znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 664/2013-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. august 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka, zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   Rudolfa Tkáčika   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   M.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   Martinou Beňovou,   Advokátska   kancelária   Beňová,   s. r. o.,   Blumentálska   8,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom Okresného súdu   Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 96/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 96/2006 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Pezinok p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 681/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. M. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť   eur   a   deväťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý   uhradiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Martiny Beňovej, Advokátska   kancelária   Beňová,   s. r. o.,   Blumentálska   8,   Bratislava, do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením II. ÚS 664/2013-29 z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“),   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „pôvodný   okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C 96/2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa pôvodne žalobou doručenou Okresnému   súdu   Bratislava   IV   faxom   3.   marca   2006   [ďalej   len   „žaloba“   (doplnená predložením   jej   originálu   6.   marca   2006,   pozn.)]   domáhal   proti   Slovenskej   televíznej spoločnosti, s. r. o., Okružná 18/10, Blatné (ďalej len „žalovaná“), aby jej pre uvedenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií v relácii „Paľba“ vysielanej 4. marca 2003 televíznou   stanicou   „TV   Markíza“   bola   uložená   povinnosť   upustiť   od   neoprávnených zásahov do práva sťažovateľa na ochranu jeho osobnosti, ospravedlniť sa sťažovateľovi a povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 5 000 000 Sk (165 969,59 €) z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a sumu 2 000 000 Sk (66 387,84 €) z titulu náhrady škody. Žaloba bola Okresným súdom Bratislava IV zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 38/2006.

Dňa   13.   marca   2006   Okresný   súd   Bratislava   IV   postúpil   vec   pre   miestnu nepríslušnosť pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola žaloba po doručení spisu 26. apríla 2006 zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 96/2006.

Keďže v zmysle ustanovenia čl. I § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení   neskorších   predpisov   a   dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, výkon súdnictva prechádza k 1. januáru 2008 z   odovzdávajúceho   súdu   na   nadobúdajúci   súd,   a   to   vo   všetkých   veciach,   v   ktorých   je od 1. januára 2008 daná miestna príslušnosť nadobúdajúceho súdu, počnúc od 1. januára 2008 sa zo zákona miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie danej právnej veci stal novozriadený okresný súd. Okresný súd žalobu zaevidoval pod sp. zn. 5 C 681/2008.

Napriek tomu, že v právnej veci žaloby bolo konanie začaté ešte 3. marca 2006, vec do dňa podania sťažnosti nebola právoplatne skončená.

Právna   zástupkyňa sťažovateľa   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje okrem iného takto:

„... Dňa 14. 10. 2011 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Pezinok sťažnosť na   prieťahy   v   konaní   5   C/681/2008.   Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   poukázal na neprimeranú dĺžku konania.

Odpoveďou zo dňa 16. 11. 2011 vybavil predseda Okresného súdu Pezinok sťažnosť sťažovateľa ako čiastočne dôvodnú, pričom sa v rámci zbytočných prieťahov od 1. 1. 2008, kedy   bol spis pridelený v   rámci reoptimalizácie súdnictva   Okresnému súdu Pezinok až do pojednávania uskutočneného 22. 1. 2009, predseda okresného súdu poukázal na vysoký nápad vecí predmetného súdneho oddelenia...

... Konanie vo veci ochrany osobnosti sťažovateľa tak dnes trvá už 8 rokov, pričom táto dĺžka konania podľa názoru sťažovateľa nezodpovedá samotnej právnej ani skutkovej povahe veci...

Vec..., v rámci ktorej sa sťažovateľ domáha ochrany jeho osobnostných práv nie je ani právne a ani skutkovo zložitá... rozhodovanie o osobnostných právach v rámci ochrany osobnosti fyzických osôb je dnes bežnou súčasťou rozhodovacej praxe všeobecných súdov na Slovensku... v spore vystupuje iba sťažovateľ ako žalobca a jedna žalovaná, pričom vo veci   si   sťažovateľ   uplatňuje   nároky   iba   z   jedného   konkrétneho   zásahu   do   jeho osobnostných   práv.   Napokon   právna   a   ani   skutková   zložitosť   veci   nebola   namietaná okresným súdom ani vo vybavení sťažnosti sťažovateľa predsedom Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. 11. 2011. Čo sa týka stavu konania počas tzv. reoptimalizácie súdnictva... bolo úlohou oboch konajúcich súdov, aby prechod predmetnej sporovej agendy sa čo najmenej dotkol jednotlivých práv účastníkov týchto sporov...

