znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 666/2024-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho prerokoval oznámenie sudkyne I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3167/2024 takto

r o z h o d o l :

1. Sudkyňa I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová n i e j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3167/2024.

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudkyňa I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová svojím listom z 3. decembra 2024 predsedovi ústavného súdu oznámila, že ústavnému súdu bola doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a spol. Ústavná sťažnosť sťažovateľov vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3167/2024 bola v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená sudcovi ústavného súdu Miroslavovi Durišovi ako sudcovi spravodajcovi. Na konanie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľov je v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) príslušný prvý senát ústavného súdu v zložení Miloš Maďar, predseda senátu, sudkyňa Jana Baricová a sudca Miroslav Duriš, členovia senátu.

2. Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu v súlade s § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde oznámila skutočnosti, ktoré môžu zakladať pochybnosť o jej nezaujatosti a nestrannosti ako sudkyne ústavného súdu, a to z dôvodu, že dlhé roky osobne pozná jednu zo sťažovateliek a má s ňou vzťah, ktorý by jej mohol brániť postupovať a rozhodnúť nezaujato napriek predmetu ústavnej sťažnosti, počtu sťažovateľov, ako aj tomu, že iní sťažovatelia ako sporové strany podali prakticky totožné ústavné sťažnosti, v ktorých bola, resp. je členkou senátu – ide o konania vedené ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 270/2024 a I. ÚS 671/2024.

II.

3. V súlade s § 49 ods. 1 prvou vetou a ods. 4 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

4. V súlade s § 51 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

5. Podľa čl. IV bodu 1 písm. b) rozvrhu práce na rok 2024 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.

6. Pokynom predsedu ústavného súdu zo 4. decembra 2024 bola vec pridelená II. senátu ústavného súdu, ktorý ju v súlade s citovaným článkom rozvrhu práce prerokoval v zložení Peter Molnár (predseda senátu a sudca spravodajca) a sudcovia Peter Straka a Ľuboš Szigeti.

7. Z oznámenia sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej vyplýva, že dôvodom jej vylúčenia z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti má byť jej pomer k jednej zo sťažovateliek tak, ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom sudkyňa Jana Baricová len stroho uviedla, že dlhé roky osobne pozná jednu zo sťažovateliek ⬛⬛⬛⬛ a má s ňou vzťah, ktorý by jej mohol brániť postupovať a rozhodnúť nezaujato. Podľa názoru námietkového senátu ide o subjektívne presvedčenie sudkyne ústavného súdu, ktoré nepochybne vyplýva z určitých objektívnych okolností, ktoré však v jej oznámení predsedovi ústavného súdu absentujú, a preto nie je možné zhodnotiť, o aký druh či charakter vzťahu ide. Každý medziľudský vzťah sa prejavuje určitými prvkami správania a vzájomnej interakcie. Na rozhodnutie o tom, či so zreteľom na pomer sudkyne ústavného súdu k menovanej sťažovateľke možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, nestačí vyjadrenie, že sa so sťažovateľkou „dlhé roky osobne pozná“, a to obzvlášť v situácii, keď samotná sudkyňa deklaruje, že iní sťažovatelia ako sporové strany podali prakticky totožné ústavné sťažnosti, v ktorých bola, resp. je členkou senátu.

8. Na rozhodnutie, či možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu vzhľadom na jej pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania, sa vyžaduje osvedčenie objektívnych skutočností o vzájomnom vzťahu účastníka konania a sudkyne ústavného súdu. Keďže žiadna takáto skutočnosť z oznámenia sudkyne ústavného súdu nevyplýva, nemožno dospieť k záveru, že by sudkyňa Jana Baricová mala k sťažovateľke pomer, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.

9. Na základne uvedeného námietkový senát dospel k záveru, že sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová nie je podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde vylúčená z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3167/2024. Preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (bod 1 výroku tohto uznesenia).

10. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu