znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 652/2016-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 48/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 48/2011 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“). Dňa 21. júla 2015 a 23. októbra 2015 sťažovateľ doručil ústavnému súdu doplnenie svojej sťažnosti a 22. marca 2016 doručil prípisy okresného súdu č. Spr. 2021/2015 z 27. februára 2015 a č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015, ktorými ho okresný súd upovedomil o spôsobe vybavenia jeho sťažností na prieťahy v napadnutom konaní.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 29. marca 2011 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal náhrady škody s príslušenstvom z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu policajného orgánu v skrátenom vyšetrovaní vo veci trestného oznámenia z 2. decembra 2008 podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 48/2011-225 z 19. novembra 2012 návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. januára 2013.

Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu nečinnosti Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 48/2011-225 z 19. novembra 2012 podal predsedovi krajského súdu sťažnosť z 13. septembra 2013, ktorú predseda krajského súdu prípisom č. Spr. 2287/2013 zo 7. októbra 2013 vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže krajský súd bol v predmetnej veci aj naďalej nečinný, sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu ďalšiu sťažnosť, ktorú však už predseda krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodnú, o čom sťažovateľa upovedomil prípisom z 29. októbra 2014.

Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn. 14 Co 146/2013 zo 17. júna 2014, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 48/2011-225 z 19. novembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ uvádza, že uznesenie krajského súdu bolo jeho právnej zástupkyni doručené 29. júla 2014.

Dňa 9. septembra 2014 na základe svojho dopytu na okresnom súde sťažovateľ zistil, že okresný súd určil vo veci termín pojednávania na 1. apríl 2015. Keďže podľa sťažovateľa čas medzi rozhodnutím krajského súdu o jeho odvolaní a určeným termínom pojednávania bol neprimerane dlhý, požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania v čo najkratšej dobe. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd mu oznámil, že „vzhľadom na vysoký počet vecí pridelených v oddelení 10C nebolo možné vo veci určiť skorší termín pojednávania. V prípade, že skôr vytýčených veciach účastníci konania požiadajú o odročenie pojednávania, vec bude zaradená na skorší termín pojednávania, o čom Vás súd bude včas informovať.“.

Podľa sťažovateľa vo veci konajúca sudkyňa svojím neprofesionálnym prístupom k celej „jeho kauze“ zapríčinila okrem iného aj to, že «nebol vyžiadaný originál trestného spisu z OR PZ vo Veľkom Krtíši ČVS:ORP 251/OVS-VK-2010“, napriek tomu, že sťažovateľ už v minulosti navrhoval ako dôkaz vyžiadať uvedený spis. Podľa sťažovateľa je «nepochopiteľné, že zákonný sudca (správne má byť „zákonná sudkyňa“. pozn.) tento dôkaz nebol schopný zabezpečiť a toleroval ignorovanie svojej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní. Práve touto svojou nečinnosťou podľa názoru sťažovateľa súd vytvára priestor pre subjektívne prieťahy v konaní, ktoré sú s poukazom na dĺžku trvania súdneho konania podľa sťažovateľa neúnosné.».

Sťažovateľ, uvedomujúc si, že rýchlosť konania sa v každom konkrétnom prípade posudzuje individuálne, zastáva názor, že v napadnutom konaní poskytol okresnému súdu dostatočnú súčinnosť a že nejde o takú zložitú vec, aby si vo veci konajúca sudkyňa vyžadovala zvýšený čas na prípravu. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade vo veci konajúce súdy nerešpektovali lehoty v jednotlivých konaniach.

Podľa sťažovateľa vzhľadom na už uvedené nemožno celkovú dĺžku konania pred okresným súdom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, jeho priebeh a doteraz dosiahnuté výsledky považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo faktickou zložitosťou veci. Keďže od podania návrhu vo veci uplynuli už štyri roky, sťažovateľ má právny záujem, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté.

Sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom konaní „z dôvodu nečinnosti súdu, t. j. jeho liknavým postupom v konaní“ došlo k porušeniu jeho práv.

Sťažovateľ namieta, že aj krajský súd v konaní o jeho odvolaní konal s bezdôvodnými prieťahmi.

Sťažovateľ 29. januára 2015 podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní na okresnom súde. Predsedníčka okresného súdu prípisom č. Spr. 2021/2015 z 27. februára 2015 skonštatovala, že sťažnosť je nedôvodná, pretože od zaslania spisu z krajského súdu okresný súd vykonal viaceré procesné úkony. Sťažovateľ sa však domnieva, že zákonná sudkyňa by vzhľadom na dĺžku trvania tohto procesu mohla konať obzvlášť promptnejšie. Ako príklad uvádza určenie termínu pojednávania 5. septembra 2014 s časovým odstupom 7 mesiacov na 1. apríl 2015 a až na jeho písomnú urgenciu bol tento termín zmenený na 25. február 2015. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že zákonná sudkyňa koná príliš pomaly a takýmto subjektívnom postupom okresného súdu dochádza následne „k neúmernému časovému trvaniu súdneho procesu a k prieťahom v konaní“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel a vo veci vydal tento nález:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 48/2011 porušil právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa advokátky Mgr. Andrei Legényovej v SLSP a.s. pobočka Veľký Krtíš č. ú.

trovy právneho zastupovania vo výške 296,44 Eur/2 úkony po 134 Eur, 2 x náhrada hotových výdavkov vo výške 8,39 Eur/všetko do 15 dní od doručenia rozhodnutia.“

Dňa 21. júla 2015 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie k sťažnosti, v ktorom sťažovateľ vyjadruje názor, že vo veci konajúca sudkyňa spôsobuje úmyselné a subjektívne prieťahy. V tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu z pojednávania z 25. februára 2015, ktoré bolo odročené na 19. október 2015 z dôvodu, že okresnému súdu nebol predložený žiadaný vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 (ďalej len „vyšetrovací spis“). Sťažovateľ je toho názoru, že uvedené sa nezakladá na pravde, pretože zo spisu je zrejmé, že predmetný vyšetrovací spis bol okresnému súdu doručený 23. februára 2015. Podľa sťažovateľa ak vo veci konajúca sudkyňa nemala o tejto skutočnosti informáciu, ide o zásadné porušenie jej povinnosti. Zastáva názor, že sudkyňa účelovo uviedla túto nepravdivú informáciu v snahe spôsobiť prieťahy v konaní.

V doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. októbra 2015 sťažovateľ opäť poukazuje na postup vo veci konajúcej sudkyne na pojednávaní 25. februára 2015. Ako prílohu k doplneniu sťažnosti zároveň priložil aj sprievodný list Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš, z ktorého je zrejmé, že vyšetrovací spis bol okresnému súdu doručený 23. februára 2015. Zároveň uvádza, že aj na pojednávaní 19. októbra došlo k subjektívnym prieťahom, keďže vo veci konajúca sudkyňa konštatovala, že okresnému súdu nebol zapožičaný spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2 C 102/2013 napriek tomu, že táto sudkyňa mala čas na jeho zabezpečenie od posledného pojednávania takmer osem mesiacov. V závere sťažovateľ uvádza, že zvažuje možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva, keďže na Slovensku nie je možné dovolať sa spravodlivosti.

Dňa 22. marca 2016 sťažovateľ doručil ústavnému súdu prípisy okresného súdu č. Spr. 2021/2015 z 27. februára 2015 a č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015, ktorými ho okresný súd upovedomil o spôsobe vybavenia jeho sťažností na prieťahy v napadnutom konaní a zároveň opätovne doručil ústavnému súdu aj kópiu sprievodného listu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš. Z prípisu okresného súdu č. Spr. 2021/2015 z 27. februára 2015 vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní z 29. januára 2015 bola vyhodnotená ako nedôvodná. Z prípisu okresného súdu č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015 už vyplýva, že jeho ďalšia sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorú okresnému súdu doručil 23. októbra 2015, bola v časti týkajúcej sa obdobia do 25. marca 2015 vyhodnotená ako opakovaná sťažnosť a v časti po 25. marci 2015 už ako čiastočne dôvodná. Podľa predsedníčky okresného súdu napadnuté konanie v šetrenom období, teda po 25. marci 2015, „vykazuje znaky prieťahov, keď súd po pojednávaní dňa 25. 02. 2015 bezodkladne nepožiadal o zapožičanie spisu sp. zn. 2 C/102/2013 z Okresného súdu Veľký Krtíš, ale tak učinil až dňa 18. 09. 2015“. Podľa predsedníčky okresný súd nekonal v tomto období efektívne na účely zabezpečenia dodania uvedeného spisu. Zároveň predsedníčka okresného súdu uviedla, že uvedené bolo vytknuté sudcovi a vyššiemu súdnemu úradníkovi a predmetná vec bola prevedená do režimu sledovania vecí predsedom súdu na účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.

