znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 665/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s. r. o.,   O.,   zastúpenej   advokátkou JUDr.   K.   K.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   súdnu   a   inú ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Daňového   úradu   Dolný   Kubín č. 657/320/49130/2011/Pri   z 24.   októbra   2011   vo   veci   dodatočného   platobného   výmeru Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/41570/11/Fac z 5. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2013 doručená   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s. r. o.,   O.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy rozhodnutím   Daňového   úradu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „daňový   úrad“) č. 657/320/49130/2011/Pri   z 24.   októbra   2011   vo   veci   dodatočného   platobného   výmeru daňového úradu č. 657/230/41570/11/Fac z 5. septembra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Dňa 05. 09. 2011 vydal správca dane (v dobe vydania rozhodnutia Daňový úrad Ružomberok)   dodatočný   platobný   výmer   č.   657/320/41570/11/Fac,   ktorým   vyrubil sťažovateľovi   ako   daňovému   subjektu   (ďalej   aj   ako   „daňový   subjekt“)   rozdiel   dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 v sume 57.487,99 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 27. 09. 2011 v mene sťažovateľa odvolanie právna   zástupkyňa   JUDr.   K.   Prílohou   odvolania   bolo   aj   splnomocnenie,   ktorým   bola právnej   zástupkyni   udelená   plná   moc   vo   veci   dodatočného   platobného   výmeru č. 657/320/41570/11/Fac   zo   dňa   05. 09. 2011,   vydaného   správcom   dane   a   ďalších rozhodnutí správcu dane až do právoplatnosti vo veci samej.

Správca dane rozhodnutím č. 657/320/49130/2011/Pri zo dňa 24. 10. 2011 odvolanie zamietol z dôvodu, že odvolanie bolo podané nepríslušnou osobou.

Zároveň správca dane oznámil listom č.   657/320/49447/2011/Pri zo dňa 24.   10. 2011 JUDr. K., že ňou podané odvolanie z 27. 09. 2011 zamietol, nakoľko bolo podané osobou na to nepríslušnou.

Správca   dane   tak   učinil   bez   toho,   aby   v prípade,   ak   u   neho   vznikli   pochybnosti a osobe splnomocnenca, vyzval daňový subjekt v rámci vytýkacieho konania podľa § 41 zákona č. 511/1991 Zb. na odstránenie pochybností.

Správca   dane   listom   č.   657/320/51692/2011/Pri   zo   dňa   10. 11. 2011   podal daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina podnet na preskúmanie vlastného rozhodnutia o odvolaní, kedyže bolo vydané v rozpore ust. § 47 ods. 6 zák. č. 511/1967 Zb.

Podnet na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia podal i daňový subjekt dňa 24. 11. 2011 podal daňový subjekt podnet na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Následne   Daňové   riaditeľstvo   SR   Banská   Bystrica   zrušilo   rozhodnutím č. 1/228/23039-127147/2011/993168-r zo dňa 30. 11. 2011 rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/320/49130/2011/Pri zo dňa 24. 10. 2011 o odvolaní, nakoľko toto rozhodnutie nemalo byť vydané vôbec.

Na   základe   uvedeného,   dňa   21. 06. 2012   podal   daňový   subjekt   na   Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. V predmetnej sťažnosti namietal nezákonnosť postupu a činnosti správcu dane a daňového riaditeľstva. Predovšetkým daňový subjekt namietal zamietnutie odvolania z dôvodu jeho podania nepríslušnou osobou na základe predloženého splnomocnenia, ďalej skutočnosť, že nebolo   o   odvolaní   rozhodnuté,   nezákonnosť   postupu   Daňového   úradu   Dolný   Kubín a nezákonnosť   rozhodnutia   Daňového   riaditeľstva   SR   z   dôvodu   nedostatočne   zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.