Sťažovateľ   po   celú   dobu   konania...   vystupuje   s   primeranou   procesnou   aktivitou a súčinnosťou.   Sťažovateľ   sa   s   výnimkou   pojednávania   zo   dňa   3.   10.   2011,   o   ktorého termíne nemal vedomosť a pojednávania zo dňa 14. 5. 2007, na ktorom sa nezúčastnil z dôvodu   oznámenia   právnej   zástupkyne   žalovanej,   zúčastnil   všetkých   pojednávaní... Sťažovateľ   na   uskutočnených   pojednávaniach   vystupoval   aktívne,   pričom   na   podporu svojich tvrdení súdu predkladal náležité dôkazy. Sťažovateľ v náležitej súčinnosti promptne reagoval   na   výzvy   súdu   a   zároveň   opakovane   poukazoval   na   potrebu   rýchleho, hospodárneho   a   aj   efektívneho   konania   súdu   v   predmetnej   veci,   nakoľko   aj   vzhľadom na výšku zaplateného súdneho poplatku, mal výsledok v tomto konaní pre neho podstatný význam...   je   možné   konštatovať,   že   sťažovateľ   si   v   priebehu   celého   konania   plní   svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 101 ods. 1 O. s. p., pričom svojím správaním sa v nijakom prípade nepričiňuje o zbytočné predlžovanie lehoty konania...

Sťažovateľ vyvodzuje svoje nároky na primerané finančné zadosťučinenie z pocitov krivdy   a   frustrácie   spôsobených   neprimeranou   dĺžkou   konania...   sťažovateľ   právom očakával promptný postup súdu pri prejednávaní jeho veci a skoré rozhodnutie v merite tejto veci. Napriek formálnym garanciám prejednania jeho veci v primeranej lehote sa sťažovateľ stal obeťou dlhodobo sa vlečúceho konania, v rámci ktorého nebol okresný súd v dôsledku svojho pasívneho a neefektívneho postupu schopný právoplatne vec ukončiť ani po   7   rokoch   od   jej   začatia...   Sťažovateľ   sa   snažil   svojím   aktívnym   prístupom   prispieť k skorému ukončeniu veci v jej merite, no napriek tejto aktivite sa stal svedkom nezáujmu súdu o prejednanie jeho veci... Predmetné konanie o ochranu osobnosti malo z pohľadu ochrany osobnosti pre sťažovateľa značný význam... Nemajetkovú ujmu preto sťažovateľ vidí v psychickej ujme, v pocitoch krivdy a neistoty spôsobených dlhodobou neschopnosťou súdu plynule postupovať v konaní a včasne rozhodnúť jeho spor...“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„...   základné   právo   sťažovateľa   J.   M...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej   lehote   upravené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   bolo   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   7   C   96/2006   a   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C/681/2008 porušené.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Pezinok   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 5 C/681/2008 konať.

Ústavný súd priznáva J. M...   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000,- EUR,   ktoré   je   mu   Okresný   súd   Pezinok   povinný   uhradiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva J. M...   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- EUR,   ktoré   jemu   Okresný   súd   Bratislava   II   povinný   uhradiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Pezinok   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   J.   M...   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   275,94   EUR   na   účet   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3317/2013 doručeným ústavnému súdu 13. januára 2014, za pôvodný okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 2159/2013 doručeným   ústavnému súdu   11.   marca   2014   a   napokon   právna   zástupkyňa   sťažovateľa stanoviskom   k   uvedeným   vyjadreniam   označených   všeobecných   súdov   doručeným ústavnému súdu 31. marca 2014.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:„...   Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľa   J.   M.   (Spr.   2094/2011)   podanú v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C 681/2008 dňa 17.10.2011 som vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 16.11.2011... Z   dôvodu   žiadosti   sťažovateľa   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom Okresného   súdu   Pezinok   bol   súdny   spis   sp.   zn.   5C   681/2008   a   sťažnostný   spis Spr. 2094/2011... predložený dňa 27.01.2012 na Krajský súd v Bratislave.

Podpredseda   Krajského   súdu   v   Bratislave   vo   svojom   liste   zo   dňa   13.02.2012 skonštatoval,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   predsedom   Okresného   súdu   Pezinok vyhodnotená   riadne   a   objektívne   a   námietky   sťažovateľa   voči   vybaveniu   sťažnosti predsedom okresného súdu nie sú dôvodné...

V prílohe pripájam vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré obsahuje aj chronologický prehľad procesných úkonov vykonaných v spise, z ktorého je zrejmé, že zákonná sudkyňa vo veci konala a koná bez zbytočných prieťahov...

... netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

2.2 Predsedníčka   pôvodného   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   po   uvedení prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní okrem iného uviedla:„... S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že tunajší súd vo veci konal plynulo, vykonával   úkony   v   primeraných   časových   odstupoch   s   prihliadnutím   na   množstvo pridelených vecí v oddelení 7C....

... súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa potom, čo v úvode svojho stanoviska ústavnému súdu oznámila, že „netrvá na ústnom prejednaní veci II. ÚS 664/2013 a súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd... upustil od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti“, okrem iného uviedla:

„K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II č. Spr. 2159/2013 z 3. marca 2014:...   Sťažovateľ   sa   s...   názorom   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   II nestotožňuje a má za to, že v namietanom konaní 7C/96/2006 došlo k vzniku zbytočných prieťahov... Sťažovateľ v tejto súvislosti pripomína, že Slovenská republika, podobne ako aj iné štáty, ratifikáciou Dohovoru prevzala na seba záväzok organizovať svoj právny systém tak, aby bol zabezpečený jeho súlad s požiadavkami článku 6 ods. 1 Dohovoru, na základe čoho   nesie   objektívnu   zodpovednosť   za   dodržiavanie,   respektíve   porušovanie   práv garantovaných v tomto Dohovore... Existencia objektívnych dôvodov na strane súdu alebo sudcu preto nemôže vylúčiť konštatovanie, že pri prejednaní veci došlo k porušeniu práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... a práva na prejednanie veci v primeranej lehote garantovaného... Sťažovateľ má za to, že Slovenská republika nesie minimálne objektívnu zodpovednosť za vyššie uvedené zbytočné prieťahy...

K vyjadreniu Okresného súdu Pezinok č. Spr. 3317/2013 z 8. januára 2014: Sťažovateľ k predmetnému vyjadreniu predsedu Okresného súdu Pezinok uvádza, že sa nestotožňuje s názorom,   že   v predmetnej   veci   nedochádzalo   a   nedochádza   k   vzniku zbytočných prieťahov.

... Aj zo samotného výpočtu procesných úkonov obsiahnutých vo vyjadrení zákonnej sudkyne   vyplýva,   že   relevantné   procesné   úkony   okresného   súdu   boli   uskutočňované v značných časových odstupoch...

V súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorý prispel k zbytočnému predĺženiu lehoty konania, sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (II. ÚS 33/1999.   Nález z 21. apríla 1999.   Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej   republiky   1999,   s.   242).   Posledným   procesným   úkonom   vo   veci   bolo pojednávanie   zo   dňa   17.2.2014,   na   ktorom   okresný   súd   po   6   rokoch   a   10   mesiacoch od predloženia videozáznamu sťažovateľom namietanej relácie vykonal predmetný dôkaz jej prehratím.

Od prijatia predmetnej veci Okresným súdom Bratislava II dnes uplynulo už 7 rokov a 11 mesiacov, pričom do dnešného dňa predmetná vec nebola právoplatne skončená, čím nedošlo ani k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, pre ktorú sa so svojimi nárokmi obrátil na tento súd...

...   Trovy   právneho   zastúpenia   vyčíslené   v   ústavnej   sťažnosti   zo   dňa   15.5.2013 sťažovateľ dopĺňa o 1 úkon - spísanie podania na ústavný súd á 134,-EUR + 1x režijný paušál á 8,04 EUR (spolu 142,04 EUR).“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručených   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne sudca Juraj   Horváth,   prijal   12.   decembra   2013   na   ďalšie   konanie   II.   senát   ústavného   súdu. V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie   1.   3.   2014   –   28.   2.   2015   (ďalej   len   „dodatok   k   rozvrhu   práce“)   boli   veci pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu   (ktorým   skončilo   funkčné   obdobie)   ako   sudcom   spravodajcom,   ktoré   neboli do 4. júla   2014   skončené   prijatím   konečného   rozhodnutia   pléna   ústavného   súdu   alebo príslušného   senátu   ústavného   súdu,   prípadne   odložením   podania   podľa   §   23a   zákona o ústavnom súde, prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   5   C   681/2008   a pôvodným   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 7 C 96/2006:

- 13. marec 2006 – spis v právnej veci žaloby z 3. marca 2006 vedenej Okresný súdom Bratislava   IV   pod   sp.   zn.   12   C   38/2006   vrátane   žiadosti   sťažovateľa   o   oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu bol po jeho postúpení pre miestnu nepríslušnosť doručený pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 96/2006,

- 1. jún 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie vyplneného tlačiva „Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov“, ako aj na doplnenie, resp. opravu žaloby, o údaj o jeho štátnom občianstve, dátume narodenia a o „... presné znenie ospravedlnenia...“, ktoré požaduje,

-   3.   júl   2006   –   sťažovateľ   doručil   pôvodnému   okresnému   súdu   svoje „Vyhlásenie... na oslobodenie od súdnych poplatkov“, súčasne svoju žalobu doplnil, resp. opravil,

-   2.   august   2006   –   pôvodnému   okresnému   súdu   bolo na   jeho žiadosť   z   20.   júla 2006 doručené oznámenie Geodetického a kartografického ústavu Bratislava obsahujúce zoznam nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa na území Slovenskej republiky,

