znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 651/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jánom   Burocim,   Za Šestnástkou   17, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Burocim, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a čl. 11 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy,   ktorá   je   poľovným   pozemkom   podľa   §   2   písm.   o)   zákona   č.   274/2009   Z.   z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) patriacim do poľovného revíru. Vlastníci poľovných pozemkov   patriacich   do   tohto   poľovného   revíru   vyjadrili   v súlade   s   §   5   zákona o poľovníctve na zhromaždení, ktoré sa konalo 2. mája 2013, záujem postúpiť užívanie tohto revíru   na   poľovnícku   organizáciu so   sídlom   v ⬛⬛⬛⬛ a na   základe rozhodnutia   väčšiny   vlastníkov   poľovných   pozemkov   zvolení   splnomocnenci   podpísali s touto poľovníckou organizáciou 1. januára 2014 zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného   revíru na   budúceho   užívateľa   poľovnícku   organizáciu (ďalej aj „budúci užívateľ“). Štyristo vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru sa   rozhodlo   uzavrieť   zmluvu   o užívaní   poľovných   pozemkov   s budúcim užívateľom aj individuálne (ďalej len „zmluva o užívaní“) v súlade s § 13 a nasl. zákona o poľovníctve.

Zmluva o užívaní bola poľovníckou organizáciou predložená 7. januára 2014 na príslušný   Pozemkový   a lesný   odbor   Okresného   úradu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len „okresný úrad“) na jej zaevidovanie, ktorý vo veci 20. januára 2014 vydal oznámenie, v ktorom informoval, že Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) koná na základe návrhu na vyslovenie neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru, a preto do právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci nie je možné pokračovať vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní. V rovnaký deň zároveň okresný súd vydal rozhodnutie č. OÚ-SN-PLO-2014/00133, ktorým poľovnícku organizáciu ⬛⬛⬛⬛ poveril   vykonávaním   ochrany   poľovníctva a zabezpečením   starostlivosti   o zver   v poľovnom   revíri.   Okresný   úrad   vo   veci zaevidovania zmluvy o užívaní začal konať na základe upozornenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pd 49/14/8810-8 z 10. júna 2014 o porušení ustanovení § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní   (správny   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov,   okrem   výzvy   na   predloženie požadovaných listín však nevykonal žiadny relevantný procesný úkon.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol podaný podnet na okresnú prokuratúru, ktorá následne 5. decembra 2014 podala na krajskom súde návrh podľa § 250t Občianskeho súdneho   poriadku,   ktorým   sa   domáhala   uloženia   povinnosti   okresnému   úradu   vo   veci zaevidovania   zmluvy   o užívaní   konať   a rozhodnúť.   Krajský   súd   napadnutým   uznesením návrh zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom odôvodnení poukázal   na   to,   že   postup   okresného   úradu   nebol   v rozpore   so   zákonom,   keďže s prihliadnutím na § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na proces evidencie zmluvy nevzťahuje   Správny   poriadok,   takže   okresný   úrad   nemal   právomoc   vydať   rozhodnutie o prerušení   správneho   konania   podľa   §   29   Správneho   poriadku,   a preto   reagoval na vzniknutú situáciu správne oznámením z 20. januára 2014. Postup okresného úradu však krajský   súd   nepovažoval   za   nečinnosť,   a to   s prihliadnutím   na   konanie   prebiehajúce pred okresným   súdom   o neplatnosti   právneho   úkonu,   ktoré   rieši   predbežnú   otázku, od posúdenia ktorej závisí postup správneho orgánu vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza: „Odôvodnenie krajského súdu je zjavne protirečivé a popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Ak správny orgán nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení správneho   konania   v zmysle   správneho   poriadku,   ako   môže   správny   súd   posudzovať konanie   správneho   orgánu   za   súladné   so   zákonom,   keď   správny   orgán   len   nahradil rozhodnutie oznámením. Samotné označenie aktu nemôže mať vplyv na právny charakter správneho aktu v konaní.“

Porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   ústavy   a listiny   a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ odôvodňuje takto:„Sťažovateľ   z dôvodu,   že   vlastníci   dodržali   zákonom   upravený   postup,   rozhodli o postúpení   užívania   na   zvoleného   užívateľa,   zmluvu   podpísali   nielen   zvolení splnomocnenci ale aj štyri stovky vlastníkov poľovných pozemkov, dôvodne získal legitímne očakávania, že štátny orgán si svoju povinnosť splní, zmluvu zaeviduje z čoho budú plynúť majetkové nároky pre sťažovateľa ako náhrada za postúpenie užívania revíru. Krajský súd však tieto majetkové nároky úplne vyvrátil, nakoľko v súčasnom stave užíva aj vlastníctvo sťažovateľa   iný   subjekt,   ktorému   oprávnenie   k užívaniu   bolo   udelené   rozhodnutím správneho orgánu o poverení na relatívne neobmedzenú dobu. Krajský súd v Košiciach zjavným   spôsobom   zasiahol   do   legitímnych   očakávaní   sťažovateľa,   keďže...   aproboval postup správneho orgánu, čím fakticky odsúhlasil postup tohto orgánu a teda aj užívanie vlastníctva   sťažovateľa   poľovníckou   organizáciou,   ktorá   sťažovateľovi   nevypláca   žiadne náhrady. Za toto obdobie, ako aj za obdobie do budúcnosti... tak sťažovateľovi bude fakticky obmedzené   vlastnícke   právo,   ako   aj   právo   na   majetok,   ktorý   mal   sťažovateľ   legitímne nadobudnúť po zaevidovaní zmluvy.“

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ predovšetkým uvádza:

„Odôvodnenie uznesenia nenapĺňa ani minimálne predpoklady..., nakoľko súd vôbec nekonkretizoval   spojitosť   konania   o platnosti   právnych   úkonov   s konaním   o evidencii zmluvy,   pri   ktorej   správny   orgán   len   štatisticky   posudzuje,   či   zmluvu   podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Práva sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ zaručené podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S/144/2014 zo dňa 6. 5. 2015 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S/144/2014 zo 6. 5. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Košiciach   povinný   vyplatiť   na   účet   ich   právneho   zástupcu...   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 22. septembra 2015 vzal sťažnosť v celom   rozsahu   späť   a   požiadal   o   zastavenie   konania.   Ústavný   súd   po   posúdení   tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie sťažnosti nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015