Ústavný súd prípisom z 20. mája 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti a zároveň ho požiadal o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 10 C 48/2011.

Dňa 23. júna 2016 bolo z okresného súdu doručené ústavnému súdu žiadané vyjadrenie, ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov, ktoré boli v napadnutom konaní vykonané. Spis okresného súdu sp. zn. 10 C 48/2011 zapožičaný nebol z dôvodu, že v napadnutom konaní bolo 30. mája 2016 doručené odvolanie proti rozsudku okresného súdu vydanému vo veci samej a spis bude potrebné predložiť na konanie o odvolaní krajskému súdu.

Chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní k 3. júnu 2016:

„- návrh bol súdu doručený dňa 29. 3. 2011

- dňa 21. 4. 2011 bolo vydané uznesenie č. k. 10 C/48/2011-67 podľa ustanovenia § 114 O. s. p., v zmysle ktorého súd vyzval odporcu, aby sa k návrhu navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) písomne vyjadril

- dňa 10. 5. 2011 doručil navrhovateľ súdu písomný návrh na doplnenie dokazovania

- dňa 27. 5. 2011 odporca súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu

- dňa 15. 6. 2011 doručil navrhovateľ súdu ďalší písomný návrh na doplnenie dokazovania

- súd dňa 17. 10. 2011 v zmysle písomných návrhov navrhovateľa za účelom vykonania navrhnutého dokazovania vo veci požiadal navrhovateľom označené správne subjekty o doručenie listinných dôkazov. Zároveň súd požiadal Okresné riaditeľstvo PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ o zapožičanie vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2884/2-OSV-VK-2008, ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010

- dňa 11. 11. 2011 bol súdu zapožičaný iba prepis vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 251/OSV-VK-2010 Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania

- súd dňa 15. 12. 2011 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu listín v zmysle písomného oznámenia GP SR, ktorú súd požiadal o doloženie navrhovateľom požadovaných listinných dôkazov, ktoré podľa vyjadrenia GP SR neboli navrhovateľom dostatočne presne špecifikované

- dňa 9. 1. 2012 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom označil ním požadované listinné dôkazy, ktoré mal súd vyžiadať od GP SR

- dňa 16. 1. 2012 z dôvodu doručenej písomnej žiadosti z PZ súd vrátil Okresnému riaditeľstvu PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ zapožičaný prepis vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 s tým, že predmetný spis opäť súd žiada zapožičať, po jeho vrátení z príslušnej prokuratúry

- dňa 13. 1. 2012 boli súdom vyžiadané listinné dôkazy z GP SR v zmysle písomného podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 9. 1. 2012

- dňa 24. 1. 2012 navrhovateľ súdu doručil ďalšie listinné dôkazy

- dňa 30. 1. 2012 GP SR doručila súdu listinné dôkazy požadované navrhovateľom v zmysle jeho písomného návrhu na doplnenie dokazovania

- súd dňa 10. 2. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 25. 6. 2012, zároveň bol súdom opäť vyžiadaný spis z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010, ktorý bol pôvodne vedený pod číslom ČVS: ORP-2884/2-OSV-VK-2008

- dňa 5. 6. 2012 bola súdu zapožičaná z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ len fotokópia prepisu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 251/OSV-VK-2010, nakoľko originál spisu bol zapožičaný Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši, ktorá ho doručovala nadriadenej prokuratúre

- na pojednávaní konanom dňa 25. 6. 2012 bola pripustená zmena pôvodného petitu návrhu, na pojednávaní súd vypočul účastníkov konania, pojednávanie bolo odročené na termín 19. 11. 2012

- na pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2012 súd po doplnení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol

- dňa 10. 1. 2013 navrhovateľ podal voči rozsudku súdu prvého stupňa opravný prostriedok

