SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 658/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   právne   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Libušou   Dočkalovou, Advokátska kancelária, Lachova 32, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd,   ako   aj   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 142/2000, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2   Co   97/2003,   3   Co   23/2009   a 3   Co   302/2011,   ako   aj   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a (ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 142/2000, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 97/2003, 3 Co 23/2009 a 3 Co 302/2011, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   zmysle   ust.   §   49   a   nasl.   zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov navrhovatelia v 1. -   3. rade (ďalej navrhovatelia) zastúpení právnou zástupkyňou podávajú túto ústavnú sťažnosť:

ktorá sa týka konania v právnej veci navrhovateľov: 1. ⬛⬛⬛⬛ (...), 2. ⬛⬛⬛⬛ (...), 3. ⬛⬛⬛⬛ (...), 4. ⬛⬛⬛⬛ (...), 5. (...) proti odporcom: 1. ⬛⬛⬛⬛ (...), správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.(...), 2. TANAX, a.s., Partizánska 73 (od 8.1.2013 aktuálne TANAX, a.s. v konkurze), 957 11 Bánovce nad Bebravou(...), vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 19C 142/2000 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konania vedeného   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   pod   č.   k.   2Co/97/2003,   3Co   233/2009, 3Co/302/2011   a   konania   vedeného   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   pod   č.   k. 5Cdo 277/2012.

(...)   Sťažnosť   smeruje   proti   Slovenskej   republike,   zastúpenej   Okresným   súdom Bratislava I(...), Krajským súdom v Bratislave(...) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Navrhovatelia tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva:

- garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov

- garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote.

Navrhovatelia   sa   domáhajú,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ich   sťažnosti vyhovel a rozhodol o tom, že v ich prípade došlo k porušenia práva:

- garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov

- garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote,

a preto sa navrhovatelia podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   domáhajú   spravodlivého   finančného   zadosťučinenia   ako   náhrady nemajetkovej ujmy v sume po 30 000 € na ťarchu Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu   v   Bratislave   a   Najvyššieho   súdu   SR.   Dôvodom   požadovanej   satisfakcie   je predovšetkým   dĺžka   konania   (14   rokov),   počas   ktorej   u   navrhovateľov   pretrvával   stav právnej neistoty, s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti prípadu, majúce dopad do ich osobnej a majetkovej sféry.

Navrhovatelia   preto   navrhujú,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prijal uznesením ich sťažnosť na konanie, a aby nálezom rozhodol takto:

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 19C 142/2000 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 2Co/97/2003, 3Co 233/2009, a 3Co/302/2011   porušil   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. 5Cdo 277/2012 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Navrhovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 436,27 € (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia + sťažnosť 419,49 € + režijný paušál 16,78 €), ktoré sú Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. Libuše Dočkalovej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu(...) Odôvodnenie sťažnosti:

Za účelom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany navrhovatelia v 1. - 3. rade realizovali svoje právo zaručené ústavou prostredníctvom konania na súde, ktoré smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty. Očakávanie, že sa ich záležitosť bude riešiť bez   zbytočných   prieťahov,   sa   nenaplnilo,   pretože   od   podania   žaloby   do   právoplatného skončenia konania uplynula doba 14 rokov, ktorá je z hľadiska skutkových a právnych okolností neprimeraná!

Dve   určovacie   žaloby,   ktoré   smerovali   v   rade   proti   všetkým   subjektom,   ktoré v časovom   slede   nadobudli vlastnícke   právo   k   tým   istým   nehnuteľnostiam,   podali navrhovatelia v 1. - 3. rade ako nájomcovia bytov v bytovom dome na ul. č. 14 v Bratislave spolu s ďalšími dvomi účastníkmi na Okresný súd Bratislava I dňa 14.9.2000. Prvým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. 19C/142/2000, sa navrhovatelia v 1. - 5. rade ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ domáhali určenia, že :

Kúpna   zmluva   uzavretá   dňa   12.3.1997   medzi   spoločnosťou   ŽELSTAV   A-Z,   spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpená správcom konkurznej podstaty

a spoločnosťou ARAD, a.s., Martinčekova 17, Bratislava, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti -bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14 v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m2, zastavaná plocha, parc. č. 172/2 o výmere 14 m2, zastavaná plocha a parc. č. 172/3 o výmere 253 m2, v k. ú. ⬛⬛⬛⬛, je neplatná.

Druhým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. 21C/141/2000, sa navrhovatelia v 1.-5. rade ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ domáhali určenia, že :

1.   Kúpna   zmluva   uzavretá   medzi   spoločnosťou   ARAD,   a.s.   Martinčekova   č.   17, Bratislava(...) a ⬛⬛⬛⬛ s manž. ⬛⬛⬛⬛, bytom

, ktorá nadobudla účinnosť dňa 18.6.1998 a ktorej predmetom bol prevod 1/3- vého podielu k nehnuteľnosti - bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14 v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m2, zastavaná plocha, parc. č. 172/2 o výmere 14 m2, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m2, zastavaná plocha, k. ú. ⬛⬛⬛⬛, je neplatná.

2. Kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou TATRA SIPOX, a.s. Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou(...) a spoločnosťou COLDEN REAL SLOVAKIA, a.s. Červeňova 28, Bratislava(...), ktorá nadobudla účinnosť dňa 9.8.2000, ktorej predmetom bol prevod 2/3- vého podielu k nehnuteľnosti - bytového domu nachádzajúcom sa na ul. č. 14 v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m2, zastavaná plocha, parc. č. 172/2 o výmere 14 m2, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m2, zastavaná plocha, k. ú. ⬛⬛⬛⬛, je neplatná.

Vo veci vedenej pod č. k. 21C/141/2000 bolo konanie Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.1.2004 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod č. k. 19C/142/2000.

Vo   veci   vedenej   pod   č.   k.   19C/142/2000   Okresný   súd   Bratislava   I   rozhodol Rozsudkom spis, zn. 19C 142/00-96 zo dňa 5.12.2002 tak, že návrh sa zamieta.

Krajský   súd   v   Bratislave   Rozsudkom   spis.   zn.   2Co   97/03-131   zo   dňa   25.2.2004 rozhodol   tak,   že rozsudok súdu prvého stupňa (19C 142/00-96 zo dňa 5.1 2.2002)   sa potvrdzuje.

Na podnet navrhovateľov 1.-3. rade podal generálny prokurátor na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie zo dňa 1.3.2005 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 5. decembra 2002 č. k. 19C 142/00-96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2004 č. k. 2Co 97/03-131 s tým, že navrhuje napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bol nimi   porušený   zákon.   Poukázal   na   to,   že   súdy   sa   neriadili   ustanoveniami   právnych predpisov,   a   to   konkrétne   ust.   §   3   ods.   1   zák.   č.   182/1993   Z.   z.   o   vlastníctve   bytov a nebytových priestorov v znení do 31.5.1998, ust. § 27 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení do 31. januára 1998), § 2 OSP, § 80 písm. c) OSP, § 159 ods. 2 OSP, § 167 ods. 2 OSP, § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 29. júla 1997), § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru okresný aj krajský súd pochybili v tom, ako vyhodnotili naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a nestotožnil sa s ich závermi, že navrhované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by na postavení navrhovateľov nič nezmenilo. Výslovne uviedol, že k porušeniu zákona došlo tým, že kúpna zmluva bola uzatvorená bez súhlasu súdu a za podmienok stanovených, čo sú zákonné podmienky uvedené v § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Z. z.

Na   základe   mimoriadneho   dovolania   Generálneho   prokurátora   Najvyšší   súd   SR preskúmal   oba   napadnuté   rozsudky,   ako   aj   konanie,   ktoré   im   predchádzalo,   a   dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Rozsudkom spis. zn. 4M Cdo 4/2008 zo dňa 28.2.2007, zrušil obidva rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11.9.2002 č. k. 19C 142/00-96 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.2.2004 sp. zn. 2Co/97/03 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Poukázal na chybu v označení rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   I,   ktorú   si   osvojil   okresný   súd,   krajský   súd   aj generálny prokurátor s tým, že správny dátum vyhlásenia rozsudku je 11.9.2002 a nie 5.12.2002. V odôvodnení konštatoval viaceré nedostatky týkajúce sa konania. Okrem iného aj, že prvostupňový súd nevyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatku žaloby, teda na zosúladenie jej petitu s obsahom a toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ďalej na nejednoznačné označenie odporcu v 1. rade.

V odôvodnení Rozsudku NS SR spis. zn. 4M Cdo 4/2005 zo dňa 28.2.2007 dovolací súd zaujal stanovisko k opodstatnenosti dovolania ohľadom naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva ŽELSTAVU a platnosti kúpnej zmluvy z 12.3.1997, ktorá má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k požadovanému určeniu. Výslovne uvádza, že:   „Aj   podľa   názoru   dovolacieho   súdu   naliehavý   právny   záujem   žalobcov   na   určení vlastníckeho   práva   obchodnej   spoločnosti   ŽELSTAV   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   boli predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy z 12.3.1997 je daný a vyplýva z existencie ich nájomného vzťahu k bytom v bytovom dome, pokiaľ tento vzťah trvá, a z podmienok, ktoré boli určené pre predaj bytových domov patriacich do podstaty ŽELSTAVU ako úpadcu uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.1.1998 č. k. 38 K 111/95-1804.“ Dovolací súd sa taktiež stotožnil aj s názorom generálneho prokurátora o neplatnosti kúpnej zmluvy z 12.3.1997 pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. § 27 ods. 2 veta prvá zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase jej uzavretia.

Po   zrušení   napadnutých   rozsudkov   sa   vec   vrátila   na   Okresný   súd   Bratislava   I, a vtedy   navrhovatelia   v   1.   -   3.   rade   podaním   zo   dňa   17.10.2008   doplnili   svoj   návrh o ďalších   účastníkov na strane odporcu. Okresný súd Bratislava I Uznesením spis. zn. 19C/142/2000-222 zo dňa 1 1.12.2008 rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane odporcu   pristúpili   ďalší   účastníci:   GOLDEN   REAL   SLOVAKIA,   a.s.   Červeňova   28, Bratislava(...) a ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom

.   Krajský   súd   v   Bratislave   Uznesením   spis.   zn.   3Co   233/09-239   zo   dňa 15.10.2009 v tejto časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. To znamená, že okruh účastníkov zostal nezmenený a nedošlo ani ku spojeniu vecí. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s odôvodnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 19C/142/2000-222 zo dňa 11.12.2008. V tomto rozhodnutí však Okresný súd Bratislava I, berúc do úvahy nadväzujúce konanie vedené pod spis. zn. 21C 141/2000, nepovažoval za opodstatnené pripúšťať do konania vstup ďalších účastníkov na strane odporcu, pretože by išlo o ďalšie predlžovanie konania za stavu, keď navrhovatelia majú záujem na čo najskoršom vyriešení ich bytovej otázky odpredajom bytov spornej nehnuteľnosti.

Po vrátení veci na Okresný súd Bratislava I navrhovatelia v 1. - 3. rade na základe Uznesenia spis. zn. 19C 142/2000-169 zo dňa 9.4.2008, ktorým Okresný súd Bratislava I uložil navrhovateľom, aby nesprávne podanie zo dňa 14.9.2000 opravili v lehote 10 dní podľa záverov dovolacieho súdu č. k. 4M Cdo 4/2005 zo dňa 28.2.2007, podaním zo dňa 7.5.2008 doplnili svoj návrh v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci Rozsudkom spis. zn. 19C 142/2000-308 zo dňa 15.12.2010. S poukazom na rozsudok dovolacieho súdu dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.3.1997 je neplatná pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. § 27 ods. 2 veta prvá zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase jej uzavretia, čo má za následok, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je ich pôvodný vlastník ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, 814 19 Bratislava(...), a návrhu   navrhovateľov   v   1.   -   3.   rade   ohľadom   určenia   vlastníctva   k   nehnuteľnostiam zapísaným na k. ú. vyhovel.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade doručený dňa 17.1.2011, podal odporca v 2. rade odvolanie zo dňa 1.2.2011.