- 10. august 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-53 rozhodol tak, že sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznal   (uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 5. septembra 2006, pozn.),

- 19. september 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 425 000 Sk (14 107,42 €) v lehote 10 dní,

- 6. október 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 5 000 Sk (165,97 €),

- 16. október 2006 – sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu o 3 mesiace,

- 30. október 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-60 konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 7 000 000 Sk (232 357,43 €) pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil,

- 27. november 2006 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorý s poukazom na zaplatenie súdneho poplatku 21. novembra 2006 v sume 420 000 Sk (13 941,45 €) žiadal o zrušenie uznesenia z 30. októbra 2006 o zastavení konania,

- 6. december 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-69 zrušil svoje uznesenie o zastavení konania a nariadil pojednávanie na 14. február 2007,

- 18. december 2006 – pôvodný okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe a zaslala   obrazovo-zvukový   záznam   z   relácie   „Paľba“   vysielanej   televíznou   stanicou „TV Markíza“ 4. marca 2003 (ďalej len «záznam z relácie „Paľba“»),

-   31.   január   2007   –   pôvodnému   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovanej prostredníctvom jej právnej zástupkyne Z. Z. (ďalej len „právna zástupkyňa“), k žalobe (na základe splnomocnenia z 1. februára 2006, pozn.),

- 14. február 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní veci odročené na 2. apríl 2007 na účely doplnenia dokazovania predložením záznamu z relácie „Paľba“,

- 15. február 2007 – pôvodný okresný súd vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada pre vysielanie“) na oznámenie, kto bol 4. marca 2003 vysielateľom televíznej stanice „TV Markíza“, a keďže žalovaná zanikla bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislavská 1/a, Bratislava – Záhorská Bystrica (ďalej len „MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.“), 1. januára 2007, požiadal spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. o zaslanie záznamu z relácie „Paľba“ a súvisiaceho materiálu a zároveň jej zaslal žalobu a predvolal na pojednávanie nariadené na 2. apríl 2007,

-   28.   február   2007   –   pôvodnému   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   právnej zástupkyne   k žalobe   v mene   žalovanej,   pričom   s   poukazom   na   uplynutie   zákonnej 30-dňovej   lehoty   na   uchovávanie   záznamov   z   vysielania   oznámila,   že   „vysielateľ“ záznamom   z   relácie   „Paľba“   už   nedisponuje   [právna   zástupkyňa   bola   splnomocnená na právne   zastupovanie   aj   spoločnosťou   MARKÍZA   –   SLOVAKIA,   spol.   s   r.   o. (splnomocnenie z 1. januára 2007, pozn.)],

- 2. marec 2007 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie rady pre vysielanie o tom, že držiteľom licencie na televízne vysielanie programovej služby „TV Markíza“ k 4. marcu 2003 bola MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (nie žalovaná, pozn.),

- 2. apríl 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okrem iného bol sťažovateľovi doručený rovnopis vyjadrenia právnej zástupkyne v mene žalovanej z 28. februára 2007 a ktoré bolo odročené na 14. máj 2007 najmä na ten účel, že sťažovateľ doručí ďalší rovnopis listinných dôkazov predložených na tomto pojednávaní a súčasne oznámi svoje prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 20. apríl 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa vo veci,

- 2. máj 2007 – pôvodný okresný súd zaslal právnej zástupkyni kópie listinných dôkazov doručených (predložených) sťažovateľom,

- 11. máj 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne, ktorým   z   dôvodu   zahraničnej   pracovnej   cesty   žiadala   o   ospravedlnenie   svojej   neúčasti na pojednávaní 14. mája 2007, ako aj o jeho odročenie,

- 14. máj 2007 – pojednávanie nariadené na tento deň bolo odročené bez prerokovania veci na neurčito,

- 14. január 2008 – na okresnom súde bola žaloba zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 681/2008,

- 22. január 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 9. októbra 2008, pozn.), ktoré bolo po prerokovaní veci na návrh sťažovateľa odročené na neurčito na účely uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že ak k jej uzavretiu v lehote 30 dní nedôjde, sťažovateľ svoju žalobu opraví,

-   23. február 2009 – sťažovateľ požiadal okresný   súd o predĺženie lehoty   na uzavretie mimosúdnej dohody o ďalších 30 dní,

- 26. február 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa z 18. februára 2009,   ktorým   navrhol,   aby   do   konania   na   miesto   žalovanej   vstúpila   MARKÍZA   – SLOVAKIA, spol. s r. o., a tiež aj ďalšie podanie sťažovateľa, ktorým navrhol, aby okresný súd rozhodol o pripustení R. D. (konateľky MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.), do konania ako ďalšej žalovanej,

- 13. marec 2009 – okresný súd výzvou zaslanou právnej zástupkyni vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,

