského zastupiteľstva Martin a pán primátor Mgr. art. A. H., tak ako jeho predchodca Ing. S. B. toto právo už dvadsať rokov porušujú…“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „1./ Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 v časti II. v bode b) boli podľa čl. 30 ods. (1) Ústavy SR práva V. K. porušené

2./ Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie sú podľa §48 ods. b) zákona NR SR č. 346/1990 Zb. neplatné, lebo neboli vykonané podľa citovaného zákona.

3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť v plnom znení a mesto Martin ho dá do súladu s § 9 ods. (4) zákona NRSR č. 346/1990 Zb., preto je nutné vykonať opakované voľby a v tom prípade:

4. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9 v počte poslancov a vytvorí nový jednomandátový volebný obvod č. 8, Martin – T.“

5. V podaní z 11. februára 2011 sťažovateľ uvádza: „navrhujem aby som sa mohol zastupovať sám a ak mi to nebude umožnené žiadam Ústavný súd, aby mi bol advokát pridelený EX OFFO.“

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa   ustanovenia   §   20   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,   akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.   K   návrhu   na   začatie   konania   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie sťažovateľa advokátom. V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov.   Cudzinci   s   trvalým   pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

7. Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo   do   orgánu   miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem navrhovateľov   uvedených   v   §   18   ods.   1   písm.   a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá   sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

8. Podľa § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   obecnom   zriadení“)   počet poslancov na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce takto:

a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,

b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,

c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,

d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,

e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,

f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,

g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,

h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,

i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,

j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 346/1990 Zb.)   pre   voľby   do   obecných   (mestských)   zastupiteľstiev   sa   v   každej   obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva   pomerne   k   počtu   obyvateľov   obce,   najviac však   12   poslancov   v   jednom volebnom   obvode;   v   mestách,   ktoré   sa   členia   na mestské   časti,   možno   utvoriť aj jednomandátové   volebné   obvody,   ak na   počet   obyvateľov   mestskej   časti   pripadá   iba jeden poslanec.

10. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. v meste, ktoré sa člení na mestské časti, hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.

III.

Namietané porušenie základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy uznesením mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010

1. Podstata   námietok   sťažovateľa   v   tejto   časti   spočíva   v   tvrdení,   že   uznesením mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010 v časti II v bode b) bolo porušené jeho základné právo na prístup k verejným a iným voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. Porušenie svojho práva vidí sťažovateľ v určení hraníc volebných obvodov a tvrdí, že „pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod“.

2. Namietaným uznesením mestské zastupiteľstvo určilo počet poslancov mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 (31 poslancov) a volebné obvody pre voľby do   mestského zastupiteľstva   na volebné obdobie   2010 –   2014 vrátane počtu   poslancov volených v každom z určených volebných obvodov (sedem volebných obvodov). Mestská časť T. bola zaradená do volebného obvodu č. 1: M. – Ľ. – J. – T. s počtom poslancov sedem.

3. Ústavný   súd   konštatuje,   že   obdobnou   sťažnosťou   sťažovateľa   namietajúcou porušenie základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v súvislosti s určením volebných obvodov (v tom čase uznesením mestského zastupiteľstva č. 101/06 z 27. júla 2006) sa už ústavný súd zaoberal v uznesení IV. ÚS 96/07 z 10. mája 2007, pričom sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

4. Z   už   citovaného   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (podobne IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).

5. Zákon č. 346/1990 Zb. v § 9 ods. 1 ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty poslancov,   ktorí   v   nich   majú   byť   zvolení   tak,   aby   každému   poslaneckému   mandátu zodpovedal   približne   rovnaký   počet   obyvateľov   obce   s   trvalým   pobytom   vo   volebnom obvode.   Obecné zastupiteľstvo   môže pri stanovení volebných obvodov   i   počtov v nich volených   poslancov   uplatniť   aj   iné   kritériá,   ale   len   vtedy,   ak   ich   uplatením   nedôjde k značným   disproporciám   v   počte   obyvateľov   pripadajúcich   na   jednotlivý   poslanecký mandát.   Veľké   rozdiely   v   počte   občanov   pripadajúcich   na   jeden   poslanecký   mandát v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody ( IV. ÚS 96/07).

