SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 652/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o.,Pohraničná 4, Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. RomanaBlažeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 (pôvodne vedenomOkresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb 9/2005), za účasti Okresného súduPezinok, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 p o r u š e n éb o l o.
2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.10 Cb 186/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ýuhradiť
trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyricentov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Roman BLAŽEK s.r. o., Pohraničná 4, Komárno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o.,Pohraničná 4, Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. RomanaBlažeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konaniao zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu kúpnej zmluvy vedeného okresnýmsúdom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 v procesnom postavení navrhovateľa. Návrh na začatiekonania bol Okresnému súdu Bratislava II doručený 19. januára 2005 a zaregistrovanýpod sp. zn. 22 Cb 9/2005.
Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že návrh na začatie konania podal už v roku 2005.Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 Cb 186/2008 z 30. novembra2009, ktorý bol však odvolacím súdom zrušený a vec bol vrátená okresnému súdu na ďalšiekonanie. Sťažovateľ zdôrazňuje, že„vyše desať rokov konania je už neprimerane dlhé obdobie na nie tak zložitú kauzu“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/186/2008 porušil základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, podnikateľa s obchodným menom ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 10 Cb/186/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, podnikateľovi s obchodným menom
, sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 28.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, podnikateľovi s obchodným menom ⬛⬛⬛⬛ trovy konania k rukám ich právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súduo vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súduprípisom sp. zn. Spr. 3127/2015 z 18. septembra 2015, ktorý obsahuje podrobný prehľadprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní zostavený zákonnou sudkyňou.
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 zistil,že popis doterajšieho priebehu konania zostavený zákonnou sudkyňou, ktorý je súčasťouvyjadrenia predsedu okresného súdu, zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z nehopri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa vychádzal.
Uznesením č. k. II. ÚS 652/2015-17 zo 6. októbra 2015 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveňoznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súduv prípise sp. zn. Spr 3127/2015 z 27. októbra 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavnýsúd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnostinedoplnil.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvána konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdusp. zn. Spr 3127/2015 z 18. septembra 2015 a 27. októbra 2015 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska.
Právnazástupkyňasťažovateľavpodanídoručenomústavnémusúdu19. novembra 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.K vyjadreniam predsedu okresného súdu okrem iného uvádza:
„Porušovateľ uvádza, že ku prieťahom v konaní došlo iba v období od 18. 04. 2013 do 28. 08. 2014. S týmto sťažovateľ nesúhlasí.
Ku prieťahom došlo aj v období od 29. 01. 2008 do 08. 12. 2008. Spis bol pridelený zákonnej sudkyni 29. 01. 2008. Až 04. 07. 2008 bol stanovený termín pojednávania na 29. 09. 2008. Toto sa nekonalo z dôvodu neprevzatia zásielky právnou zástupkyňou odporcu. Súd keď zistil neprevzatie zásielky, mohol urobiť aj iné úkony na zabezpečenie konania sa pojednávania, ako napríklad oznámenie termínu pojednávania telefonicky, či mailom.
Prieťah v konaní bol spôsobený aj odročením pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 17. 03. 2009. Právna zástupkyňa odporcu brala termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2008, súd preto nemal akceptovať jej žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 05. 03. 2009 pre kolíziu pojednávaní v inej veci.
Tiež je možné sa domnievať, že odvolanie odporcu proti rozsudku zo dňa 30. 11. 2009 by malo oveľa menšiu šancu na úspech, ak by súd nebol zmenil čas pojednávania bez toho, aby to oznámil obidvom stranám tak, ako to konštatuje odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozsudku.
Ku prieťahom v konaní došlo aj v iných časových úsekoch, napríklad z dôvodu veľmi dlhých intervalov medzi pojednávaniami a na to nadväzujúcimi častými zmenami sudcu a opakovaným prejednávaním tých istých čiastkových otázok.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že konania o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu kúpnejzmluvy tvoria bežnú časť civilnoprávnej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd pretonepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska ústavný súd zastávanázor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitejšiu (najmä z dôvodu potrebyvykonať znalecké dokazovanie znalcami z dvoch odborov, ako aj potreby zabezpečiť väčšiemnožstvo listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že faktická zložitosťveci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí desiatich rokov od podanianávrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súdzo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebnépripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania, v súvislosti s prieťahmiv tomto konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťouvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“), sa od 1. januára 2008na prerokovanie a rozhodnutie vecí sťažovateľa stal miestne a vecne príslušný Okresný súdPezinok.
Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre zastáva názor, že pri prechode výkonusúdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade Okresného súdu Bratislava II)na nadobúdajúci súd (v danom prípade Okresný súd Pezinok) podľa zákona č. 511/2007Z. z. sa takýto prechod uskutočňuje so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnejzodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomutoprechodu (napr. II. ÚS 260/08, II. ÚS 45/09).
Zo súdneho spisu sp. zn. 10 Cb 186/2008 vyplýva, že v doterajšom priebehunapadnutého konania sa vyskytli obdobia krátkodobej i dlhodobej neodôvodnenejnečinnosti okresného súdu (napr. od 27. februára 2012 do 4. apríla 2013, od 18. apríla 2013do 28. augusta 2014), avšak konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačenénajmä neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Nesústredenosť postupu okresnéhosúdu možno vidieť aj v tom, že rozsudok vo veci samej sp. zn. 10 Cb 186/2008z 30. novembra 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2 Cob 31/2010z 26. októbra 2010 zrušil z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňalamožnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav[§ 237 písm. f) a h) OSP] a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takýto postup nesmerujeefektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľnýso základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše desať rokov),predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o fakticky zložitejšiekonanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočnýmprieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou,resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 186/2008 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume28 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahyobdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti a doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutéhokonania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančnéhozadosťučinenia v sume 6 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výrokutohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovanímAdvokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o., Pohraničná 4, Komárno. Ústavnýsúd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €(za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatiea príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľovi priznal za každý úkonvykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavujesumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Úhradu za písomné vyjadrenie zo 16. novembra 2015 ústavný súd, prihliadajúcna jeho obsah, nepriznal.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015