znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 656/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa   (sudca   spravodajca) predbežne prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, Advokátska kancelária, A. Hlinku 3044, Sereď, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 D 1448/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   aj   „okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 D 1448/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že: „Notárka poverená Okresným súdom v Nových Zámkoch (JUDr. Eleonóra Petrová) dňa   25.   06.   2005   vydala   osvedčenie   o   dedičstve   po   zomrelej ⬛⬛⬛⬛,   rod,

- matke sťažovateľky.

Toto osvedčenie o dedičstve malo sp. zn. 16D 1448/2004 Dnot 305/2004. Proti   tomuto   Osvedčeniu   o   dedičstve   podala   v   zákonnej   lehote   sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo Okresnému súdu v Nových Zámkoch doručené 10.06.2005.

V tomto odvolaní sťažovateľka okrem samotného odvolania proti vyššie uvedenému osvedčeniu o dedičstve namietala aj zaujatosť poverenej notárky.

Okresný súd v Nových Zámkoch predložil spis poverenej notárke na vyjadrenie a po tomto vyjadrení Okresný súd v Nových Zámkoch rozhodol uznesením zo dňa 07. 09. 2005, že poverená notárka nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania v dedičskej veci po zomrelej ⬛⬛⬛⬛ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 10. 2005). Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. 03. 2006 bol vyrubený poplatok za konanie o dedičstve a týmto dňom (t. j. 17. 03. 2006) bol spis založený do archívu. Pochybenie Okresného súdu Nové Zámky v tom, že spis nebol predložený notárke na pokračovanie   v   dedičskom   konaní   bolo   zistené   až   dňa   21.   04.   2008   pri   námietkach sťažovateľky voči prieťahom v konaní.

Chybu mala spôsobiť vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nové Zámky, ktorá omylom   vyznačila   na   osvedčení   o   dedičstve   právoplatnosť   a   následne   dedičský   spis vyznačila na založenie do archívu.

Sťažovateľka   však   od   podania   odvolania   proti   osvedčeniu   o   dedičstve   po   svojej zomrelej matke musela pracne preukazovať, že odvolanie proti Osvedčeniu o dedičstve po zomrelej ⬛⬛⬛⬛ podala včas.

Túto skutočnosť sa sťažovateľke podarilo preukázať až cez dovolanie na Najvyšší súd SR a následné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Na základe dovolania sťažovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 15. 05.2012 sp. zn. 8Cdo 8/2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2009 sp. zn. 9CoD/3/2009 a sp. zn. 9CoD/4/2009, ktorým tento súd odvolanie sťažovateľky ako dedičky proti Uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 03. 12. 2008 sp. zn. 16D 1448/2004- 63 odmietol a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že sťažovateľka ako dedička dodržala zákonnú lehotu na odvolanie, a teda jej odvolanie bolo podané včas, v zákonom vymedzenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. a konštatoval, že odmietnutím jej odvolania odvolacím súdom jej tento súd takýmto postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.“

3.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   ďalej   poukázala   aj   na   súvisiace   skutočnosti «„v časovom období od podania odvolania“:

(...) Dedič po zomrelej ⬛⬛⬛⬛ - ⬛⬛⬛⬛ (brat sťažovateľky) stihol rozpredať   všetky   nehnuteľnosti   ktoré   majú   byť   predmetom   dedenia   po   zomrelej a na ktoré má zákonný dedičský podiel aj sťažovateľka. Medzi osobami, ktorým brat sťažovateľky predal nehnuteľnosti na ktorý má právny nárok aj sťažovateľka existuje osoba o ktorej nie sú na príslušnom liste vlastníctva žiadne údaje ( ⬛⬛⬛⬛, rod. ),   bližšie   informácie   o   nej   nevedia   poskytnúť   ani   príslušné   orgány   a   podľa sťažovateľky sa jedná o nežijúcu osobu (nemohla žiť ani v čase, keď mala nadobudnúť nehnuteľnosť).

(...) Brat navrhovateľky podal na Okresný súd v Nových Zámkoch návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz., vedených na Správa katastra Nové Zámky. Konanie bolo vedené pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13C/219/2006. Toto konanie sťažovateľka navrhla   prerušiť   podľa   ust.   §   109   ods.   1   písm.   b)   Občianskeho   súdneho   poriadku s poukazom   na   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   8Cdo   8/2012 zo dňa 15. 05.2012.

Keďže brat sťažovateľky vinou pracovníčky Okresného súdu v Nových Zámkoch (tým, že   na   osvedčení   o   dedičstve   po   zomrelej ⬛⬛⬛⬛ nesprávne   vyznačila právoplatnosť a dala podnet na odloženie spisu do archívu) rozpredal nehnuteľnosti, ktoré boli   predmetom   dedenia   a   na   ktoré   mala   sťažovateľka   zákonný   dedičský   nárok   chcela sťažovateľka   docieliť   získanie   spoluvlastníckeho   podielu   1/6-iny   svojho   brata bez   povinnosti   výplaty   za   nadobudnutie   jeho   spoluvlastníckeho   podielu k nehnuteľnostiam vedeným na v kat. úz.

Súd   však   konanie   neprerušil   a   vo   veci   rozhodol   dňa   10.   01.   2014   sp.   zn. 13C/219/2006-352, v ktorom zaviazal sťažovateľku na výplatu podiele v sume 5.416,66 € a trov konania, pričom toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Nitre ako odvolací súd dňa 21. 05. 2014 pod sp. zn. 6Co/119/2014-458. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie na Najvyšší súd SR. (...)   Počas   konania   sp.   zn.   13C/219/2006   vedenom   pred   Okresným   súdom   Nové Zámky boli sťažovateľke týmto súdom uložené poriadkové pokuty, a to dňa 03. 12. 2008 v sume 25.000,- Sk, dňa 30. 01. 2009 v sume 166,- €, dňa 08. 02. 2011 v sume 350- €, dňa 01. 03.2012 v sume 800,- € a dňa 28.08.2012 v sume 1.000- €.

Rozhodnutím č. VS 4470072112 zo dňa 01. 03. 2013 Krajský súd Bratislava, justičné pokladnica   žiadosť   o   odpustenie   pohľadávky   v   sume   800,-   €   zamietol.   V   odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o odpustenie tejto pokuty je uvedené, že podľa ust. § 53 ods. 4 O. s. p. môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie toho komu bola uložená alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, to neplatí ak už bola poriadková pokuta zaplatená.

(...) Zákonný sudca prejednávajúci vec sp. zn. 13C/219/2006 podal na sťažovateľku trestné   oznámenie   za   pokračovací   prečin   pohŕdania   súdom   podľa   §   343   písmeno   c) Trestného zákona a sťažovateľka bola odsúdená.

Trestnú vec prejednával Okresný súd Nové Zámky pod sp. zn. 2T/84/2013 a Krajský súd Nitra pod sp. zn. 4To/16/2014.

Odvolacie konanie - verejné zasadnutie v trestnej veci pred Krajským súdom v Nitre bolo   dňa   20.   05.   2014   a   tento   súd   odmietol   odvolanie   sťažovateľky   proti   rozhodnutiu prvostupňového súdu ako nedôvodné (písomné vyhotovenie rozhodnutie doposiaľ nebolo doručené), a teda na sťažovateľku sa vzťahuje trest uložený Okresným súdom Nové Zámky v konaní sp. zn. 2T/84/2013.

Sťažovateľke bol uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. (...) Akékoľvek podnety sťažovateľky (na zaujatosť sudcu, na pracovníka Okresného súdu v Nových Zámkoch) boli príslušnými orgánmi odmietnuté ako nedôvodné.

(...) Od 10. 06. 2005 sťažovateľka musela veci na Okresnom súde v Nových Zámkoch súriť svojimi sťažnosťami, pretože sa vo veci stále vytvárali prieťahy. Napríklad:

-   žiadosť   o   bezplatné   právne   zastupovanie   sťažovateľky   bola   schválená   dňa 26. 08. 2010 po roku prieťahov a sťažnosti sťažovateľky na ministerstvo

- súdom pridelená právna zástupkyňa sťažovateľky začala vo veci konať 02. 02. 2011.

- Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo dovolanie sťažovateľky v súvislosti s jej odvolaním   proti   Osvedčeniu   o   dedičstve   po   zomrelej ⬛⬛⬛⬛ postúpené   až začiatkom roka 2012.

Sťažovateľka si chránila svoje vlastníctvo s najlepším úmyslom a v dobrej viere. Jej konanie bolo vyhodnocované len ako prieťahy v konaní. Omyl Okresného súdu Nové Zámky

- nesprávne vyznačená právoplatnosť Osvedčenia o dedičstve po zomrelej mala pre sťažovateľku fatálne následky.».

4. Sťažovateľka namieta, že „postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch ohľadom dedičského konania sp. zn. 16D 1448/2004 Dnot 305/2004 bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd podľa zásady the right to a fair trial a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa článku 6 ods. 1   Ústavy   SR   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“.

5.   Sťažovateľka   sa   domáha   aj   priznania   primeraného   zadosťučinenia,   pretože „Postupom súdu a následným nespravodlivým súdnym procesom došlo k závažnému zásahu do   práva   sťažovateľa   a   bolo   hrubým   spôsobom   zasiahnuté   do   práv   sťažovateľky garantovaných   Ústavou   SR   a   toto   porušenie   nie   je   možné   odstrániť.   Z   tohto   dôvodu požaduje sťažovateľka finančné zadosťučinenie 100.000,- €.“.

6. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka napokon domáha toho,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   veci   na   ďalšie   konanie   o jej   sťažnosti   nálezom   takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   sp.   zn. 16D 1448/2004 Dnot 305/2004 porušené bolo.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá ⬛⬛⬛⬛ (...), aby sa dočasne zdržal   oprávnenia,   ktoré   mu   bolo   priznané   Osvedčením   o   dedičstve   po   zomrelej, rod. sp. zn. 16D 1448/2004 Dnot 305/2004 zo dňa 26. 05. 2005 a Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/219/2006 zo dňa 10. 01. 2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/119/2014 zo dňa 21.05.2014. 3/ Okresný súd Nové Zámky je povinný do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke v sume 100.000,-€ (slovom stotisíc euro) na účet právnej zástupkyne sťažovateľky(...)

4/ Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľky(...)“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Zo sťažnosti, konkrétne z bodu 1 tzv. petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva „na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   sp.   zn.   16D 1448/2004 Dnot 305/2004“.

10.   Ústavný   súd   v rámci   súčinnosti   s okresným   súdom   zistil,   že   sťažovateľkou napadnuté   konanie   bolo   skončené   uznesením   Okresného   súdu   Nové   Zámky   č.   k. 16 D 1448/04-63   z 3.   decembra   2008.   Proti   tomuto   uzneseniu   podala   sťažovateľka odvolanie, avšak Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) svojím uznesením sp. zn. 9 CoD 2/2013 z 25. marca 2013 uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľkou napadnuté konanie bolo právoplatne ukončené 23. augusta 2013.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo skončené konanie, ktoré sťažovateľka namieta. Keďže napadnuté konanie bolo právoplatne skončené uznesením okresného súdu č. k. 16 D 1448/04-63 z 3. decembra 2008, ktoré v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 9   CoD   2/2013   z 25.   marca   2013   nadobudlo   právoplatnosť   23.   augusta   2013,   a pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 25. júla 2014 a doručená ústavnému súdu v čase (29. júla 2014), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   ako   oneskorene   podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   zároveň   stratilo   opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy viazané na vyslovenie porušenia označeného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015