- 24. marec 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne v mene žalovanej k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,

- 9. apríl 2009 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko právnej zástupkyne v mene spoločnosti   MARKÍZA   –   SLOVAKIA,   spol.   s   r.   o.,   k „...   pokusu   o   mimosúdnu pokonávku...“ sťažovateľa z 30. marca 2009,

- 19. október 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 16. júna 2009,   pozn.),   na   ktorom   okrem   iného   uznesením   rozhodol   tak,   že   návrhu   sťažovateľa na pripustenie spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto žalovanej nevyhovel, a súčasne rozsudkom č. k. 5 C 681/2008-343 rozhodol tak, že žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol,

-   21.   október   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyčíslenie   trov   konania   právnej zástupkyne v mene žalovanej,

- 23. november 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku z 19. októbra 2009, ktoré bolo doplnené 30. novembra 2009,

-   1.   december   2009   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   z   23.   novembra   2009 vrátane   jeho   doplnenia   právnej   zástupkyni   na   vyjadrenie   sa   k   nej,   súčasne   uznesením č. k. 5 C 681/2008-362 sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku (vyrubil súdny poplatok) za odvolanie v sume 9 028 € v lehote 3 dní,

-   16.   december   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne v mene žalovanej k odvolaniu sťažovateľa,

-   23.   december   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti uzneseniu č. k. 5 C 681/2008-362 z 1. decembra 2009,

- 7. január 2010 – spis bol na základe postúpenia okresného súdu doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 15 Co 2/2010 a sp. zn. 15 Co 11/2010,

- 28. máj 2010 – krajský súd uznesením č. k. 15 Co 11/2010-380 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu z 1. decembra 2009 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie ako vecne správne potvrdil,

- 9. august 2010 – krajskému súdu bolo prostredníctvom okresného súdu doručené podanie sťažovateľa   z   2.   augusta   2010,   ktorým   žalobu   v   časti   o   zaplatenie   sumy   66 387,83   € (pôvodne sumy 2 000 000 Sk) z titulu náhrady škody vzal späť,

- 28. január 2011 – krajský súd uznesením č. k. 15 Co 2/2010-387 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu z 19. októbra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- 14. marec 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 29. marec 2011 – okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania na 3. október 2011,

- 25. máj 2011 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-394 konanie v časti o zaplatenie sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná) žalovaná, pozn.],

-   3.   október   2011   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre neprítomnosť   sťažovateľa   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   mu   bude   doručený   rovnopis právnej   zástupkyne   v   mene   žalovanej   zo   14.   októbra   2009   k   žalobe   predložený na pojednávaní a zároveň sťažovateľ bude vyzvaný, aby oznámil, či na žalobe trvá,

- 5. október 2011 – okresný súd zaslal sťažovateľovi rovnopis vyjadrenia zo 14. októbra 2009 a súčasne ho vyzval na oznámenie, či na žalobe naďalej trvá, a tiež, aby oznámil dôvod neprítomnosti na pojednávaní 3. októbra 2011,

-   14.   november   2011   –   sťažovateľ   prostredníctvom   e-mailovej   správy   okresnému   súdu oznámil,   že   o termíne   pojednávania   3.   októbra   2011   nemal   nijakú   vedomosť,   pričom namietal, že dosiaľ mu nebolo doručené uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 2/2010-387 z 28. januára 2011 (podanie žalobcu doplnené doručením jeho originálu 21. novembra 2011, pozn.),

-   22.   november   2011   –   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   uznesenie   krajského   súdu č. k. 15 Co 2/2010-387 z 28. januára 2011,

- 19. január 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. máj 2012,

- 23. máj 2012 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-417 rozhodol o vrátení súdneho poplatku   sťažovateľovi   v   sume   3   976,59   €   [v   záhlaví uznesenia   je uvedená   (pôvodná) žalovaná, pozn.],

- 24. máj 2012 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní veci odročené na neurčito okrem iného s tým, že sťažovateľ „... doručí súdu presnú špec. Žalobného návrhu a petitu...“ a súčasne oznámi mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje v konaní vypočuť, okrem toho sťažovateľ osobitným podaním navrhol, aby okresný súd pripustil do konania na strane žalovaných: Z. Ť. a A. S. (terajších konateľov MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),

- 25. jún 2012 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému súdu svoje podanie označené ako „Presná špecifikácia žalobného návrhu a petitu žaloby“ (doplnené doručením jeho originálu 28. júna 2012, pozn.),

- 18. júl 2012 – sťažovateľ v prílohe sprievodného listu doručil okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy a tiež opravené strany č. 11 a 12 svojho podania z 25. júna 2012,

- 4. september 2012 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni podanie sťažovateľa z 24. mája 2012 a podanie z 25. júna 2012 na vyjadrenie sa k nim,

