znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 657/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „orgánov prípravného konania“, Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 T 5/2003   a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 9/2013 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „orgánov prípravného konania“,   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1   T   5/2003 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 9/2013.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Ústavnú   sťažnosť   podávam   z dôvodu   porušenia   môjho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na konanie v primeranej lehote podľa   článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane   ľudských práv a základných slobôd(...), ktorého sa dopustili:

V prvom rade: Orgány prípravného konania (KÚV Bratislava) V druhom rade: Krajský súd Bratislava V treťom rade: Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vyššie uvedené štátne orgány nedokázali moju trestnú vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 5/2003 právoplatne ukončiť ani po viac ako dvanástich rokoch od vznesenia obvinenia voči mojej osobe.

K veci ďalej uvádzam: V danej veci mi bolo vznesené obvinenie dňa 18.12.2014 a to pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy a trestný čin podvodu. Obžaloba bola na moju osobu podaná dňa 16.06.2003 a to na Krajskom súde v Bratislave kde jej bola pridelená sp. zn.   1 T 5/2003.   Prvý   odsudzujúci   rozsudok   Krajský   súd   v Bratislave   vyhlásil   dňa 21.11.2005. Tento bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím dňa 04.12.2007 zrušený. Druhý rozsudok Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 22.11.2010. Aj tento   rozsudok   Najvyšší   súd   v Bratislave   zrušil   a to   dňa   20.09.2011.   Tretí   rozsudok Krajský   súd   v Bratislave   vyhlásil   dňa   13.06.2013.   Tento   rozsudok   som   opäť   napadol odvolaním. Najvyšší súd SR do dnešného dňa, t. j. 05.08.2014 nevytýčil termín verejného zasadnutia   o mojom   odvolaní,   hoci   ešte   ostatný   predseda   Najvyššieho   súdu   SR   JUDr. Štefan Harabin mi na základe mojej žiadosti o odstránenie prieťahov v konaní prisľúbil, že termín pojednávania bude určený do 30.06.2014. (...) Z doposiaľ uvedeného teda vyplýva, že   do   dnešného   dňa   štátne   orgány   moju   trestnú   vec   právoplatne   neukončili.   Pritom zastávam názor, že ako obvinený mám právo na to, aby sa o mojom trestnom obvinení rozhodlo v primeranej lehote. A lehotu viac ako dvanásť rokov nemožno v žiadnom prípade považovať za primeranú. Mám za to, že táto neprimerane dlhá lehota spôsobuje stratu dôkazov   v môj   prospech,   respektíve   oslabuje   dôkaznú   hodnotu   týchto   dôkazov.   Ďalej uvádzam,   že   v dôsledku   nečinnosti   vyššie   uvedených   štátnych   orgánov   som   príliš   dlho vystavovaný zásahom do mojich základných práv a slobôd a tým dlhodobo žijem v právnej neistote. Preto navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal nález, v ktorom:

Vysloví porušenie môjho označeného základného práva. Prikáže označeným štátnym orgánom, aby vo veci urýchlene konali. Súčasne   žiadam   o ustanovenie   obhajcu,   ktorý   by   ma   pred   Ústavným   súdom   SR kvalifikovane zastupoval.“

2. Ústavný súd 3. septembra 2015 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho   podania,   pričom   sťažovateľ   na   túto   výzvu   reagoval   listom   z 22.   septembra   2015, doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„Dňa   28.10.2014   Najvyšší   súd   SR   rozhodol   v predmetnom   trestnom   konaní napadnutým   mojou   skoršou   sťažnosťou   podanou   na   Vašom   súde   vo   veci   odstránenia prieťahov   v už   medzičasom   rozhodnutom   konaní   Najvyšším   súdom   SR   pod   sp.   zn.: 4To 9/2013. Z tohto dôvodu sa sťažnosť a jej následné doplnenie na základe Vašej výzvy stávajú bezpredmetnými a preto sťažnosť beriem späť v plnom rozsahu.“

3.   Podľa   §   54   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému   rozhodnutiu,   opatreniu   alebo zásahu, ktoré   mimoriadne   závažným spôsobom porušujú   základné práva   alebo   slobody sťažovateľa.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 6. októbra 2015