SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 66/04-16Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 83/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 356/02 a taktor o z h o d o l :
Sťažnosť V. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. mája 2003 doručené podanie V. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., B., označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 83/95 v spojení s konaním Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 356/02 proti odporcovi DUSPAMA, spol. s r. o., Bratislava o zaplatenie nadčasových hodín v sume 4 541 Sk. Návrh na začatie konania podala sťažovateľka vo februári 1995. Prvostupňový súd rozhodol vo veci 20. júna 2001. Sťažovateľka podala voči rozsudku odvolanie. Podľa nej pochybením súdu prvého stupňa, ktorý postúpil spis na odvolací súd predčasne a bez požadovaných náležitostí, sa konanie zbytočne predĺžilo o ďalší rok. Krajský súd v Bratislave zaevidoval spis až v auguste 2002 a „doteraz nevytýčil pojednávanie a ani neurobil vo veci iný meritórny úkon“.
Keďže podanie v predloženej podobe neobsahovalo jednoznačný petit a návrh na rozhodnutie ústavný súd vyzval listom z 29. septembra 2003 sťažovateľku na upresnenie jej podania.
Sťažovateľka v odpovedi na výzvu ústavného súdu z 8. októbra 2003 (doručenú ústavnému súdu 10. októbra 2003) uviedla:
„Chronologický prehľad úkonov Okresného súdu Bratislava IV v konaní č. 7 C 83/95 proti odporcovi DUSPAMA, s. r. o., Bratislava odhaľuje značné prieťahy v konaní súdu. Prieťahy v konaní súdu možno konštatovať aj v konaní Krajského súdu v Bratislave č. 8 Co 356/02, ktoré stále prebieha (pozn.: krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky 27. mája 2003).
...V petite sťažnosti som navrhla konať bez prieťahov a rozhodnúť len Krajskému súdu v Bratislave, pretože iba na tomto súde konanie doteraz nie je skončené. Keďže však prieťahy vznikli aj na Okresnom súde Bratislava IV a rozhodnutie tohto súdu doteraz nie je právoplatné, navrhujem sa zaoberať aj konaním uvedeného súdu.
...Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd vyniesol nález: základné právo V. H., bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní 7 C 83/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní 8 Co 356/02. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní 8 Co 356/02 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie 8.000,- Sk, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava IV do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a finančné zadosťučinenie 2.000,- Sk, ktoré je jej povinný vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú jej povinní nahradiť Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave v pomere priznaného finančného zadosťučinenia.“ II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, I. ÚS 29/02, III. ÚS 20/00, II. ÚS 55/02, II. ÚS 138/02, II. ÚS 139/02, II. ÚS 29/03). Ústavný súd tiež môže odmietnuť sťažnosť na porušenie uvedeného základného práva ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).
1. Ústavný súd prerokoval sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 83/95 a odmietol ju v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľka namietala prieťahy v konaní toho súdu, ktorý o jej veci v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už konal a rozhodol. (I. ÚS 34/99, III. ÚS 116/01, II. ÚS 105/02). Sťažnosť sťažovateľky bola totiž doručená ústavnému súdu 26. mája 2003 a okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 20. júna 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2001 (uplynutím lehoty 15 dní od doručenia rozsudku v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uložením na pošte 10. augusta 2001, proti ktorému bolo možné podať odvolanie do 27. augusta 2001).
2. Ústavný súd ďalej prerokoval sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 356/02. Spis okresného súdu sp. zn. 7 C 83/95 bol po doplnení úkonov okresného súdu predložený krajskému súdu 12. augusta 2002. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky, ktoré podala okresnému súdu 31. augusta 2001, uznesením z 27. mája 2003 (pozn. sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 26. mája 2003), ktorým toto odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako podané oneskorene.
Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Ak osoba (sťažovateľka) nesplní ustanovené podmienky zákonného postupu pri uplatňovaní práv (podanie odvolania 31. augusta 2001. t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty), nemôže sa dovolávať toho, že boli porušené jej základné práva alebo slobody, ak jej súd nevyhovel, za predpokladu, že súd sám neporušil ustanovenia čl. 47 až 50 ústavy (I. ÚS 37/96).
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. marca 2004