- dňa 28. 1. 2013 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a odporca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu navrhovateľa

- dňa 26. 2. 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku podaného navrhovateľom voči rozsudku súdu prvého stupňa

- rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený KS v Bratislave uznesením č. k. 14 Co/146/2013-262 zo dňa 17. 6. 2014, spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 17. 7. 2014

- uznesenie KS Bratislava bolo doručované účastníkom konania v zmysle úpravy zo dňa 21. 7. 2014

- dňa 5. 9. 2014 som vo veci určila termín pojednávania na deň 1. 4. 2015

- dňa 8. 10. 2014 odporca súdu doručil návrh na zloženie preddavku na trovy konania

- dňa 9. 10. 2014 bol navrhovateľ súdom vyzvaný vzhľadom na doručený návrh odporcu, aby súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy doručil tlačivo za účelom preukázania majetkových pomerov navrhovateľa

- dňa 29. 10. 2014 navrhovateľ doručil súdu vyplnené tlačivo o majetkových pomeroch

- súd uznesením č. k. 10 C/48/2011-295 zo dňa 4. 12. 2014 návrh odporcu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania doručený súdu dňa 8. 10. 2014 zamietol

- dňa 9. 2. 2015 súd na žiadosť navrhovateľa preložil termín pojednávania určený na deň 1. 4. 2015 na termín 25. 2. 2015. Súd zároveň požiadal Okresné riaditeľstvo PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ o doručenie originálu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 /č. 1. 297/

- vo veci sa dňa 25. 2. 2015 uskutočnilo pojednávanie od 9.30 hod do 10.25 hod., ktoré však bolo následne odročené, nakoľko súdu originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 251/OSV-VK-2010 z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ zapožičaný do vyvolania veci nebol. Súd pojednávanie odročil na deň 19. 10. 2015 s tým, že opäť bude žiadaný predmetný vyšetrovací spis, ako aj spis sp. zn. 2 C 102/2013 z Okresného súdu Veľký Krtíš

- originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ bol súdu doručený do spisovej kancelárie dňa 25. 2. 2015 až o 14.50 hod. dozornou úradníčkou súdu

- pojednávanie konané dňa 25. 2. 2015 bolo realizované, následne bol vo veci určený termín pojednávania na deň 19. 10. 2015, s tým, že si súd túto časovú rezervu ponechal, nakoľko do vyvolania veci dňa 25. 2. 2015 súd nemal vedomosť o tom, že mu bol zapožičaný originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, nakoľko až o 14:50 hod. bolo sudkyni oznámené, že spis bol zapožičaný, účastníci konania vzali termín pojednávania na vedomie a súd skorší termín už vo veci nemohol určiť vzhľadom na vysoký počet vecí v oddelení 10 C, v zmysle uznesenia vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 25. 2. 2015, súd doplnil dokazovanie na návrh navrhovateľa a vyžiadal si spis z OS Veľký Krtíš sp. zn. 2 C 102/2013

- pred termínom pojednávania bolo súdom OS Veľký Krtíš písomne oznámené, že žiadaný spis sp. zn. 2 C/102/2013 konajúcemu súdu nemôže byť zapožičaný z dôvodu, že bol dňa 8. 6. 2015 spis predložený KS Banská Bystrica z dôvodu podania riadneho opravného prostriedku navrhovateľom a spis do dňa vyhotovenia odpovede nebol vrátený

- na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2015 súd oznámil účastníkom konania, že sa mu nepodarilo zabezpečiť spis sp. zn. 2 C/102/2013, navrhovateľ na jeho pripojení trval a zároveň žiadal doplniť dokazovanie, súd teda pojednávanie odročil na termín 16. 3. 2016, ktorý účastníci konania ako aj právni zástupcovia účastníkov konania vzali na vedomie

- prípisom zo dňa 15. 02. 2016 súd požiadal ⬛⬛⬛⬛ o súčinnosť a požiadal ho o oznámenie dátumu, ku ktorému bol s ním skončený pracovný pomer zamestnávateľom... v lehote 5 dní od dňa doručenia; ⬛⬛⬛⬛ doručil súdu odpoveď elektronicky prostredníctvom emailu dňa 10. 03. 2016

- dňa 17. 02. 2016, pred termínom pojednávania nariadeného na deň 16. 03. 2016 súd požiadal o zapožičanie spisu OS Veľký Krtíš sp. zn. 2 C/102/2013

- OS Veľký Krtíš elektronicky, prostredníctvom emailu, dňa 18. 02. 2016 konajúcemu súdu oznámil, že spis sp. zn. 2 C/102/2013 nemôže byť zapožičaný z dôvodu, že spis sa nachádza z dôvodu podaného odvolania na KS Banská Bystrica

- na pojednávaní konanom dňa 16. 03. 2016 súd oznámil účastníkom konania, že sa mu podarilo zabezpečiť spis OS Veľký Krtíš sp. zn. 2 C/102/2013, konštatoval, že súdu bol doručený originál vyšetrovacieho spisu v zmysle písomného podania OR PZ Veľký Krtíš a oboznámil účastníkov s obsahom oznámenia p. Navrhovateľ na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním hodnoverného listinného dôkazu od spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ o tom, kedy bol ukončený pracovný pomer s

, ktorý súd uznesením zamietol. Súd poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 OSP s tým, že účastníci konania nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne boli prednesené záverečné reči, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Rozsudok bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.

- písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 13. 05. 2016 a odporcovi dňa 05. 05. 2016

- dňa 08. 04. 2016 súd vrátil zapožičaný spis OS Veľký Krtíš 2 C/102/2013 vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14 Co/209/2015 Krajskému súdu v Banskej Bystrici

- dňa 30. 05. 2016 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, respektíve rozsudok zmenil a navrhovateľovi priznal nárok v plnej výške

- prípisom zo dňa 03. 06. 2016 bol odporca súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu a navrhovateľovi bol vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie. Po doručení vyjadrenia odporcu k odvolaniu bude spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o predmetnom odvolaní.“

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní z tohto prípisu okresného súdu vychádzal.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o namietanom porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05). Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody s príslušenstvom voči v návrhu označenému odporcovi z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu policajného orgánu v skrátenom vyšetrovaní vo veci trestného oznámenia sťažovateľa z 2. decembra 2008 podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. Konanie na okresnom súde vo veci sťažovateľa začalo 29. marca 2011 doručením návrhu. Okresný súd následne 21. apríla 2011 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa (odporca doručil písomné vyjadrenie okresnému súdu 27. mája 2011, pozn.). Sťažovateľ 10. mája 2011 a 15. júna 2011 doručil okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania. Okresný súd v nasledujúcom období vykonával procesné úkony súvisiace so zabezpečením a vykonaním dôkazov. Dňa 10. februára 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 25. jún 2012. Na pojednávaní 25. júna 2012 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny petitu návrhu a po vypočutí účastníkov konania odročil pojednávanie na 19. november 2012. Okresný súd na pojednávaní 19. novembra 2012 po doplnení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ 10. januára 2013 podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom a po doručení vyjadrenia zo strany odporcu okresný súd 26. februára 2013 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie.

Z chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že krajský súd o podanom odvolaní rozhodol 17. júna 2014 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uložil okresnému súdu, aby skutkovo ustálil existenciu, resp. neexistenciu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, preskúmal, či prieťahy spôsobili škodu uplatnenú návrhom na začatie konania, a svoje právne zhodnotenie argumentačne zdôvodnil tak, aby rozhodnutie okresného súdu bolo zákonné a presvedčivé.

Spis bol okresnému súdu vrátený 17. júla 2014 a následne okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu. Od vrátenia veci okresný súd vo veci vykonal tri pojednávania (25. február 2015, 19. október 2015 a 16. marec 2016, pozn.). Medzitým okresný súd 4. decembra 2014 rozhodol o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania z 8. októbra 2014 tak, že ho zamietol, a zároveň vykonával procesné úkony súvisiace so zabezpečovaním originálu vyšetrovacieho spisu a spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2 C 102/2013 (ďalej len „spis Okresného súdu Veľký Krtíš“).