Rozsudkom spis. zn. 3Co/302/201 1-386, 1011899515. zo dňa 8.3.2012, Krajský súd v   Bratislave   v   právnej   veci   navrhovateľov:   1. ⬛⬛⬛⬛ (...),   2. (...),   3. ⬛⬛⬛⬛ (...),   zast.   JUDr.   Libuša   Dočkalová,   advokátka,   AK Lachova   32,   Bratislava,   proti   odporcom:   1. ⬛⬛⬛⬛,   správca   konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, 2. TANAX, a.s. Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19C/142/2000-308 zo dňa 13.12.2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti mení tak, že žaloba   sa   zamieta   a   navrhovateľov   zaviazal   na   náhradu   trov   konania.   Nielenže   vyšlo najavo,   že   vec   bola   pridelená   do   nepríslušného   senátu   3Co,   ale   tento   senát   neskoro reagoval   na   toto   zistenie.   Námietku   ohľadom   nesprávneho   zápisu   predmetnej   veci   do oddelenia 3Co vzniesol až po štyroch mesiacoch od jej nápadu dňa 21.7.2011 a následne vec prejednal a rozhodol. Nedodržanie lehoty (20 dní) na reklamáciu nesprávneho zápisu konštatovala   predsedníčka   krajského   súdu   vo   svojej   odpovedi   zo   dňa   24.11.2011 adresovanej predsedníčke senátu.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   Rozsudkom   spis.   zn.   5Cdo   277/2012   zo   dňa 24.1 1.2014,   doručeným   na   Okresný   súd   Bratislava   I   dňa   27.11.2014,   na   dovolanie navrhovateľov v 1. - 3. rade (zo dňa 7.6.2012) rozhodol tak, že dovolanie sa zamieta, odporcovi 1. sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva a navrhovatelia v 1. - 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov dovolacieho konania v sume 78,44 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka, advokáta so sídlom v Bratislave, Krížna 47, do 3 dní. Rozsudok bol právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. - 3. rade doručený dňa 9.12.2014.

Pri začatí súdneho konania pred štrnástimi rokmi navrhovatelia v 1. - 3. rade boli v podstate ešte v produktívnom veku (64 r, 55 r, 59 r) a ich naliehavý právny záujem na riešení   bytovej   situácie   bol   daný.   Od   roku   1987   sú   riadnymi   užívateľmi   bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. č. 14 v Bratislave, ktorý postavilo na svoje náklady Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p. pre svojich zamestnancov, na čom boli dokonca pracovne, a teda i osobne zainteresovaní. O kúpu svojich bytov prejavili záujem hneď   po   privatizácii   štátneho   podniku   v   januári   1992,   avšak   obchodná   spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., ako jeho právny nástupca, na ich žiadosti nereagovala. Ani po vyhlásení konkurzu na ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpeného správcom konkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛, im nebolo umožnené si byty, v ktorých   bývajú,   odkúpiť   do   osobného   vlastníctva   na   rozdiel   od   všetkých   ostatných bývalých zamestnancov štátneho podniku, ktorí si odkúpili byty v bytových domoch na ul., a v Bratislave.

Bolo preukázané, že správca konkurznej podstaty sa neriadil vydanými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave, nakoľko celý bytový dom na ul. č. 14 v Bratislave, ktorý je v kúpnej zmluve označený ako stavba - bytový dom, predal kúpnou zmluvou zo dňa 12.3.1997 obchodnej spoločnosti ARAD a.s., Martinčekova 17, Bratislava(...) Následne ARAD, a.s uzavrela dňa 9.3.1998 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a na kupujúceho ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ previedla 1/3 predmetnej nehnuteľnosti. ARAD, a.s. už v súčasnosti neexistuje. Uznesením valného zhromaždenia dňa 7.10.1999   došlo   k   jeho   zlúčeniu   so   spoločnosťou   TATRA   SIPOX   a.s.,   Partizánska   73, Bánovce nad Bebravou(...), ktorá v súčasnosti podniká pod obchodným názvom TANAX, a.s.,   Partizánska   73,   957   11   Bánovce   nad   Bebravou(...)   a od   8.1.2013   je   v   konkurze. Navrhovatelia v 1. - 3. rade od začiatku konania preukazovali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.,   na   tom   základe,   že   bez   tohto   určenia   nebudú   môcť   nikdy   získať   svoje   byty   do osobného   vlastníctva   za   rovnakých   podmienok   ako   ostatní   nájomcovia   bytov   v   rámci konkurzu.

Neskôr, v závislosti na stanovisku generálneho prokurátora SR a rozhodnutia NS SR rástla nádej navrhovateľov na spravodlivé usporiadanie bytových pomerov. V súčasnosti sú všetci   traja   starobnými   dôchodcami   (78   r,   69   r,   73   r),   ktorí   sú   zlomení,   sklamaní a nešťastní, pretože na rozdiel od 90 % slovenskej populácie stále bývajú len v prenajatom byte,   odkúpiť   byt   do   osobného   vlastníctva   im   nebolo   umožnené   a   ich   postavenie   je v súčasnosti veľmi neisté. Naviac sa táto situácia negatívne podpísala aj na ich zdravotnom stave, všetci traja trpia viacerými závažnými ochoreniami, ktoré si u niektorých vynútili dočasnú   hospitalizáciu   v   nemocnici.   Počas   dlhotrvajúceho   súdneho   konania   boli permanentne vystavení stresu, keďže museli čeliť aj tlaku spoluvlastníkov bytového domu, ktorí ich chceli z bytov vysťahovať. Títo im dali výpoveď z nájmu bytu už v júli 2004, v ktorej ich upozorňovali, že ak po uplynutí výpovednej lehoty neodovzdajú byt a naďalej v ňom budú   bývať,   spoluvlastníci   bytového   domu   budú   nútení   brániť   svoje   záujmy   všetkými dostupnými   právnymi   prostriedkami,   čo   môže   v   konečnom   dôsledku   viesť   až   k   ich vysťahovaniu a uloženiu ich vecí do úradnej úschovy, a to všetko výlučne na ich náklady. Po tom,   čo   navrhovatelia   podali   na   súd   žalobu   o   neplatnosť   výpovede,   spoluvlastníci bytového domu svoje výpovede stiahli v roku 2006, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu. Navrhovateľ v 1. rade však dostal opakovanú výpoveď z nájmu bytu v decembri 2009 z dôvodu, že ako nájomca zvlášť hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu. Vo veci nebolo rozhodnuté, konanie je prerušené.

Navrhovatelia   majú   za   to,   že   dĺžka   celého   súdneho   konania   je   neúmerná požiadavkám   kladeným   na   spravodlivé   súdne   konanie,   čo   má   za   následok   dlhodobé pretrvávanie stavu právnej neistoty. Tri odvolacie konania na krajskom súde trvali asi tri roky, a na najvyššom súde prvé dovolacie konanie trvalo asi dva roky a druhé vyše dva a pol roka. Je nesporné, že významnú úlohu pri posudzovaní dĺžky konania zohráva v tomto smere aj otázka právneho posúdenia uplatneného nároku. Keby všeobecné súdy hneď na začiatku   zdieľali   ten   istý   právny   názor,   ktorý   neskôr   vyslovil   najvyšší   súd   v   prvom dovolacom konaní, a ktorým sú všetky ostatné súdy viazané, a Okresný súd Bratislava I by spojil dve konania do jedného tak, ako navrhovatelia navrhovali, určite by celé súdne konanie netrvalo takto neprimerane dlho a navrhovatelia v 1. - 3. rade by neboli vystavení tlaku aktuálne zapísaných spoluvlastníkov bytového domu. Navrhovatelia v 1. - 3. rade počas   celej   dĺžky   súdneho   konania   dennodenne   prežívali   právnu   a   sociálnu   neistotu ohľadom výsledku súdneho konania avšak s nádejou na zlepšenie súčasnej situácie. Dva a pol roka s napätím sledovali konanie na najvyššom súde a očakávali zmenu k lepšiemu, čo sa nestalo, a tento fakt má nepriaznivý dopad do ich sociálnej a materiálnej sféry v jeseni života. Požadované finančné zadosť učinenie je preto z hľadiska skutkových a právnych okolností   len   symbolickou   cenou   za   neprimeranú   dĺžku   súdneho   konania,   na   vedenie ktorého vynaložili maximálne úsilie(...)»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 142/2000, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 97/2003, 3 Co 23/2009 a 3 Co 302/2011, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo samotného podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konania boli na okresnom súde, krajskom súde, ale aj na najvyššom súde právoplatne skončené 9. decembra 2014. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním zo 4. februára 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktoré sťažovatelia   označili za   účastníkov   konania,   už   netrvalo a   konanie   o ich   sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovatelia   sa   v predmetnej   veci domáhali ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako   aj   práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v čase,   keď   v označených   konaniach   pred okresným   súdom,   krajským   súdom   a najvyšším   súdom   namietané   porušenie   práv   už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, bolo potrebné ich ústavnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015