znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 660/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   f.   s.   r.   o.,   Š.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   polície   v Banskej   Bystrici v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   KUV-85/OVEK-2001   a   postupom   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I,   odboru   kriminálnej   polície,   oddelenia ekonomickej   kriminality   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-73/OEK-B1-2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   f.   s.   r.   o   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   polície   v Banskej Bystrici   (ďalej   aj   „krajské   riaditeľstvo“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: KUV-85/OVEK-2001 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej   polície,   oddelenia   ekonomickej   kriminality   (ďalej   aj   „okresné   riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:«Dňa 9. 8. 2013 sa sťažovateľ dozvedel o doručení uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. 1 Kv 138/09-70 zo dňa 5. 8. 2013 o zamietnutí sťažností poškodených proti uzneseniu   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Bratislave   I,   odbor   kriminálnej polície,   oddelenie   ekonomickej   kriminality   ČVS:   ORP-73/OEK-B1-2011   Šj   zo   dňa 28. 2. 2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku vo veci spoločnosti B. s. r. o., so sídlom v B... začaté dňa 18. 10. 2002 vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   ČVS:   KUV-85/OVEK-2001... Sťažovateľ   si   v   trestnom   stíhaní   uplatnil   škodu   spôsobenú   trestným   činom   vo   výške 16.954,36   eur,   z   čoho   vyplýva,   že   je   splnená   podmienka   práva   na   konanie   o   práve v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ktoré trvalo vyše 10 rokov, pričom za jeho dĺžku nesie najväčšiu zodpovednosť jednoznačne Krajské riaditeľstvo PZ SR v Banskej Bystrici, ktoré uznesením zo dňa 29. 12. 2008 trestné stíhanie zastavilo a jeho uznesenie bolo následne zrušené ako predčasné uznesením generálneho prokurátora č. k. OV/6 GPt 45/09 zo dňa 20. 5. 2009, čím zavinenie predĺženia trestného stíhania možno jednoznačne pripísať Krajskému riaditeľstvu PZ SR, ktorého rozhodnutie muselo byť pre predčasnosť zrušené.

Následne   došlo   k   ďalším   pochybeniam   Krajského   riaditeľstva   PZ   SR   v   Banskej Bystrici,   ktoré   vznieslo   obvinenie   voči   J.   B.   a P.   M.   dňa 7. 12. 2009,   avšak   uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a ods.   5 Trestného zákona   účinného   v   čase   spáchania   činu   bolo   dňa   29. 3.   2010   zrušené   prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kv 138/2009.

Treba však uviesť aj to, že trestné oznámenie podané iným poškodeným v identickej veci,   ktoré   bolo   podkladom   uznesenia   o   začatí   trestného   stíhania   z   18.   10.   2002   bolo podané už 4. 9. 2000...

Vzhľadom   na   to,   že   dodnes   nebolo   umožnené   nahliadnuť   právnemu   zástupcovi sťažovateľa do vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-73/OEK-B1-2011 Šj, a to ani na základe písomnej   žiadosti   z   16.   9.   2013,   právny   zástupca   sťažovateľa   nedisponuje   presnými informáciami, kedy si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody a akým spôsobom a nie je tak v jeho silách tieto údaje pre podporu tvrdení o porušení práva na konanie o nároku na náhradu   škody   v   trestnom   stíhaní   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru... predložiť   súdu   a   navrhuje,   aby   si   súd   vyžiadal   predmetný   spis   pre   overenie   týchto skutočností...

Vzhľadom   na   obavu,   že   Ústavný   súd   SR   bude   mať   tendencie   túto   sťažnosť neprejednať a to z dôvodu nepretrvávania porušenia práva na konanie v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   právny   zástupca   sťažovateľa   upozorňuje   Ústavný   súd Slovenskej   republiky,   že   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   takýto   prístup   neuplatňuje a v prípadoch porušenia práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru konštatuje porušenie tohto práva aj v prípadoch, keď bola sťažnosť na ESĽP podaná po ukončení pretrvávania porušenia tohto práva. Zároveň Európsky súd pre ľudské práva pri porušeniach   práva   na   konanie   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru... nevyžaduje,   aby   musela   byť   osoba,   voči   ktorej   si   môže   poškodený   uplatniť   nárok   na náhradu škody spôsobenej trestným činom, v postavení obvinenej osoby. Ústavný súd SR napríklad v uznesení II. ÚS 492/2011 z 26. 10. 2011 tvrdí, že išlo o prípady na ESĽP, kde došlo aj k vzneseniu obvinenia. Treba však uviesť, že sa posudzovala aj doba trestného stíhania spred vznesenia obvinenia ako omeškaná.