6. Ústavný   súd   konštatuje,   že   mestské   zastupiteľstvo   bolo   pri   stanovení   počtu poslancov   na   volebné   obdobie   2010   –   2014   viazané   ustanovením   §   11   ods.   3   zákona o obecnom zriadení.

7. Pokiaľ   ide   o   zistenie   pomeru   počtu   obyvateľov   a   poslaneckých   mandátov, z dôkazov   predložených   sťažovateľom   vyplýva,   že   na   základe   podnetu   sťažovateľa sa napadnutým   uznesením   mestského   zastupiteľstva   č.   145/10   z   22.   septembra   2010 zaoberala aj Okresná prokuratúra Martin pod č. k. Pd 74/10-7. Z oznámenia o vybavení podnetu   z 29. novembra   2010   okrem   iného   vyplýva,   že   pokiaľ   ide   o   počet   obyvateľov pripadajúcich   na   jedného   poslanca, „pri   schválenom   počte   poslancov   mestského zastupiteľstva mesta Martin 31 pripadá na jedného poslanca od 1.582 do 2006 obyvateľov“. V   tejto   súvislosti   tiež   konštatovala,   že   vytvorenie   samostatného   volebného   obvodu v mestskej časti T. by znamenalo vytvorenie stavu, v rámci ktorého by na jeden poslanecký mandát   v   mestskom   zastupiteľstve   volený   v   takomto   volebnom   obvode   pripadlo   278 obyvateľov   oproti   1794   obyvateľom   pripadajúcim   na   jeden   volený   mandát   podľa celomestského priemeru.

8. Nepomer, ktorý by takto vznikol (278 obyvateľov na jeden poslanecký mandát oproti   1794   obyvateľom   pripadajúcim   na   jeden   volený   mandát   podľa   celomestského priemeru),   by   v   podmienkach   mesta   Martin   viedol   k   protiústavným   dôsledkom spočívajúcim   v   porušení   rovnosti   aktívneho   i   pasívneho   volebného   práva   výslovne garantovanej v čl. 69 ods. 2 a čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy (m. m. IV. ÚS 96/07).

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaným uznesením, ktorým sa v súvislosti s určením volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 nezriadil samostatný volebný obvod v mestskej časti T., nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy.

10. Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanej nezákonnosti volieb do mestského zastupiteľstva

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhal, aby ústavný súd rozhodol: „2/. Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie sú podľa §48 ods. B) zákona NRSR č. 346/1990 Zb. neplatné, lebo neboli vykonané podľa citovaného zákona. 3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť v plnom znení a mesto Martin ho dá do súladu s § 9 ods. (4) zákona NR SR č. 346/1990 Zb., preto je nutné vykonať opakované voľby…“

12. Ústavný súd uvádza, že v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený rozhodovať o vyhlásení volieb za neplatné. Ústavný súd o neplatnosti volieb koná a rozhoduje v osobitnom type konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pričom podmienkou na začatie konania je podanie sťažnosti oprávnenou osobou. Podľa § 59 zákona o   ústavnom   súde   sú   pre   podanie   sťažnosti   na   neústavnosť   alebo   nezákonnosť   volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb procesne legitimovaní okrem navrhovateľov   uvedených   v   §   18   ods.   1   písm.   a)   až   e)   zákona   o   ústavnom   súde (t. j. najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou a generálny prokurátor Slovenskej republiky) aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

13. V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   takto   rozhodol: „4/. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9 v počte   poslancov   a   vytvorí   nový   jednomandátový   volebný   obvod   č.   8,   Martin   –   T.“. Ústavný súd konštatuje, že nemôže nahrádzať rozhodovanie iných orgánov a určiť obsah rozhodnutia, ktoré má vo svojej právomoci vydať mestské zastupiteľstvo. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

14. K ústavnej sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie pre advokáta. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom na ustanovenie advokáta v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2011