znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 66/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ivana Perlakiho, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Žiline, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ivana Perlakiho   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ivan Perlaki, bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 22. februára 2005 namietol porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Žiline, Krajského   súdu   v Žiline   a   Krajského   súdu   v Bratislave   pri   rozhodovaní   o žiadosti o prepustenie z väzby.

V podnete, ktorý ústavný súd považoval za sťažnosť (podnet bol zrušený ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z.), sťažovateľ uviedol, že z označených orgánov verejnej moci naposledy rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý 23. septembra 2004 zamietol jeho žiadosť   o prepustenie   z väzby.   Po   tomto   rozhodnutí   bol   sťažovateľ   prepustený   z väzby rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z   22.   decembra   2004.   Predtým rozhodoval   Krajský   súd   v   Žiline   (16.   marca   2004)   a   Krajská   prokuratúra   v   Žiline (26. februára 2004 podala obžalobu na sťažovateľa).

Vzhľadom na tieto dátumy a na skutočnosť, že sťažovateľ bol 22. decembra 2004 prepustený z väzby, ústavný súd už nepovažoval za potrebné uvádzať aj ďalšie dôvody sťažnosti (nerozhodovanie o žiadostiach sťažovateľa, oneskorené rozhodovanie, prepustenie spoluobvinených z väzby atď.).

Okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sťažovateľ   požadoval   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 340 000 Sk z dôvodu spôsobenia škody.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Ústavný súd je viazaný teda aj tým, proti ktorým orgánom verejnej moci bola sťažnosť podaná a kedy podľa tvrdení v sťažnosti naposledy tieto orgány rozhodovali vo veci sťažovateľa.

Podľa obsahu sťažnosti, ktorou je ústavný súd viazaný, prestal iný zásah (zbytočné prieťahy) vo veci sťažovateľa (väzobné stíhanie) postupom Krajskej prokuratúry v Žiline, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave v čase, od ktorého uplynuli viac ako dva mesiace do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. februára 2005).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005