-   21.   september   2012   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne k podaniam sťažovateľa,

- 24. január 2013 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-514 rozhodol tak, že vstup Z. Ť.   a A.   S.   do   konania,   ako   aj   zmenu   žaloby   z   25.   júna   2012,   resp.   28. júna   2012, nepripustil [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná) žalovaná, pozn.],

- 5. marec 2013 – okresnému súdu bolo doručené sťažovateľom vyplnené „Tlačivo pre dokladovanie   pomerov   účastníka   konania,   ktorý   navrhuje,   aby   mu   bolo   priznané oslobodenie od súdnych poplatkov“,

- 3. apríl 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. september 2013 (na predvolaní uvedená MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),

-   8.   apríl   2013   –   sťažovateľ   prostredníctvom   e-mailovej   správy   žiadal   okresný   súd o oznámenie, na ktorý daňový úrad bol zaslané uznesenie okresného súdu z 23. mája 2012 (právoplatnosť nadobudlo 7. júna 2012, pozn.) na účely vrátenia súdneho poplatku,

- 17. apríl 2013 – okresný súd uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi zaslal daňovému úradu,

-   18.   apríl   2013   –   okresnému   súdu   bola   prostredníctvom   e-mailovej   správy   doručená opätovná žiadosť sťažovateľa o oznámenie daňového úradu, ktorému okresný súd zaslal uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku, sťažovateľ súčasne oznámil zmenu svojho bydliska, resp. svoju novú adresu (..., pozn.),

- 4. júl 2013 – okresnému súdu bolo prostredníctvom e-mailovej správy doručené doplnenie žiadosti (tlačiva) sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov z 5. marca 2013,

- 16. september 2013 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému súdu žiadosť o vykonanie dôkazu na pojednávaní 19. septembra 2013 (prehratím záznamu relácie „Paľba“ zo 4. marca 2003, pozn.),

-   17.   september   2013   –   okresný   súd   podľa   úradného   záznamu   termín   pojednávania nariadeného na 19. september 2013 pre dočasnú práceneschopnosť zákonnej sudkyne zrušil.

- 17. február 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie,

-   27.   marec   2014   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   pričom   ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 7. júl 2014,

-   7.   júl   2014   –   po   vyjadreniach   sťažovateľa   a právneho   zástupcu   žalovanej   bolo pojednávanie odročené na 6. november 2014.

Konanie pred okresným súdom teda v čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   5   C   681/2008   a   postupom   v konaní   vedenom pôvodným   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   7   C   96/2006   o žalobe   sťažovateľa   došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd dospel k záveru, že v právnej veci žaloby sťažovateľa nejde o vec tak právne či fakticky zložitú, ktorá by odôvodňovala jej prerokovanie v trvaní viac ako 8 rokov (od 3. marca 2006, resp. od 26. apríla 2006, keď bol spis doručený pôvodnému okresnému súdu, až dosiaľ). Aj keď je pravdou, že sťažovateľ pre   údajný   neoprávnený   zásah   do   práva   na   ochranu osobnosti,   ku   ktorému   malo dôjsť uvedením   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   informácií   v   relácii   „Paľba“   vysielanej 4. marca 2003 televíznou stanicou „TV Markíza“, sa žalobou súbežne domáhal viacerých nárokov,   t. j.   uloženia   povinnosti   zdržať   sa   v   budúcnosti   neoprávnených   zásahov, ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody, čo by inak mohlo odôvodňovať pomalší postup v konaní, avšak vzhľadom na to, že sťažovateľ žalobu v časti o náhradu   škody   v   sume   66   387,83   €   zobral   späť   ešte   podaním   z   9.   augusta   2010, a v neposlednom   rade   berúc   do   úvahy,   že   z   hľadiska   rozhodnutia   o   veci   zrejme   jeden z podstatných   dôkazov   spočívajúci   v   prehratí   záznamu z   relácie   „Paľba“ (predloženého sťažovateľom   pôvodnému   okresnému   súdu   2.   apríla   2007,   pozn.)   bol   vykonaný   až   na pojednávaní 17. februára 2014, rozsiahlosť predmetu konania vymedzeného žalobou nie je možné ako zložitosť veci v prospech označených všeobecných súdov zohľadniť. Napokon rozhodovanie vo veciach ochrany osobnosti patrí k bežnej agende všeobecných súdov.

2. Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   podľa   zistenia ústavného súdu sťažovateľ žalobu podal 3. marca 2006 na miestne nepríslušnom súde, táto nebola   ani   úplná,   resp.   jej   neúplnosť   odstraňoval   sťažovateľ   až   na   výzvy   označených všeobecných súdov z 1. júna 2006 a 24. mája 2012, avšak uvedené skutočnosti, ako to z prehľadu   uskutočnených   procesných   úkonov   zjavne   vyplýva,   z   hľadiska   celkového časového trvania konania nemožno považovať za relevantné.

