znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 654/2024-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Mgr. Michalom Zemanom a Mgr. Tomášom Denticom, advokátmi Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-12C/11/2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-12C/11/2022 a vyslovenia príkazu porušovateľovi konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj primeraného finančného zadosťučinenia a priznania náhrady trov konania pred ústavným súdom.

II.

Argumentácia sťažovateľky

2. Sťažovateľka je žalobkyňou v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré je vedené na mestskom súde pod sp. zn. B5-12C/11/2022 (ďalej „napadnuté konanie“).

3. Sťažovateľka zdôrazňuje, že prvé pojednávanie bolo nariadené takmer po roku od podania žaloby 27. februára 2023, ktoré bolo odročené na účel vykonania znaleckého dokazovania na určenie hodnoty bytu patriaceho do BSM. Dňa 14. augusta 2023 bol dožiadaným súdom vykonaný výsluch svedkyne.

4. Sťažovateľka uvádza, že podľa jej vedomostí ustanovený znalec v mesiaci jún 2023 predložil vypracovaný znalecký posudok a mestský súd napriek dvom urgenciám sťažovateľky (29. februára 2024 a 25. apríla 2024) nekoná. Vytýka mestskému súdu jej neoboznámenie s týmto znaleckým posudkom, ale aj nenariadenie pojednávania na účel rozhodnutia vo veci samej.

5. V závere sťažovateľka konštatuje, že celé súdne konanie je poznačené nečinnosťou a neefektívnym postupom mestského súdu.

6. Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta porušenie ňou označených základných práv tým, že mestský súd nekoná efektívne, celé konanie je poznačené značnými prieťahmi a neodôvodnenou nečinnosťou.

7. Sťažovateľka nepodanie sťažnosti predsedovi súdu odôvodňuje judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v kontexte ktorej táto nie je účinným prostriedkom nápravy, avšak nariadenia pojednávania sa sťažovateľka domáhala dvomi urgenciami, na ktoré mestský súd nereflektoval.

8. Sťažovateľka zdôrazňuje, že mestský súd približne jeden a pol roka nevykonal žiaden úkon, čo odôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje celkovou situáciou a predmetom konania, keď je u nej prítomná neistota, kedy bude jej vec rozhodnutá. V tejto súvislosti sa odvoláva aj na nepriaznivú rodinnú situáciu, keď musí v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania BSM, bývať s bývalým manželom, s ktorým majú naštrbené vzájomné vzťahy s negatívnym dopadom na maloleté deti, ktoré s nimi v tejto domácnosti žijú.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú, a ako takú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnuť.

10. V úvode ústavný súd poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie ústavných práv (bližšie pozri III. ÚS 489/2024 a tam uvedená judikatúra).

11. Ústavný súd pri posudzovaní porušenia sťažovateľkou označených základných práv zohľadňuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002).

12. V prejednávanom prípade napadnuté konanie začalo doručením žaloby 10. marca 2022 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti (31. október 2024) jeho celková dĺžka nepresahuje štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov. Z hľadiska predmetu konania, ktorým je vysporiadanie BSM bývalých manželov, nejde také o konanie, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu vyžaduje prednostné vybavenie.

13. Hoci v sťažovateľkou vytýkanom období je možné konštatovať neefektívnosť postupu mestského súdu, po zohľadnení predmetu konania a intenzity prieťahov sa dĺžka napadnutého konania prima facie zatiaľ ústavnému súdu nejaví ako ústavne neakceptovateľná.

14. V závere ústavný súd uvádza, že nepodanie sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepovažuje za podmienku podania ústavnej sťažnosti, a preto jej nepodanie nemôže zakladať dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, avšak na druhej strane využitie tohto právneho prostriedku môže nepochybne v určitých situáciách viesť k náprave namietaného stavu (bližšie pozri IV. ÚS 143/2022).

15. Ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval prekročenie akceptovateľnej štandardnej dĺžky konania, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložili ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu