znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 669/2015-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom, Advokátskakancelária, Mlynárska 19, Košice, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu StaráĽubovňa sp. zn. 7 Nt 5/2014 z 11. septembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nt 5/2014 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v aúhradu trov právneho zastúpenia v sume355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súdStará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Urbánka, Advokátskakancelária, Mlynárska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.II. ÚS 669/2015-13 z 22. októbra 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu StaráĽubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Nt 5/2014 z 11. septembra 2014.

Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokovalústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 7. decembra2015 a okresný súd vo vyjadrení z 18. novembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo odústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrenínachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokát sídliaci v Bardejove opatrenímokresného súdu sp. zn. 0 Tp 1/2014 z 2. januára 2014 ustanovený za obhajcu obvinenému ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, okres Stará Ľubovňa (ďalej len „obvinený“). Uznesenímokresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-35 z 12. mája 2014 bola trestná vec obvineného pre prečinmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 345 ods. 1 písm. d) Trestného zákonaprávoplatne ukončená. Podaním zo 4. júna 2014 sťažovateľ vyúčtoval okresnému súdutrovy nutnej obhajoby, paušálnu náhradu a náhradu cestovných výdavkov v celkovej sume256,43 €.

Uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95z 23. júna 2014 bola sťažovateľovi priznaná celkom suma 125,51 €. Nebola mu priznanácestovná náhrada za použitie osobného motorového vozidla a náhrada za stratu časustráveného na ceste zo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája2014 na účely účasti sťažovateľa ako ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutíokresného súdu vo výške 79,05 € vrátane pomernej časti dane z pridanej hodnoty. Podľanázoru vyššieho súdneho úradníka okresného súdu tieto náhrady spojené s účasťouna úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý obhajcu ustanovil,priznať nemožno. Inak nebolo nepriznanie náhrady právne zdôvodnené.

V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosťuznesenia pre absenciu právneho zdôvodnenia, keďže v uznesení sa necituje konkrétneustanovenie príslušného právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté, s tým, žeustanovenia, na ktoré sa okresný súd odvoláva, majú tak z gramatického, ako ajsystémového a logického pohľadu opačný charakter.

Uznesením samosudkyne okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra 2014(v sťažnosti nesprávne uvedené z 11. septembra 2017, pozn.) bola sťažnosť zamietnutá.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2014. Podľa názoru samosudkyneokresného súdu argumentácia napadnutého uznesenia je správna s tým, že pravidlá prepriznanie odmeny boli dohodnuté v obvode Krajského súdu v Prešove na základe záverovz porady predsedov súdov konanej 17. októbra 2014 a 14. marca 2014. Ani uznesenieo sťažnosti nemá právne zdôvodnenie a obsah ustanovenia § 17 ods. 1 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „tarifa“)je nahradený závermi z porady predsedov súdov.

Na základe uvedeného považuje sťažovateľ za preukázané, že okresný súd takuznesením z 23. júna 2014, ako aj uznesením z 11. septembra 2014 rozhodol v rozpores ustanovením § 17 ods. 1 tarify v znení účinnom od 1. júla 2013. Okresný súd ani v jednomz vydaných uznesení neuviedol, na základe akého právneho predpisu rozhodol o nárokusťažovateľa tak, že mu nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, za vykonanýúkon spočívajúci v účasti na verejnom zasadnutí okresného súdu 12. mája 2014, tedav mieste, ktoré nie je sídlom sťažovateľa ako advokáta. Preto obe uznesenia sú podľasťažovateľa nepreskúmateľné a uznesenie z 11. septembra 2014 dokonca právnukvalifikáciu nahrádza dohodnutými pravidlami priznávania odmien v zmysle záverovz porady predsedov súdov.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením č. k. 7Nt 5/2014-95 zo dňa 23.6.2014 a uznesením č. k. 7Nt 5/2014-102 zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného obhajcu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Nt 5/2014 porušil právo v ustanovení § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013 sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, advokát, ⬛⬛⬛⬛, na to, aby jeho nárok na náhradu cestovného a náhrady za stratu čas mu bol spravodlivo prejednaný nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej republiky, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde, zaručené čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivú odmenu za prácu, zaručené čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo každého človeka na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky, zaručené v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Uznesenie č. k. 7Nt 5/2014-95 zo dňa 23.6.2014 a uznesenie č. k. 7Nt 5/2014-102 zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného obhajcu Okresného súdu v Starej Ľubovni zrušuje a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.“

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 66/2015 z 18. novembra 2015doručeného ústavnému súdu 24. novembra 2015 vyplýva, že trvá v celom rozsahu naodôvodnení napadnutého uznesenia s tým, že spôsobom a dôvodmi tohto uznesenia jeokresný súd viazaný.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. decembra 2015 doručenej ústavnémusúdu 9. decembra 2015 vyplýva, že sťažovateľ trvá na sťažnosti s tým, že nie je jasné,na akom základe bol okresný súd oprávnený rozhodovať o nárokoch sťažovateľa nie podľatarify ako všeobecne záväzného právneho predpisu, ale podľa záverov z porady vedeniaKrajského súdu v Prešove. Požaduje priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celkovejvýške 355,73 €.

II.

Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95z 23. júna 2014 vyplýva, že sťažovateľovi bola priznaná odmena celkom vo výške 125,51 €.Čo sa týka cestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou uskutočnenouzo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti naverejnom zasadnutí okresného súdu v celkovej výške 79,05 €, túto nebolo možné priznať.Sťažovateľ ako obhajca bol zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť zaobhajcov v zmysle Trestného poriadku pre daný súd, na základe jeho dobrovoľneja výslovnej žiadosti v zmysle § 87 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľnezapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídla daného súdu, nemožno mu priznať náhraducestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratu času v súvislosti s úkonmi vykonávanýmiv mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išlo o ničím neodôvodnené a nedôvodnénavýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovi patrí preto popri odmene a náhradeza miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné náhrada cestovných výdavkova náhrada za stratu času len v súvislosti s úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla danéhosúdu, a to za rovnakých podmienok ako v prípade ustanovených obhajcov majúcich sídlopriamo v mieste sídla daného súdu.

Z uznesenia samosudkyne okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra2014 vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniuvyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95 z 23. júna 2014. Podľanázoru samosudkyne okresného súdu náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratučasu v spojení s účasťou obhajcu na úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídlasúdu, ktorý obhajcu na povinnú obhajobu ustanovil, priznať nemožno. Obhajca je dozoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť za obhajcov v zmysle Trestného poriadkupre daný súd, zapisovaný dobrovoľne a na výslovnú žiadosť (§ 87 ods. 1 zákonao advokácii). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľne zapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídladaného súdu, nemožno mu priznať náhradu cestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratučasu pri úkonoch vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išloo ničím neodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovipatrí preto popri odmene a náhrade výdavkov na miestne telekomunikačné výdavkya miestne prepravné náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času len v súvislostis úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla daného súdu, a to za rovnakých podmienok akotým ustanoveným obhajcom, ktorí majú sídlo priamo v mieste sídla daného súdu. Tietopravidlá priznávania odmien boli dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov17. októbra 2013 a 14. marca 2014.

Z prípisu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 7/2015-dr.Kl/Ro z 8. septembra2015 doručeného ústavnému súdu 16. septembra 2015 v reakcii na dopyt ústavného súduvyplýva, že sťažovateľ bol 1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súdmôže ustanoviť za obhajcov ex offo v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd odmietnutím jeho požiadavky na priznaniecestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou z jeho sídla v Bardejove doStarej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti na verejnom zasadnutí okresného súduv celkovej výške 79,05 € porušil jeho označené práva podľa ústavy, listiny a dohovoru,keďže rozhodol celkom bez opory v príslušných právnych predpisoch.

Okresný súd považuje uznesenie za správne, a to s poukazom na to, že sťažovateľ bolzapísaný dobrovoľne a na vlastnú výslovnú žiadosť do zoznamu advokátov, ktorých možnoustanoviť za obhajcov v zmysle Trestného poriadku pre daný súd. Z tohto dôvodu munebolo možné požadované náhrady priznať. V opačnom prípade by išlo o ničímneodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Toto pravidlo priznávaniaodmien bolo dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov konaných 17. októbra2013 a 14. marca 2014.

Podľa § 87 ods. 1 zákona o advokácii komora vedie zoznam advokátov, ktorýchmôže predseda senátu alebo sudca ustanoviť za obhajcov podľa osobitného predpisu.Komora zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Komora zasielapravidelne tento zoznam okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskejrepubliky.

Podľa § 17 ods. 1 tarify pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktorénie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovináhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú ajzačatú polhodinu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovaťani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohouústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúchainterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontroluzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie vecivšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonnéhopredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľkoodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatismutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Z pohľadu ústavného súdu treba zo skutkového hľadiska zdôrazniť, že sťažovateľ bol1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súd môže ustanoviť za obhajcovex offo, v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov. Sťažovateľ sa teda z vlastnej iniciatívyneuchádzal o možnosť poskytovať obhajobu ex offo aj v obvode niektorého iného súdu.Tým menej mohol prejaviť vôľu poskytovať obhajobu ex offo v obvode niektorého inéhosúdu bez nároku na náhradu cestovného a straty času.

Možno urobiť záver, že bez výslovného prejavu vôle zo strany sťažovateľaposkytovať obhajobu ex offo mimo obvodu Okresného súdu Bardejov a bez nároku napríslušné náhrady neprichádza do úvahy uprieť mu nárok na náhradu cestovných výdavkova straty času. Výklad, ku ktorému okresný súd dospel, je v jednoznačnom rozpores ustanovením § 87 ods. 1 zákona o advokácii a § 17 ods. 1 tarify, a je preto arbitrárny, resp.zároveň aj ústavne neudržateľný.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené úvahy došlo k porušeniu základného práva sťažovateľana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Znamená to zároveň, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietanýmporušením čl. 28 listiny.

Treba tiež dodať, že záujem okresného súdu na nenavyšovaní výdavkov na nutnúobhajobu možno riešiť len tým, že ustanovovaní budú iba advokáti zapísaní v zoznames pôsobnosťou pre obvod okresného súdu.

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnostivyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu za 2 úkony právnych služieb advokátav roku 2015 (prevzatie a príprava zastupovania a replika na vyjadrenie predsedníčkyokresného súdu) po 139,83 €, režijný paušál 2 x 8,39 €, ako aj daň z pridanej hodnoty59,28 €. Priznal celkom sumu 355,72 € (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba podprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jehodoručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016