znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 66/04-16Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 83/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 356/02 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť V. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. mája 2003 doručené podanie V. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., B., označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 83/95 v spojení s konaním Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 356/02 proti odporcovi DUSPAMA, spol. s r. o., Bratislava o zaplatenie nadčasových hodín v sume 4 541 Sk. Návrh na začatie konania podala sťažovateľka vo februári 1995. Prvostupňový súd rozhodol vo veci 20. júna 2001. Sťažovateľka podala voči rozsudku odvolanie. Podľa nej pochybením súdu prvého stupňa, ktorý postúpil spis na odvolací súd predčasne a bez požadovaných náležitostí, sa konanie zbytočne predĺžilo o ďalší rok. Krajský súd v Bratislave zaevidoval spis až v auguste 2002 a „doteraz nevytýčil pojednávanie a ani neurobil vo veci iný meritórny úkon“.

Keďže   podanie   v predloženej   podobe   neobsahovalo jednoznačný   petit   a návrh   na rozhodnutie ústavný súd vyzval listom z 29. septembra 2003 sťažovateľku na upresnenie jej podania.

Sťažovateľka   v odpovedi   na   výzvu   ústavného   súdu   z 8.   októbra   2003   (doručenú ústavnému súdu 10. októbra 2003) uviedla:

„Chronologický prehľad úkonov Okresného súdu Bratislava IV v konaní č. 7 C 83/95 proti odporcovi DUSPAMA, s. r. o., Bratislava odhaľuje značné prieťahy v konaní súdu. Prieťahy   v konaní   súdu   možno   konštatovať   aj   v konaní   Krajského   súdu   v Bratislave č. 8 Co 356/02, ktoré stále prebieha (pozn.: krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky 27. mája 2003).

...V petite sťažnosti som navrhla konať bez prieťahov a rozhodnúť len Krajskému súdu v Bratislave, pretože iba na tomto súde konanie doteraz nie je skončené. Keďže však prieťahy vznikli aj na Okresnom súde Bratislava IV a rozhodnutie tohto súdu doteraz nie je právoplatné, navrhujem sa zaoberať aj konaním uvedeného súdu.

...Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd vyniesol nález: základné právo V. H., bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 7 C 83/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní 8 Co 356/02. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní 8 Co 356/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   8.000,-   Sk,   ktoré   je povinný   vyplatiť   Okresný   súd   Bratislava   IV   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia a finančné zadosťučinenie 2.000,- Sk, ktoré je jej povinný vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú jej povinní   nahradiť   Okresný   súd   Bratislava   IV   a Krajský   súd   v Bratislave   v pomere priznaného finančného zadosťučinenia.“   II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ochranu základnému právu   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, I. ÚS 29/02, III. ÚS 20/00, II. ÚS 55/02, II. ÚS 138/02, II. ÚS 139/02, II. ÚS 29/03). Ústavný súd tiež môže odmietnuť sťažnosť na porušenie uvedeného základného práva ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

1. Ústavný súd prerokoval sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 83/95 a odmietol ju v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľka namietala prieťahy v konaní toho súdu, ktorý   o jej   veci   v okamihu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   konal   a rozhodol. (I. ÚS 34/99, III. ÚS 116/01, II. ÚS 105/02). Sťažnosť sťažovateľky bola totiž doručená ústavnému súdu 26. mája 2003 a okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 20. júna 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2001 (uplynutím lehoty 15 dní od doručenia rozsudku   v zmysle   §   47   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   uložením   na   pošte 10. augusta 2001, proti ktorému bolo možné podať odvolanie do 27. augusta 2001).

2.   Ústavný   súd   ďalej   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky   v časti   namietajúcej porušenie jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 356/02. Spis okresného súdu sp. zn. 7 C 83/95 bol po doplnení úkonov okresného súdu predložený krajskému súdu 12. augusta 2002. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky, ktoré podala okresnému súdu 31.   augusta   2001,   uznesením   z 27.   mája   2003   (pozn.   sťažnosť   sťažovateľky   bola ústavnému súdu doručená 26. mája 2003), ktorým toto odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako podané oneskorene.

Podľa   čl.   46   ods.   4   ústavy   podmienky   a podrobnosti   o súdnej   ochrane   ustanoví zákon.   Ak   osoba   (sťažovateľka)   nesplní   ustanovené   podmienky   zákonného   postupu   pri uplatňovaní   práv   (podanie   odvolania   31.   augusta   2001.   t.   j.   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty), nemôže sa dovolávať toho, že boli porušené jej základné práva alebo slobody, ak jej súd nevyhovel, za predpokladu, že súd sám neporušil ustanovenia čl. 47 až 50 ústavy (I. ÚS 37/96).

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. marca 2004