znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 669/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa)   a   sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   T., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, Kukučínova 12, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 83/2010, ako aj postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2014 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu možno vyvodiť, že ňou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   práva   na prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 83/2010, hoci v petite sťažnosti uvádza, že k porušeniu označených práv došlo aj postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007.

Zo sťažnosti   a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu   návrh 14. apríla 2010, ktorým sa   domáha náhrady škody, pričom   namieta, že ani po uplynutí štyroch rokov okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol. Sťažovateľ poukazuje na to, že v napadnutom konaní sa vyskytli viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu a k náprave nedošlo   ani   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   podľa   § 62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

„Okresný   súd   v   Liptovskom   Mikuláši   porušil   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48.   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom na Okresnom súde v LM, č. k. 8 C 2/2007, nakoľko súdne konanie o náhradu škody s prísl. (33 251,35 €) prebieha už takmer 4 roky a za viaceré obdobia súd vo veci nekonal. Aktuálne súd vo veci pojednával naposledy v decembri 2012, ktoré pojednávanie odročil za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Od tejto doby viac ako 1   rok   nebolo   vydané   resp.   doručené   uznesenie   o   nariadení   kontrolného   znaleckého dokazovania a vo veci nebol realizovaný žiaden iný úkon.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši porušil právo... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom pod č. k. 8 C 83/2010, nakoľko súdne konanie o zaplatenie 33 251,35 € s prísl. prebieha takmer 4 roky a za viaceré obdobia súd vo veci nekonal.

Dňa   7.   2.   2014   podal   navrhovateľ   do   rúk   predsedníčky   Okresného   súdu Liptovský Mikuláš sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a proti porušovaniu základných práv a slobôd   podľa   článku   127   Ústavy   SR.   Dňa   10.   3.   2014   bola   právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená odpoveď na predmetnú sťažnosť pod Spr 255/14-5 kde je konštatované, že súd vo veci koná, aj keď medzi jednotlivými úkonmi sú dlhšie odstupy a táto skutočnosť je údajne z dôvodu nedostatočného počtu sudcov a vysokou zaťaženosťou sudcov.   Takáto   odpoveď   je   neakceptovateľná   aj   z   dôvodu,   že   je   nepredstaviteľné, aby nebolo   možné   pri   riadnej   organizácii   práce   v   senáte,   pri   využití   asistentky,   VSÚ príslušného   senátu   vypracovať,   vyhotoviť   jednoduché   uznesenie   o   nariadení   znaleckého dokazovania a toto doručiť účastníkom.

...   súdne   konanie   prebieha   už   viac   ako   4   roky   a   od   posledného   pojednávania v decembri 2012 súd vôbec vo veci nekonal.

Žiadna zložitosť veci nemôže ospravedlniť takúto dĺžku súdneho konania a nečinnosť súdu. Ústavný súd by v tejto súvislosti mal zohľadniť nasledovné: Práva a faktická zložitosť Správanie účastníka súdneho konania Postup súdu...   Predmetom   konania   je   zaplatenie   sumy   titulom   ceny   za   zhotovenie   diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom pričom predmetné konanie neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako právne alebo skutkovo zložité.

... Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak navrhovateľ poskytuje súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia vecí. Naopak odporca využíva všetky možné obštrukcie, aby sa vyhol súdnemu konaniu a zmaril súdom nariadené termíny pojednávania, pričom súd napriek viacerým zákonným možnostiam v zmysle občianskeho súdneho poriadku na zabezpečenie priebehu konania postupuje vo veci veľmi neefektívne....   Zbytočné   prieťahy   v   predmetnom   konaní   sú   zapríčinené   jednak   nečinnosťou Okresného súdu v Žiline počas viacerých období, ale tiež neefektívnou a nesústredenou činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Základné právo M. T... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 porušené bolo. Okresnému   súdu   Liptovský   Mikuláš   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 83/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

M.   T...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10.000,-   €   (slovo desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Liptovskom Mikuláši povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   340,90   €   na   účet   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým,   že   právna   neistota,   v   ktorej   sa   nachádza, „mu   spôsobuje   nielen   materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu“.