O   sťažnosti   bolo   rozhodnuté   24. 09. 2012   a   daňovému   subjektu   bolo   doručené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti dňa 03. 10. 2012. Podľa jeho obsahu Finančné riaditeľstvo   SR   považovalo   námietky   týkajúce   sa   postupu   správcu   dane   ohľadom doručených splnomocnení za neopodstatnené.

Dňa   24. 10. 2012   vydal   Daňový   úrad   Žilina   daňovú   exekučnú   výzvu č. 9500501/5/3078974/2012/Dur.

Následne sa daňový subjekt domáhal ochrany svojich práv podaním na Okresnú prokuratúru.   Podnet   daňového   subjektu   bol   postúpený   na   vybavenie   z   dôvodu   vecnej a miestnej príslušnosti Krajskej prokuratúre v Žiline.

Dňa   14.   03. 2013   vydala   Krajská   prokuratúra   Žilina   „Upovedomenie   o   spôsobe vybavenia   podnetu“.   Pri   vybavovaní   podnetu   sa   zaoberala   celým   konaním   v   rozsahu namietaných skutočností. Z jeho obsahu vyplýva, že prokuratúra v namietanom postupe ani v rozhodovaní nezistila porušenie zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,   ktoré by   odôvodňovalo prijatie   prostriedku prokurátorského dozoru.   Z   tohto dôvodu podnet daňového subjektu odložila.»

Sťažovateľka ďalej uviedla:«Dňa 03. 05. 2011 bolo správcovi dane doručené písomné splnomocnenie, ktorým konateľka daňového subjektu   M.   S.   splnomocnila Ing.   P.   S.   na   zastupovanie daňového subjektu v konaní na daňovom úrade č. 657/320/17265/2011/Pri. Následne správca dane vyzval daňový subjekt aby v doručenom splnomocnení odstránil nedostatky v zmysle § 9 zák. č. 511/1992 Zb. a v intenciách výzvy. Zároveň daňový subjekt poučil o následkoch neodstránenia nedostatkov podania.

Dňa 20. 05. 2011 bolo správcovi dane doručené splnomocnenie, ktorým bol Ing. P. S. splnomocnený na zastupovanie daňového subjektu v konaní č. 657/320/17265/2011/Pri v plnom rozsahu.

Následne 26. 05. 2011 bolo správcovi dane doručené ďalšie splnomocnenie, podľa ktorého   bol   Ing.   P.   S.   splnomocnený   na   zastupovanie   v   konaní   na   Daňovom   úrade   v Dolnom Kubíne v plnom rozsahu. Rozsah plnomocenstva nebol presne vymedzený, preto ho správca dane považoval za všeobecné.

Dňa 23. 09. 2011 bola daňovým subjektom odvolaná plná moc udelená Ing. P. S., avšak toto odvolanie doručil daňový subjekt správcovi dane až 25. 11. 2011. Následkom tohto nedopatrenia správca dane nevedel o odvolaní tejto plnej moci až do uvedeného dňa. Dňa 26. 09. 2011 bolo daňovým subjektom udelené splnomocnenie JUDr. K. K. vo veci „... Dodatočného platobného výmeru č. 657/320/41570/11/Fac zo dňa 05. 09. 2011 vydaný   Daňovým   úradom   Dolný   Kubín   a   ďalších   rozhodnutí   správcu   dane   až   do právoplatnosti vo veci samej...“

Sťažovateľ   má   za   to,   že   správca   dane   zásadne   porušil   viaceré   práva   daňového subjektu   (vrátane   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu)   tým,   že   rozhodnutím č. 657/320/49130/2011/Pri zo dňa 24. 10. 2011 podľa § 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb.   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   ako   „Rozhodnutie“)   odvolanie   daňového subjektu   podaného   proti   dodatočnému   platobnému   výmeru   prostredníctvom   právnej zástupkyne zamietol, a tým zmaril právo daňového subjektu v rámci odvolacieho konania domáhať   sa   svojich   práv.   Daňové   riaditeľstvo   svojím   rozhodnutím   č.   1/228/23039- 127147/2011/993168-r   zo   dňa   30. 11. 2011   uvedené   rozhodnutie   správcu   dane   zrušilo, avšak len z procesného hľadiska.