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd po vrátení veci z krajského súdu žiadal 9. februára 2015 originál vyšetrovacieho spisu. Tento bol následne do spisovej kancelárie okresného súdu doručený 25. februára 2015 o 14.50 h dozornou úradníčkou. Keďže pojednávanie prebehlo v ranných hodinách 25. februára 2015, zákonná sudkyňa do vyvolania veci nemala vedomosť o tom, že spis bol okresnému súdu už zapožičaný. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že skorší termín pojednávania než aký bol určený (19. október 2015, pozn.), určiť nemohla vzhľadom na vysoký počet vecí v oddelení „10C“.

Po pojednávaní 25. februára 2015 si okresný súd vyžiadal aj spis Okresného súdu Veľký Krtíš. Vo vzťahu k tomuto spisu bolo okresnému súdu oznámené, že tento zapožičaný byť nemôže, pretože 8. júna 2015 bol predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici z dôvodu podaného riadneho opravného prostriedku sťažovateľom. Keďže na pojednávaní 19. októbra 2015 sťažovateľ na pripojení spisu Okresného súdu Veľký Krtíš trval a žiadal doplniť aj dokazovanie, okresný súd odročil pojednávanie na 16. marec 2016. Následne okresný súd 17. februára 2016 opätovne požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu Veľký Krtíš.

Na pojednávaní 16. marca 2016 okresný súd po oboznámení sa s vecou a vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Rozsudok okresného súdu zo 16. marca 2016 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 13. mája 2016 a 30. mája 2016 sťažovateľ doručil proti tomuto rozsudku odvolanie. Dňa 3. júna 2016 bol odporca vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu, a sťažovateľ, aby zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie. Ústavný súd ďalej zistil, že odporca svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu doručil okresnému súdu 24. júna 2016. Dňa 30. júna 2016 okresný súd zrušil uznesenie o uložení súdneho poplatku za podané odvolanie, ktoré následne spolu s vyjadrením odporcu k podanému odvolaniu zaslal sťažovateľovi. Spis okresného súdu bude v najbližších dňoch predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde trvalo takmer 3 roky a 7 mesiacov, pretože v období od 26. februára 2013 približne do 16. júla 2014 (17. júla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu, pozn.) sa spis okresného súdu nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 19. novembra 2012. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri posudzovaní, či došlo zo strany okresného súdu k prieťahom v napadnutom konaní, obdobie, keď sa spis okresného súdu nachádzal na krajskom súde (čo predstavuje rok a približne päť mesiacov), nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

Z prílohy, ktorú sťažovateľ doručil ústavnému súdu, je zrejmé, že vyšetrovací spis bol okresnému súdu doručený už 23. februára 2015. Podľa názoru ústavného súdu vo veci konajúca sudkyňa, prípadne ňou poverený zamestnanec, mala už pred pojednávaním 25. februára 2015 overiť, či tento vyšetrovací spis bol okresnému súdu doručený. Efektívny nebol postup konajúcej sudkyne ani pokiaľ ide o zapožičanie spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, čo konštatovala aj samotná predsedníčka okresného súdu na podklade sťažovateľom podanej sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Je zrejmé, že využitie tohto právneho prostriedku (sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.), keďže vec sp. zn. 10 C 48/2011 bola následne prevedená do režimu sledovania vecí predsedom súdu na účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní a napokon 16. marca 2016 došlo aj k rozhodnutiu vo veci samej, sa prejavilo v posudzovanej veci účinným spôsobom, t. j. viedlo k zefektívneniu postupu okresného súdu v napadnutom konaní, a zároveň splnilo aj účel stanovený v § 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým je odstránenie zistených nedostatkov.

V nadväznosti na judikatúru ústavného súdu [podľa ktorej nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03)] a z prehľadu procesných úkonov okresného súdu možno vyvodiť záver, že napriek tomu, že na doterajšiu dĺžku napadnutého konania mala vplyv aj vo veci konajúca sudkyňa okresného súdu, zistené nedostatky v napadnutom konaní s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto konania okresného súdu nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, na základe ktorého by ústavný súd potom mohol vysloviť, že postupom okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie porušil základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Preto ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).

Vzhľadom na už uvedené a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že po prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu nič nebráni sťažovateľovi, aby v prípade, ak by okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný alebo by konal neefektívne, v ďalšom priebehu napadnutého konania opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016