V   súlade   s   judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   aj   „ESĽP“) uplatnenie   nároku   na   náhradu   škody   poškodeným   v   rámci   trestného   konania   treba považovať   za   začatie   konania   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému   spadá   pod   ochranu   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...   (napr.   I.   ÚS   18/06, IV. ÚS 44/06)...

Zároveň právny zástupca sťažovateľa upozorňuje Ústavný súd Slovenskej republiky, že   v   prípade   ak   sa   odmietne   zaoberať   preskúmaním   porušenia   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že už nedochádza k pretrvávaniu porušenia práva na konanie v primeranej lehote, alebo z dôvodu, že toto právo nemohlo byť porušené, keďže nedošlo k vzneseniu obvinenia, môže ísť o porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Biró, bod 57).»

Podľa   názoru   sťažovateľky: „Je   teda   zrejmé,   že   nárok   na   náhradu   škody   sa uplatňuje   jeho   uplatnením   voči   určitej   osobe,   ktorá   ale   nemusí   byť   obvinená.   Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené obvinením osoby, voči ktorej si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody...

Sťažovateľ   si   za   porušenie   práva   na   konanie   v   primeranej   lehote   uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie voči Krajskému riaditeľstvu PZ SR v Banskej Bystrici vo výške 5.000,- EUR...

Pokiaľ   ide   o   vyčerpanie   iných   účinných   prostriedkov   nápravy   ako   sú   žiadosť o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa,   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu prokurátora a podnet na preskúmanie tohto preskúmania, Európsky súd pre ľudské práva podľa najnovšieho rozsudku D. a. s. v. Slovensko z 5. 2. 2013 nevyžaduje ich formalizované uplatnenie.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici v trestnom stíhaní vedenom pod ČVS: KUV-85/OVEK-2001 porušilo základné právo sťažovateľa na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I v trestnom stíhaní vedenom pod   ČVS:   ORP-73/OEK-B1-2011   porušilo   základné   právo   sťažovateľa   na   konanie v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR, ktoré je mu   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Bratislava   I   (prostredníctvom   Krajského riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava)   povinné   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru I (prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava) sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania,   tak   ako   budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F., s. r. o. č... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie práva na konanie v primeranej   lehote   v   trestnom   konaní   vedenom   okresným   riaditeľstvom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011   a   krajským   riaditeľstvom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: KUV-85/OVEK-2001.

V tejto súvislosti ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že v danej trestnej veci nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   v   rozhodnutí   Krumpel a Krumpelová   v.   Slovensko   z   5.   júla 2005   (č.   56195/00)   uviedol,   že   poškodené   osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody   v trestnom konaní majú nárok požívať ochrany zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poškodeným   v   rámci   trestného   konania   je   podmienené   tým,   aby   bol   uplatnený   nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,   ktorá   mu   bola spôsobená   trestným   činom,   je tiež   oprávnený   navrhnúť,   aby   súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia   judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06, III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06, III. ÚS 508/2012, IV. ÚS 188/2013). Až vznesenie obvinenia je   podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   tým   momentom,   ktorý   dáva   poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho   poškodenia,   a   teda   z   neho   robí   „vec“,   na   prerokovanie   ktorej   bez   zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom okresného riaditeľstva a postupom krajského riaditeľstva v označenej trestnej veci,   sťažnosť   je   potrebné   kvalifikovať   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Ide   totiž   o   prípad trestného konania proti neznámemu páchateľovi, kde si sťažovateľka v súčasnom štádiu nemôže   uplatniť   svoj   nárok   na   náhradu   škody   ako   poškodená   voči   obvinenému,   a   tak z hľadiska prípadných prieťahov v konaní sa dožadovať záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré v nej uplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013