Vydaním   rozhodnutia   o   zamietnutí   odvolania,   na   vydanie   ktorého   nebol   správca dane zákonom oprávnený, došlo z jeho strany k závažnej procesnej chybe ktorou význame zasiahol do práv daňového subjektu.

Správca dane v poučení tohto Rozhodnutia uviedol, že proti tomuto Rozhodnutiu sa podľa § 47 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nemožno odvolať. Rozhodnutie bolo adresované daňovému subjektu, právnej zástupkyni bolo doručené len oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 24. 10. 2011, a to s poukazom na § 9 príslušného zákona, pretože v tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu.

Toto Rozhodnutie správcu dane je arbitrárne a neakceptovateľné. Ani správca dane (a následne ani Daňové riaditeľstvo SR) sa nezaoberali skutočnosťou, že u správcu dane sú v spise založené tri plné moci, resp. štyri vrátane plnej moci udelenej právnej zástupkyni a žiadnym   spôsobom   nezdôvodnili,   prečo   považujú   za   relevantné   vo   veci   práve splnomocnenie zo dňa 25. mája 2011. Pritom ani ohľadne jedného zo splnomocnení nebolo daňovým subjektom správcovi dane oznámené, že bolo vypovedané, resp. odvolané.... Skutočnosť, že daňový subjekt nedoručil správcovi dane odvolanie svojho prvého splnomocnenia   ešte   pred   udelením   nového,   je   jeho   procesnou   chybou.   Nemožno   ale opomenúť fakt, že udelením nového splnomocnenia prejavil svoju vôľu toto splnomocnenie udeliť   inej   osobe,   a   teda   sa   od   tohto   okamihu   nechať   zastupovať   v   konaní   novým splnomocnencom....

Keďže boli správcovi dane doručené viaceré plné moci a všetky spĺňali predpismi požadované náležitostí, správca dane mal vyzvať účastníka konania - daňový subjekt, aby sa vyjadril,   kto zo splnomocnených zástupcov je zástupcom v konaní, resp. od ktorého okamihu došlo k zmene zástupcu a súčasne vyzvať, aby k tomu učinil príslušné kroky.... Konanie   správcu   dane,   resp.   jeho   nekonanie   spočívajúce   v   nevyzvaní   daňového subjektu, aby v primeranej lehote určil a oznámil, ktorý zo splnomocnených zástupcov je zástupcom v danej veci, považuje daňový subjekt za hrubú chybu správcu dane,   keďže nekonal napriek tomu, že konať mal. Následne sa správca dane dopustil ďalšej hrubej chyby keď vydal rozhodnutie o zamietnutí odvolania, na vydanie ktorého nebol oprávnený. Zároveň v rozhodnutí uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, čím zmiatol daňový subjekt a vyvolal v ňom pochybnosti o dôvere k právnemu poriadku.... Správca dane ničím nepreukázal, na základe čoho dospel k záveru, kto je zástupcom v   danom   konaní,   hoci   mu   boli   doručené   viaceré   platné   splnomocnenia   urobené   podľa zákona.   Žiadny   právny   predpis   nestanovuje,   že   sa   má   prihliadať   napr.   len   na   prvé z doručených splnomocnení, resp. že zástupcu nemožno zmeniť. Správca dane si svojvoľne urobil   úsudok   o   tejto   skutočnosti   a   nedostatočne   zistil   skutkový   stav   pre   konanie a rozhodnutie v danej veci, a to v rozpore s vyššie uvedenými princípmi.

... Odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí odvolania (ako aj tomu predchádzajúci postup správcu dane) tým, že daňový subjekt môže mať v konaní len jedného zástupcu, nie je postačujúce. Predovšetkým v tomto prípade, keď sa na správcu dane kladie požiadavka aby konal, ide zo strany správcu dane o podstatné porušenie jeho oprávnení a povinností, ktorým významne zasiahol do práva daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného ústavou, ako aj na to nadväzujúcich práv, napr. právo na dobrú verejnú správu. Porušením   ústavného   práva   daňového   subjektu   došlo   aj   k   porušeniu   jeho   viacerých zákonnom priznaných práv, predovšetkým práva na opravný prostriedok.»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené tým, že Daňový úrad Dolný Kubín ako správca dane zamietol odvolanie podané v lehote prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne rozhodnutím na ktoré nebol   oprávnený   a   bez   toho,   aby   spoľahlivo   zistil,   ktorý   splnomocnený   zástupca   je zástupcom v konaní, čím zmaril právo daňového subjektu domáhať sa svojich práv v rámci odvolacieho konania.

3. Daňovému úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín sa prikazuje aby prijal odvolanie podané v lehote splnomocnenou právnou zástupkyňou daňového subjektu a konal o ňom.

4. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín je povinný uhradiť spoločnosti A., s. r. o... trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb vykonané v roku 2013... v sume 275,94 EUR... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Zároveň sťažovateľka žiadala, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   po   predbežnom prerokovaní   návrhu   odložil   vykonateľnosť rozhodnutia č.   657/320/41570/11/Fac   zo   dňa 05. 09. 2011 a uložil Daňovému úradu Žilina, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prerušil daňové exekučné konanie začaté 28. 09. 2012 vo veci vymáhania daňového nedoplatku za daň z pridanej hodnoty vo výške 55.446,72 Eur“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení   s čl.   2   ods.   2   a 3   ústavy,   je   tvrdenie,   že   postupom   daňového   úradu   vo   veci dodatočného daňového výmeru č. 657/320/41570/11/Fac z 5. septembra 2011, konkrétne tým,   že   daňový   úrad   ako   správca   dane   svojím   rozhodnutím   č. 657/320/49130/2011/Pri z 24. októbra 2011 zamietol jej odvolanie podané v lehote prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne rozhodnutím, na ktoré nebol oprávnený, a bez toho, aby spoľahlivo zistil, ktorý splnomocnený zástupca je zástupcom v konaní, došlo k porušeniu jej práva domáhať sa svojich práv v rámci odvolacieho konania.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy i. f., ako aj z § 49 zákona o ústavnom súde vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv a slobôd je daná iba subsidiárne, t. j. v prípade, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Daňové   orgány   pri   rozhodovaní   majú   postavenie   správneho   orgánu,   ktorého rozhodnutie a postup podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) podlieha preskúmaniu všeobecným súdom.

Podľa   §   247   OSP   súdy   preskúmavajú   na   základe   žalôb   proti   rozhodnutiam a postupom   správnych   orgánov   zákonnosť   týchto   rozhodnutí   a   postupov.   Rozsah preskúmavacej činnosti súdu je limitovaný negatívnym výpočtom takých rozhodnutí podľa § 248 OSP, ktoré taxatívne vypočítava rozhodnutia vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu a   odkazuje   aj   na   také   rozhodnutia   správnych   orgánov,   ktorých   preskúmanie   vylučujú osobitné predpisy, v danom prípade § 100 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“).

Ústavný   súd   v   prvom   rade   uvádza,   že   sťažovateľkou   uvádzané   a   napádané rozhodnutie   daňového   úradu   č.   657/320/49130/2011/Pri   z   24.   októbra   2011,   ktorým bolo jej odvolanie   podané   ňou   zvolenou   právnou   zástupkyňou   zamietnuté   z   dôvodu, že bolo podané   nepríslušnou   osobou,   bolo   zrušené   rozhodnutím   Daňového riaditeľstva Slovenskej   republiky   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „daňové   riaditeľstvo“) č. I/228/23039-127147/2011/993168-r z 30. novembra 2011 z procesného dôvodu, t. j. že nemalo byť vôbec vydané, pretože v uvedenom prípade sa vydáva len písomné oznámenie o zamietnutí odvolania tomu, kto odvolanie podal (§ 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Uvedeným   rozhodnutím   daňové   riaditeľstvo   na   podnet   daňového   úradu   napravilo   jeho chybu vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu č. 657/320/49130/2011/Pri z 24. októbra 2011.

