znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 658/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany,   zastúpenej JUDr. Roman   Kvasnica,   advokát,   s.   r.   o.,   Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany,   konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Romana Kvasnicu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 168/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „sťažovateľ“), zastúpenej JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Romana Kvasnicu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 168/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: «Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa   22.   11.   2005   (podaným   pôvodným   veriteľom   -   S.,   a.   s...),   sa   oprávnený   domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. 03. 2000, sp. zn.: 10 C/16/00 (ďalej aj „platobný rozkaz“), a to: zaplatenia istiny 3.835,50,- Sk/127,32 Eur spolu s príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Nové Zámky pod spis. značkou: 5 Er/168/2005, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného -   S.,   a.   s... a na strane povinného - v 1.   rade R.   D., v 2. rade M. D., v 3. rade M. M. a v 4. rade J. B. (ďalej aj „predmetný spor“).

Zmluvou o   postúpení   pohľadávok   zo   dňa 15.   12.   2010,   postúpil   oprávnený   -   S., sťažovateľovi - spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1507/T, pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nové   Zámky   pod   sp.   značkou:   5   Er/168/2005   (značka   exekútora   EX   210/2005).   Z uvedeného dôvodu zaslal súdny exekútor JUDr. Z. F..., Okresnému súdu návrh sťažovateľa v pozícií nového veriteľa, na zmenu účastníka konania zo dňa 08. 08. 2011 (ďalej aj „návrh na zmenu účastníka konania“).

Nakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 9 mesiacov o podanom návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania nerozhodol,   zaslal sťažovateľ dňa 21.   05.   2012 Okresnému   súdu   žiadosť   o   rozhodnutie   o   návrhu   na   zmenu   účastníka   konania   zo   dňa 08. 08. 2011 (ďalej aj „žiadosť“).

Vzhľadom   k   tomu,   že   Okresný   súd   Nové   Zámky   na   túto   žiadosť   sťažovateľa nereagoval, podal sťažovateľ dňa 20. 12. 2012 na Okresný súd Nové Zámky - k rukám JUDr. Jozefa Kanása, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „sťažnosť“).

Vzhľadom   ku   skutočnosti,   že   Okresný   súd   na   túto   sťažnosť   vôbec   nereagoval, sťažovateľ opätovne zaslal súdu dňa 25. 07. 2013 žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka konania (ďalej len aj „opätovná žiadosť“).

Okresný súd však na vyššie uvedené písomné podania sťažovateľa vôbec nereagoval a   do   dňa   podania   tento   sťažnosti   o   podanom   návrhu   na   zmenu   účastníka   konania nerozhodol.»

Podľa názoru sťažovateľky „súčasný protiprávny stav spočíva vtom, že Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol o podanom návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania, čím sa sťažovateľ dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy   exekútor   nemôže   ďalej   vykonávať   úkony   potrebné   na   vymoženie   pohľadávky v prospech   skutočného   veriteľa,   ktorým   je   aktuálne   sťažovateľ.   Konanie   o   rozhodovaní čiastkovej otázky právneho nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 26. 08. 2011, t. j. už tri roky. Ani urgencia v podobe žiadostí zo dní 21. 05. 2012 a 25. 07. 2013 a sťažnosti predsedovi Okresného súdu zo dňa 20. 12. 2012, v súlade s § 62 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, neviedli doposiaľ k náprave.“.

Sťažovateľka   ďalej   uvádza: „Nakoľko   prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 5 Er/168/2005, zapríčinené Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty,   nemajetkovú   ujmu vyplývajúcu z neprimeranej   dĺžky   konania   a tiež majetkovú ujmu   spočívajúcu   v   nemožnosti   domôcť   sa   uspokojenia   svojej   judikovanej   pohľadávky, nakoľko až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania nemôže exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 210/2005, uplatňuje   si   sťažovateľ   aj   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 1.000,00 Eur.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/168/2005 porušil základné právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Nové Zámky v konaní, vedenom pod sp. zn. 5 Er/168/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v   sume   340,89   €   (2   úkony   právnej   pomoci (prevzatie a prvá porada s klientom zo dňa 20. 08. 2014, písomné podanie - sťažnosť zo dňa 02.   09.   2014):   2   x   134,00   €   (základom   pre   výpočet   je   v   zmysle   z.   č.   655/2004   Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/6 vymeriavacieho základu), t. j. 268,00 €, 2 paušálne sumy náhrad: 2 x 8,04 €, t. j. 16,08 € a 20 % DPH: 56,81 €), v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   opakovane vyslovuje,   že   domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy možno vyvodiť,   že sťažovateľ   musí   namietať porušenie svojich základných práv, a zároveň v spojitosti s konkrétnym konaním pred všeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak je v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   účastníkom   tohto   konania,   teda   konania, v ktorom   namieta   porušenie   základných   práv   (m.   m.   II. ÚS 3/05,   III.   ÚS   464/2010, III. ÚS 281/2012, IV. ÚS 295/2013).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 168/2005 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd vedie pod sp. zn. 5 Er 168/2005 exekučné konanie, ktorého účastníkmi sú S., a. s..., v procesnom postavení oprávnenej a R. D., M. D., M. M. a J. B. v procesnom postavení povinných.

Zmluvou   o postúpení   pohľadávok   z 15.   decembra   2010   postúpila   S.,   a.   s., pohľadávku, ktorá je predmetom napadnutého exekučného konania sťažovateľke. Z tohto dôvodu zaslal súdny exekútor 8. augusta 2011 okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávnenej. Okresný súd o návrhu súdneho exekútora do dňa podania sťažnosti nerozhodol.

Podľa   §   37   ods.   1   prvej   vety   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995 Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účastníkmi konania sú oprávnený   a povinný;   iné   osoby   sú   účastníkmi   len   tej   časti   konania,   v   ktorej   im   toto postavenie priznáva tento zákon.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.   Návrh   na   pripustenie   zmeny   účastníkov   konania   je   exekútor   povinný   súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku ak   k   prevodu   alebo   prechodu   práv   alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor   vo vykonávaní exekúcie   na základe   pôvodného poverenia, ku   ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Na   základe   citovaných   ustanovení   Exekučného   poriadku   možno   konštatovať,   že sťažovateľka nie je účastníčkou   napadnutého exekučného konania, pretože   okresný   súd dosiaľ právoplatne nerozhodol o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka na strane oprávneného   z dôvodu   postúpenia   pohľadávky,   ktorej   vymoženie   je   predmetom napadnutého konania.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014