znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 66/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. O., M., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 270/2007-113 z 13. marca 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. O. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2008 doručená sťažnosť JUDr. K. O., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 270/2007-113 z 13. marca 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 2. augusta 2007 sťažovateľka podala Úradu pre   verejné   obstarávanie   (ďalej   len   „Úrad“)   námietky   voči   verejnému   obstarávaniu obstarávateľa – V., a. s. (ďalej len „obstarávateľ“), v súvislosti s verejným obstarávaním zákazky   s názvom   „Pilotný   projekt   internetovej   zdravotnej   knižky   pre   poistenca   V.“, a súčasne zaplatila aj kauciu   za podanie námietok. Sťažovateľka v konaní o námietkach poukázala na to, že obstarávateľ použil rokovacie konanie bez zverejnenia, aj keď neboli splnené zákonné predpoklady na jeho použitie, preto žiadala, aby toto rokovacie konanie bolo   zrušené.   Rozhodnutím   č.   891-114-7000/2007   z 28. septembra   2007   Úrad   nariadil zrušiť rokovacie konanie bez zverejnenia do 30 dní od doručenia jeho rozhodnutia.

Následne   bolo 28.   apríla 2008 sťažovateľke   doručené oznámenie Úradu,   ktorého prílohou   bola   kópia   napadnutého   rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   1   S 270/2007-113 z 13. marca   2008,   ktorým   krajský   súd   zrušil   rozhodnutie   Úradu   č.   891-114-7000/2007 z 28. septembra   2007   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Až   z doručeného   rozsudku   sa sťažovateľka dozvedela, že predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v konaní iniciovanom   žalobou   obstarávateľa   o   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   Úradu   podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorá bola podaná krajskému súdu 8. októbra 2007. Sťažovateľka uviedla, že podľa jej informácií predmetný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 31. marca 2008 a vykonateľnosť 3. apríla 2008.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla, že aj napriek právnemu názoru   krajského súdu o nedostatku   jej   aktívnej   legitimácie   na   podanie   námietok   vo   veci   daného   verejného obstarávania, mal krajský súd podľa nej až do vyslovenia tohto jeho právneho názoru s ňou konať ako s účastníčkou konania, pretože v konaní o námietka pred Úradom ňou bola.

V súvislosti   s napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu   sťažovateľka   v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Sťažovateľka neodporuje v tejto sťažnosti právnemu názoru krajského súdu, že jej nepatrí aktívna legitimácia na podanie námietok podľa zákona o verejnom obstarávaní, aj keď s týmto názorom zásadne nesúhlasí, pretože ústavnému súdu neprislúcha posudzovať právne   názory   všeobecných   súdov...   Bolo   však   povinnosťou   krajského   súdu,   keď   konal o právach a povinnostiach sťažovateľky, konať so sťažovateľkou ako účastníčkou konania. Pokiaľ úrad voči sťažovateľke konanie o námietkach nezastavil, stále táto bola účastníčkou tohto konania,   preto mala byť aj účastníčkou konania o správnej žalobe obstarávateľa a mala   ďalej   právo   vyjadrovať   sa   ku   všetkým   vykonaným   dôkazom   a   bola   nositeľkou všetkých   ďalších   procesných   oprávnení,   ktoré   vyplývajú   pre   účastníkov   občianskeho súdneho konania z platnej právnej úpravy.

Rozsudky   podľa   5.   časti   OSP   nie   sú   všeobecne   záväzné,   sú   záväzné   iba   pre účastníkov konania a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 OSP). Postupom krajského súdu došlo k   tomu,   že   voči   jednému   účastníkovi   konania   o   námietkach   (obstarávateľovi)   bolo rozhodnutie   zrušené   a   úrad   rozhodne   znova   novým   rozhodnutím,   avšak   voči   druhému účastníkovi konania o námietkach (sťažovateľka) je stále právoplatne rozhodnuté o zrušení rokovacieho konania bez zverejnenia, z čoho vyplýva, že úrad nemôže rozhodnúť znova.... Krajský súd uviedol vo výroku svojho rozhodnutia zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. c) (nedostatočné zistenie skutkového stavu) a písm. d) (nepreskúmateľnosť) OSP, aj keď z textu rozhodnutia vyplýva, že krajský súd vytýkal úradu nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľky [§ 250j ods. 2 písm. a)]. Podľa § 250j ods. 4 OSP druhá veta, je na posúdenie prípustnosti odvolania rozhodujúci výrok rozsudku (a teda ním   nie   je   zrušovací   dôvod   vyplývajúci   z   podstatnej   časti   odôvodnenia).   Uvedeným postupom   bola   vylúčená   prípustnosť   odvolania   (pričom   pri   zrušovacom   dôvode   podľa § 250j ods. 2 písm. a) by bolo odvolanie prípustné), v dôsledku ktorej skutočnosti toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ide o rozhodnutie podľa 5. časti OSP, proti ktorému nie je prípustný ani žiadny mimoriadny opravný prostriedok, teda sťažovateľka má za to, že je daná právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť o tejto sťažnosti, keďže niet iného súdu, ktorý by chránil jej základné práva a slobody.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo JUDr. K. O. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   ako   aj   jej   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 270/2007-113 zo dňa 13. 3. 2008 bolo porušené.

2. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 270/2007-113 zo dňa 13. 3. 2008 a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť náhradu trov konania JUDr. K. O. v sume 8 011 Sk do rúk jej právneho zástupcu JUDr. A. B., advokáta, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasne sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd pred rozhodnutím o jej sťažnosti prijal toto dočasné opatrenie:

«Ústavný   súd   nariaďuje   dočasné   opatrenie,   ktorým   ukladá   Úradu   pre   verejné obstarávanie, aby sa dočasne zdržal pokračovania v konaní o námietkach doručených dňa 2. 8. 2007 proti postupu obstarávateľa V., a. s. v rokovacom konaní bez zverejnenia na predmet   „Pilotný   projekt   internetovej   zdravotnej   knižky   pre   poistenca   V.“   a   to   až   do právoplatnosti   nálezu,   ktorým   bude   rozhodnuté   o   ústavnej   sťažnosti   proti   rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 270/2007.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej tvrdeniach, že krajský súd v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (Úradu) podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku s ňou nekonal ako s účastníčkou konania, hoci ňou bola v konaní pred správnym orgánom (Úradom).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   rozsudkom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 S 270/2007, v ktorom nebola účastníčkou konania, a teda v tomto konaní nemohlo dôjsť k porušeniu   ňou   označených   práv,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol, keďže bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľky   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   bez   právneho významu rozhodovať o návrhu sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia a o jej ďalších návrhoch   (rozhodnutie   o zrušení   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu   a priznanie úhrady trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009