Zrušenie   napadnutého   rozhodnutia   daňového   úradu   č.   657/320/49130/2011/Pri z 24. októbra 2011 daňovým riaditeľstvom však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie daňového úradu č. 657/320/49130/2011/Pri z 24. októbra 2011 nazvané ako „Oznámenie“, ktorým bolo právnej zástupkyni sťažovateľky oznámené (§ 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.),   že   ňou   podané   odvolanie   bolo   zamietnuté,   pretože   bolo   podané   osobou   na   to nepríslušnou, ostalo v platnosti. Správca dane (t. j. daňový úrad) teda ako prvostupňový orgán de facto rozhodol tak, že podané odvolanie zamietol v zmysle § 47 ods. 5 písm. c) zákona č.   511/1992 Zb. Ak   je teda   sťažovateľka toho názoru, že jej bolo znemožnené v rámci   odvolacieho   konania   domáhať   sa   svojich   práv,   resp.   že   správca   dane   sa   pri podanom odvolaní nezaoberal skutočnosťou, že u správcu dane sú v spise založené viaceré plné moci, bez náležitého zistenia, kto je zástupcom sťažovateľky, ako aj to, že daňový úrad mal sťažovateľku vyzvať, aby ozrejmila, kto je jej zástupcom, ústavný súd poukazuje na to, že rozhodnutie daňového úradu č. 657/320/49130/2011/Pri z 24. októbra 2011 nazvané ako „Oznámenie“, je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré nemá charakter výnimky z prieskumu v správnom súdnictve, čo zakladá právnu možnosť podania návrhu na začatie konania a preskúmanie tohto rozhodnutia, ako aj súvisiaceho postupu podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka mala teda možnosť podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu daňového úradu všeobecnému súdu, ktorú nevyužila.

Ústavný súd ďalej uvádza, že je bežnou praxou všeobecných súdov, že rozhodnutia daňového   úradu   nazvané   ako   „Oznámenie“,   ktorým   sa   oznamuje   (§   47   ods.   6   zákona č. 511/1992 Zb.), že odvolanie daňového subjektu sa zamieta z dôvodu, že bolo podané nepríslušnou   osobou,   sú   preskúmavané   v   rámci   správneho   súdnictva   (porovnaj   napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 S 45/2011 z 21. mája 2013). V prípade úspechu totiž krajský súd ako vecne a miestne príslušný zruší rozhodnutie daňového úradu nazvané ako „Oznámenie“ a vec mu vráti na ďalšie konanie, t. j. do štádia, že sa daňový úrad musí podaným odvolaním zaoberať.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142   ods.   1   ústavy)   vyplýva,   že   ústavný   súd   nie   je   alternatívnou   ani   mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov.

Ústavný   súd   musí   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   zohľadňovať   platnú   právnu úpravu   v   oblasti   rozdelenia   právomocí,   a   teda   zohľadňovať   aj   založenie   právomoci všeobecných súdov ako správnych súdov vo veciach žalôb o preskúmavanie rozhodnutí a postupov správnych orgánov.

Sťažovateľka sa o tejto možnosti nezmieňuje ani v súvislosti s povinnosťou vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu opravné a iné právne prostriedky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ani v inej súvislosti.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že pokiaľ je možná a dostupná účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľky v správnom súdnictve, je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci.

Keďže sťažovateľka mala možnosť podľa § 247 OSP podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu daňového úradu všeobecnému súdu, ktorú nevyužila, bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení označeného rozhodnutia daňového úradu, ako aj rozhodnutie o trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný   súd   o   tej   časti   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   ich   priznania,   už nerozhodoval.   Taktiež   bolo   bez   právneho   významu   rozhodovať   o žiadosti   sťažovateľky o vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013