znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 651/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn. Rvp 13572/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC 4/2013 z 18. januára 2013, sp. zn. 9 NcC   1/2013   z 31.   januára   2013,   sp.   zn.   9   NcC   2/2013   z 31.   januára   2013,   sp.   zn. 9 NcC 3/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 49/2012 z 28. decembra 2012,   sp. zn. 5 NcC   55/2012   z 31.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC   73/2012   z 3.   januára   2013,   sp.   zn. 6 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 50/2012 z 28. decembra 2012,   sp. zn. 7 NcC   4/2013   zo 16.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC   5/2013   zo 17.   januára   2013,   sp.   zn. 6 NcC 76/2013   z 31.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC 6/2013   zo 16.   januára   2013,   sp.   zn. 8 NcC 47/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 8 NcC 48/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 5 NcC 100/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 19/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn. 9 NcC 20/2013 z 31. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn. Rvp 13572/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla 2013 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   aj „sťažovateľka“),   vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn. Rvp 13572/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 NcC 4/2013 z 18. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 1/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 2/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 3/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 49/2012 z 28. decembra 2012,   sp. zn. 5 NcC   55/2012   z 31.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC   73/2012   z 3.   januára   2013,   sp.   zn. 6 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 50/2012 z 28. decembra 2012,   sp. zn. 7 NcC   4/2013   zo 16.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC   5/2013   zo 17.   januára   2013,   sp.   zn. 6 NcC 76/2013   z 31.   januára   2013,   sp.   zn.   7 NcC 6/2013   zo 16.   januára   2013,   sp.   zn. 8 NcC 47/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 8 NcC 48/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 5 NcC 100/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 19/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn. 9 NcC 20/2013 z 31. januára 2013 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Dolný Kubín) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností a ich argumentácii   teda   ústavný   súd   odkazuje   na   svoje   predošlé   rozhodnutia   v jej   veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   reagovala   aj   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I.   ÚS   265/05,   sp.   zn.   III.   ÚS   24/05   a sp.   zn. III.   ÚS   74/2011,   v ktorých   tento preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.   Ústavný   súd   však   uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala   na   odôvodnenie   publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka taktiež súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 13554/2013   až   sp.   zn.   Rvp   13561/2013   a   sp.   zn.   Rvp   13563/2013   až   sp.   zn. Rvp 13572/2013, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

S prihliadnutím   na   totožnosť   tak   osoby   sťažovateľky,   ako   aj   použitej   právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov, ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   sťažovateľkinu   znalosť   dôvodov   odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí   všeobecných   súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté   dôvody   odmietnutia.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis   mutandis sp.   zn.   IV.   ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili odmietnutím   rovnakých,   resp.   podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

Ústavný   súd   zároveň   zdôrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013