V súvislosti s týmto návrhom sťažovateľ tiež uvádza:„Predmetom   sporu   je   suma   33.251,35   €   istiny   s   príslušenstvom,   ktorú   odporca, vedľajší účastník protiprávne odmieta zaplatiť a dlhuje mi túto sumu za obdobie dlhšiu dobu. Súd ho doposiaľ nezaviazal na zaplatenie tejto sumy napriek tomu, že ide o vysokú sumu, ktorej neuhradenie má negatívny vplyv na bežný život sťažovateľa, keď nárok vo veci 8 C 83/2010 si uplatňuje z dôvodu poškodenia jeho zdravia odporkyňou, v dôsledku ktorej skutočnosti nie je pracovne činný, invalidný a má značné zdravotné ťažkosti.

Vzhľadom aj na jeho súčasný zdravotný stav, ktorá skutočnosť je fakticky predmetom prejednania predmetnej veci veľmi podstatný aj vzhľadom na dlhodobú (v súčasnosti viac ako 4 ročnú nečinnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš, žiadam mi priznať podľa zásad spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   mojich   práv primerané finančné zadosťučinenie...“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   popri   uvedení   petitu   je   ďalšou   povinnosťou sťažovateľa,   aby   svoju   sťažnosť   náležite   odôvodnil,   t.   j.   aby   čo   najpresnejšie   opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne   argumenty   a   právne   posúdenie   predloženého   sporu.   Nedostatok   odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014).

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti, ktorý nekorešponduje jej obsahu, vymedzuje nejednoznačne štátny orgán, proti ktorému sťažnosť smeruje, a tiež napadnuté konanie tohto orgánu.   V   odôvodnení   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   tiež   uvádza   protichodné   a   vzájomne sa vylučujúce skutočnosti, ktoré neumožňujú jednoznačne ustáliť štátny orgán (všeobecný súd), proti ktorému sťažnosť smeruje, a tiež identifikovať jednoznačne konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho práv, a tým odstrániť nejednoznačnosti v petite sťažnosti.

Ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ,   zastúpený   kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru „Okresným súdom   v   Žiline   postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   2/2007“.   V   nadväznosti na to žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal „Okresnému   súdu   Liptovský   Mikuláš...   v   konaní vedenom   pod sp. zn. 8 C   83/2010   konať   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a   tiež   žiada, aby Okresnému súdu Liptovský Mikuláš uložil povinnosť vyplatiť mu priznané primerané finančné zadosťučinenie a uhradil mu trovy právneho zastúpenia.

V   odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľ   označuje   za   porušovateľa   svojho   základného práva podľa ústavy a podľa listiny a práva podľa dohovoru „Okresný súd v Liptovskom Mikuláši“, tiež však uvádza, že „... prieťahy v predmetnom konaní sú zapríčinené jednak nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Žiline   počas   viacerých   období,   ale   tiež   neefektívnou a nesústredenou   činnosťou...“. Napadnuté   konanie   označuje   sťažovateľ   v   odôvodnení sp. zn. „8 C 83/2010“, ale tiež aj sp. zn. „8 C 2/2007“. Podľa skutočností, ktoré uvádza sťažovateľ vo svojej argumentácii, predmetom napadnutého konania je „zaplatenie sumy titulom   ceny   za   zhotovenie   diela   na   základe   zmluvy   o   dielo   uzatvorenej   medzi navrhovateľom a odporcom“. Rovnako tak však sťažovateľ uvádza, že predmetom „sporu je suma 33.251,35 € istiny s príslušenstvom, ktorú odporca, vedľajší účastník protiprávne odmieta zaplatiť a dlhuje mi túto sumu za obdobie dlhšiu dobu“.

Sťažnosť v   predloženej   podobe neumožňuje ústavnému súdu   ustáliť jej predmet, pričom rozsah jej nedostatkov a ich charakter nemožno odstrániť ani posúdením jej obsahu, teda   postupom   podľa   §   41   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,   ktoré   je   povinný   vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne spôsobilé vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Uvedené   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   sťažovateľa   boli dôvodom   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie   ústavný súd   sťažovateľa   na odstránenie nedostatkov sťažnosti   nevyzýval,   primerane   aplikujúc   §   5   ods.   2   OSP   v   spojení   s   §   31a   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014