znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 650/2014-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH, Klosterweg 33, 55239 Gau Odernheim, Nemecko, zastúpenej   advokátom   Mgr.   Markom   Parom,   Šancová   48,   Bratislava,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 71/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   NIKLAS   CHARTER   SERVICE   GmbH, Klosterweg   33,   55239   Gau   Odernheim,   Nemecko   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   T   71/2010   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 28. septembra 2006 podal jej právny   zástupca   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) trestné oznámenie na M. T., R. G., V. P. pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Okresná prokuratúra 31. marca 2010 podala na M. T. na okresnom súde obžalobu pre spáchanie zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Okresný   súd   30.   októbra   2012   podľa   §   285   písm.   b)   Trestného   poriadku obžalovaného M. T. spod obžaloby oslobodil a podľa ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.Proti výroku o vine predmetného rozsudku podala odvolanie okresná prokuratúra a proti výroku o náhrade škody poškodený.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 23. apríla 2013 uznesením sp. zn. 3 To 18/2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

V ďalšom sťažovateľka popísala priebeh konania a uviedla, že «k dnešnému dňu nebol zo strany okresného súdu vytýčený nový termín hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci, ani nebolo meritórne vo veci rozhodnuté mimo hlavného pojednávania. Poškodený,   ktorý   dal   svojim   podaním   podľa   §   196   Tr.   por.   podnet   na   začatie trestného konania od jeho začiatku pristúpil veľmi konštruktívne, na vlastné náklady sa zúčastňoval nevyhnutných procesných úkonov a súdneho pojednávania a pre komunikáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a zastúpenie v trestnom konaní si zvolil splnomocnenca Mgr. Mareka Paru, ktorý v jeho mene predkladal návrhy, listinné dôkazy, vyjadrenia, opravné prostriedky a zúčastňoval sa úkon pokiaľ mu účasť umožňoval Trestný poriadok s účinnosťou od 01.01.2006, t. j. zák. č. 301/2006 Z. z.

Splnomocnenec na základe výziev súdu vždy zabezpečil vyrozumenie poškodeného o termíne hlavného pojednávania, tak aby vo vecí nedochádzalo k prekážkam v konaní a tým   k   prieťahom.   Vzhľadom   na   procesné   postavenie   poškodeného   a   splnomocnenca nedošlo prípadnou neúčasťou k procesnej prekážke, ktorá by mala za následok potrebu odročiť termín hlavného pojednávania.

Poukazujem tiež na skutočnosť,   že pri námietke nedostatku miestnej príslušnosti, ktorú vzniesla obhajoba obžalovaného predložil splnomocnenec bezodkladne 18. júna 2010 podklady   z   Obchodného   registra   Okresného   súdu   Trnava,   ktoré   zabezpečil   na   náklady poškodeného a ktoré umožňovali okresnému súdu posúdiť námietku a rozhodnúť o nej.»

Sťažovateľka na základe uvedeného uviedla:„S odvolaním sa na už uvedené som presvedčený, že v predmetnom konaní nie je skutková   ani   právna   situácia   neštandardne   zložitá   a   komplikovaná,   postup   súdu   je absolútne bezdôvodný, v rozpore s Trestným poriadkom a doba trvania trestného konania od septembra 2006 až do dnes, čo dosahuje bezmála 8 (osem) rokov je neprimerane dlhá.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Postupom Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 3T/71/2010 bolo porušené základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu... sa Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v trestnej veci sp. zn. 3T/71/2010 konal podľa ustanovení Trestného poriadku bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu... Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi spol. NIKLAS CHARTER SERVICE GmbH. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,-Euro, ktoré je povinný uhradiť v lehote do 2 (dvoch) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu... Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava III povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred ústavným súdom pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 305,86,-Euro spolu s DPH...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v   súvislosti   s   námietkou   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný   súd   opakovane   vo   svojej   judikatúre   zdôrazňuje   (m.   m.   I.   ÚS   21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám odstránil   dovtedajší   protiprávny   stav   zapríčinený   neprerokovaním   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený   právny   prostriedok,   ktorý   mal   k   dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   neuviedla   a   ani   z   jej   sťažnosti   to   nevyplýva,   že   by   sa   písomne u predsedu okresného súdu sťažovala na prieťahy v namietanom konaní, pričom ústavný súd takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Vo   svojej   judikatúre   ústavný   súd   (napr.   IV.   ÚS   26/2012,   IV.   ÚS   93/2012) na požiadavke   využitia   prostriedkov   nápravy   v   zmysle   §   62   a   nasl.   zákona   o   súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014