V súvislosti s využívaním procesných prostriedkov sťažovateľom ako účastníkom konania   však   ústavný   súd   pripomína,   že   využitie   procesného   prostriedku,   ktoré   malo za následok   spomalenie postupu   okresného súdu   v konaní, nemožno pripísať na ťarchu tohto súdu (m. m. I. ÚS 41/03).

3. Ústavný   súd   sa   ďalej   zaoberal   postupom   okresného   súdu,   ako   aj   pôvodného okresného   súdu   konajúcich   v   právnej   veci   žaloby   sťažovateľa   ako   súdy   prvého   stupňa a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa   konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.1 Ústavný súd v postupe pôvodného okresného súdu v období od 26. apríla 2006 do 14. mája 2007 zbytočné prieťahy nezistil. Pokiaľ sťažovateľ, využijúc svoje procesné právo v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu, čas potrebný na zadováženie listinných dôkazov preukazujúcich pomery sťažovateľa a ich následné preskúmanie v trvaní od   26. apríla   2006,   keď   bol   spis   pôvodnému   okresnému   súdu   doručený   (predložený), do 10. augusta   2006,   keď   pôvodný   okresný   súd   rozhodol   o nepriznaní   oslobodenia od súdneho poplatku pre sťažovateľa, ktorý inak zjavne nie je neprimeraný, nijako nemožno pripísať na ťarchu pôvodného okresného súdu. Napokon si sťažovateľ svoju poplatkovú povinnosť, resp. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle ustanovení zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   o   poplatku   za   výpis z registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov   ako   jednu   z   podmienok   konania   splnil na výzvu pôvodného okresného súdu z 19. septembra 2006 jeho zaplatením 21. novembra 2006.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   pôvodný   okresný   súd   vykonával   procesné   úkony vo veci plynulo a v primeraných lehotách.

Zbytočné prieťahy pričítateľné na ťarchu pôvodného okresného súdu predstavuje až obdobie   jeho   nečinnosti   od   14.   mája   2007,   keď   bolo   pojednávanie   na   žiadosť   právnej zástupkyne   žalovanej   odročené,   do   31.   decembra   2007,   keď   miestna   príslušnosť na prejednanie žaloby pôvodnému okresnému súdu zo zákona zanikla, čo predstavuje viac ako 7 mesiacov.

3.2 Avšak   na   ťarchu   už   okresného   súdu   je   hneď   nevyhnutné   pričítať   zbytočné prieťahy spôsobené jeho nečinnosťou v období od 1. januára 2008, keď výkon súdnictva z (odovzdávajúceho) pôvodného okresného súdu prešiel na (nadobúdajúci) okresný súd, čím sa   stal   na   prerokovanie   žaloby   miestne   príslušným,   až   do   22.   januára   2009,   keď   sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, t. j. v trvaní viac ako 1 roka.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   neprimerane   dlhým   obdobím   je   aj   obdobie od 24. marca 2009, keď bolo okresnému súdu na jeho výzvu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne   žalovanej,   do   19.   októbra   2009,   keď   na   pojednávaní   uznesením   rozhodol o nepripustení spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto žalovanej a následne rozsudkom č. k. 5 C 681/2008-343 z 19. októbra 2009 žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

Okrem   toho   podľa   názoru   ústavného   súdu   zjavne   neefektívnym   úkonom   je   aj samotný rozsudok   okresného súdu   z 19. októbra   2009, ktorý   bol na základe odvolania sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 2/2010-387 z 28. januára 2011 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože, ako to krajský súd v rámci odôvodnenia uviedol, „... ustálenie účastníka konania na strane odporcu je nevyhnutnou podmienkou konania a má význam z hľadiska posúdenie pasívnej legitimácie odporcu... Úlohou   súdu   prvého   stupňa   v   ďalšom   konaní   bude   rozhodnúť   o   podaných   návrhoch navrhovateľa... samostatnými uzneseniami a po právoplatnosti týchto... opätovne rozhodnúť vo veci samej.“. Ako to z uvedenej argumentácie krajského súdu zrejme vyplýva, okresný súd   rozhodol   o   zamietnutí   žaloby   bez   toho,   aby   sa   bol   predtým   v   zmysle   príslušných ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   riadne   vysporiadal   s   procesnými   návrhmi sťažovateľa   doručenými   okresnému   súdu   26.   februára   2009,   najmä   však   s   otázkou procesného nástupníctva žalovanej zaniknutej 1. januára 2007 zlúčením so spoločnosťou MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. Totiž napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym   nástupcom,   okresný   súd   naďalej   konal   s   (pôvodnou)   žalovanou   [pozri   najmä označenie (pôvodnej) žalovanej ako účastníčky konania v záhlaviach rozhodnutí].

Dôsledkom   toho   ako   obdobie   zbytočných   prieťahov   spôsobeného   neefektívnou činnosťou je možné na ťarchu okresného súdu pričítať nielen čas od 19. októbra 2009, keď bol označený rozsudok vyhlásený, do 7. januára 2010, keď bol spis doručený krajskému súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaniach   sťažovateľa,   ale   aj   samotné   obdobie   trvania (odvolacieho) konania na krajskom súde, t. j. do 14. marca 2011, keď bol spis po zrušení označeného   rozsudku   vrátený   okresnému   súdu,   a   teda   obdobie   v   trvaní   takmer   1   rok a 5 mesiacov.

Pokiaľ okresný súd 29. marca 2011 nariadil pojednávanie na 3. október 2011, čo predstavuje obdobie viac ako 6 mesiacov, je toto obdobie neprimerane dlhé. Okrem toho za neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť aj zaslanie uznesenia krajského súdu z 28. januára 2011 sťažovateľovi až na jeho osobitnú žiadosť (námietku) 22. novembra 2011.   Taktiež   neprimerane   dlhé   je   aj   obdobie   medzi   pojednávaniami   3.   októbra   2011 a 24. mája 2012 predstavujúce viac ako 7 mesiacov.

Navyše je potrebné okresnému súdu jednoznačne vytknúť, že o procesnom návrhu sťažovateľa z 24. mája 2012, ktorým žiadal, aby okresný súd popri doterajšej žalovanej pripustil do konania ďalších dvoch žalovaných a na základe podania sťažovateľa z 25. júna 2012 o nepripustení zmeny žaloby, rozhodol až uznesením z 24. januára 2013 napriek tomu, že v zmysle ustanovení § 92 ods. 5 a § 95 ods. 3 OSP (v znení účinnom od 1. januára 2012, pozn.)   bol   o   návrhu   z   24.   mája   2012   povinný   tak   urobiť   v   lehote   30   dní   a   o   návrhu na zmenu žaloby z 25. júna 2012 (mimo pojednávania) v lehote 60 dní. Dôsledkom toho ústavný súd vyhodnotil ako obdobie zbytočných prieťahov aj čas od 21. septembra 2012, keď   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne   žalovanej,   do   17. februára 2014, keď sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, čo predstavuje 1 rok a takmer 5 mesiacov.

Napokon okresný súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote, ani keď o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi rozhodol uznesením z 23. mája 2012, t. j. 1 rok potom, čo 25. mája 2011 rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby, o čom, mimochodom, mohol rozhodnúť priamo v uznesení z 25. mája 2011 a následne napriek tomu, že uznesenie o vrátení súdneho poplatku z 23. mája 2012 nadobudlo právoplatnosť 7. júna 2012, okresný súd toto uznesenie zaslal príslušnému daňovému úradu na účely jeho výkonu až 17. apríla 2013.

4.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   konaním,   v   rámci   ktorého   sa   vec   prerokúva,   sa rozumie časové obdobie od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, najmä meritórnym rozhodnutím, ústavný súd v záujme naplnenia v čl. 48 ods. 2 ústavy zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovorom zaručeného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote posudzoval v danej veci konanie v celom sťažovateľom namietanom rozsahu, t. j. postup okresného súdu,   ako   aj   postup   pôvodného   okresného   súdu,   a   pre   už   uvedené   zistenia   vyslovil porušenie   označených   práv   sťažovateľa,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

5. Keďže v danej veci konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 681/2008 dosiaľ nie je právoplatne skončené, pričom ďalší termín pojednávania bol nariadený až na 6. november 2014, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa nebola odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 7 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prerokovanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä však vzhľadom na zistený veľký rozsah prieťahov   v   konaní   okresného   súdu,   značnú   mieru   neefektívnosti   jeho   činnosti a nekoncentrovaného postupu a na zistený rozsah prieťahov v konaní pôvodného okresného súdu, považoval za primerané v sume 4 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu.

7. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 417,98 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 € a základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 15. mája 2013 a stanovisko z 24. marca 2014). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 patrí   odmena v   sume   dvakrát po   130,16   € a režijný   paušál   v sume dvakrát po   7,81   € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný paušál   v   sume   8,04   €.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   prináležiace   sťažovateľovi v tomto konaní predstavujú sumu 417,98 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu) na   nadobúdajúci   súd   (v   danom   prípade   okresný   súd)   sa   takýto   prechod   uskutočňuje so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. II. ÚS 260/08, II. ÚS 45/09, II.   ÚS   278/2013),   uložil   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov   právneho zastúpenia sťažovateľa iba okresnému súdu.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014