znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 65/2014-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   januára   2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha,   zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa)   a sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Matejom Krajčim,   Advokátska   kancelária,   Májkova   1,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave a jeho uznesením č. k. 3 S 95/2011-43 z 25. októbra 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   RITAS,   s.   r.   o.,   Pod   Pekárnami   878/2,   Praha   9,   Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. júna 2013 doručená sťažnosť spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká republika, RITAS, s.   r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava   (ďalej len   „sťažovateľka“),   pre   namietané porušenie základného práva   podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   S   95/2011 a uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013.

2. Sťažovateľka   podala   1.   júna   2011   na   krajskom   súde   žalobu   o preskúmanie zákonnosti   rozhodnutí   a postupov   orgánov   štátnej   správy.   Sťažovateľka   sa   žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia č. AA/2011/2094/3208/OPČ z 24. januára 2011 vydaného Ústredím   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   v spojení   s rozhodnutím   č.   AA/2011/019244 z 20. apríla 2011 vydaným generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Krajský súd výzvou doručenou 15. júna 2011 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k súhlasu   s prerokovaním   veci   bez   nariadenia   pojednávania,   vyzval   ju   na predloženie originálu plnej moci a vyčíslenie výšky náhrady trov konania. Pred začatím pojednávania 25. októbra 2011 predseda senátu upozornil sťažovateľku v postavení žalobkyne, že žaloba nemá náležitosti podľa § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 a § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. označenie žalobcu je nesprávne, a v zmysle § 250d ods. 3 OSP   podala   žalobu   neoprávnená   osoba.   Krajský   súd   podľa   tvrdenia   sťažovateľky   jej námietku, že označenie žalobcu je v súlade s označením účastníkov konania podľa zákona č. 71/1967 Zb.   o správnom   konaní   (správny   poriadok)   v platnom   znení   a zákona č. 5/2004 Z. z.   o službách   zamestnanosti   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov v platnom   znení   a že   ide   o odstrániteľnú   vadu   konania,   neuznal   a uznesením sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 konanie zastavil.

Sťažovateľka následne podala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 odvolanie a žiadala, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol vo veci samej.   O odvolaní   proti   uzneseniu   krajského   súdu   rozhodol   najvyšší   súd   uznesením sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013, tak že uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že « Žalobný návrh označuje žalobcu, ako: RITAS, s.r.o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45402841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B - organizačná zložka obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, 1Č : 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, t. j. v prvom rade ako účastníka konania, podľa § 29 a nasl. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení § 18 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok;   v   druhom   rade   ako   žalobcu,   účastníka   konania   o preskúmanie   zákonnosti rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   podľa   §   250   ods.   2   OSP.   Označenie účastníka spĺňa všetky atribúty procesnej podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania. Žalobcom v danom prípade je označený, jasne a zrozumiteľne: RITAS, s. r. o.; Praha 9, Pod Pekárnami   878/2,   PSČ   190   02,   IČ:   254   25   374,   zapísanej   do obchodného   registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, ktorý je správnym orgánom označovaný   ako   účastníkom   správneho   konania:   RITAS,   s.   r.   o.,   organizačná   zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45402841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B. Z odôvodnenia napadnutého Uznesenia zo dňa 25. 10. 2011 vyplýva, že súd považuje za správne znenie označenia žalobcu: RITAS, s. r. o., Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, IČ : 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, organizačná zložka RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO;   45402841,   spol.   zapísaná   do   OR   OS   BA   I.,   oddiel:   Po,   Vložka   číslo:   1821/B. Malicherné   tvrdenie   súdu,   resp.   vyžadovanie   určitého   slovosledu   je   v   danom   prípade v rozpore s ustanovením čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ a čl. 46 ods. 2 zákona   č.   460/1992   Zb.   Ústavy   SR:   „Kto   tvrdí,   že   bol   na   svojich   právach   ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“, je priamym odmietnutím spravodlivosti.

Postupom   súdu,   je   možné   konštatovať   porušenie   princípov   občianskeho   súdneho konania (správneho súdnictva), a to princípov legality (arbitrárnosti) a oficiality, v kontexte zásady   predvídateľnosti   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   (súdu).   Súd   mal   povinnosť primárne skúmať procesné podmienky na strane účastníka konania, t.j. aktívnu legitimáciu, pričom mal sekundárne povinnosť vyzvať (v prípade odstrániteľnej procesnej podmienky) účastníka   konania   na   odstránenie   vady   konania   (žaloby).   Z   dikcie   ustanovenia   §   250d ods. 3   OSP   vyplýva   priamo   povinnosť   súdu   nariadiť   odstránenie   vady   žaloby,   pred rozhodnutím o zastavení konania. Máme za to, že ak súd vo veci začal konať a nerozhodol o zastavení konania pred tým než doručil rovnopis žaloby žalovanému, podľa § 250e OSP, konanie podľa 250d ods.3 zastaviť nemohol.

Žalobca prevzal dňa 29. 4. 2011 Rozhodnutie zo dna zo dňa 20. 4. 2011, vydaného Generálnym riaditeľom Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, č. AA/2031/019244, lehota na   podanie   žaloby   by   márne   uplynula   dňa   29.   6.   2011.   Ak   by   súd   vyzval   žalobcu   na odstránenie   vady   žaloby   Výzvou   zo   dňa   7.   6.   2011   doručenou   dňa   15.   6.   2011, s prihliadnutím na preklúziu uplatnenia práva súdnou žalobou, mohol tak žalobca do 14 dní urobiť.».

4. Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. 3S 95/2011-43 porušil základné   právo   RITAS,   s.   r.   o.,   Pod   Pekárnami   878/2,   PSČ   190   02,   Praha   9, IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   sp.   zn.   9Sžso/11/2012 z 27. 03. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajský súd v Bratislave č. k. 3S 95/2011-43 z 25. 10. 2011, zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, Praha 9, IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA I., oddiel: Po, Vložka číslo:   1821/B,   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume   275,94   €   (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Matej Krajci, so sídlom Májkova 1, 81107 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

II.

5. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom   súde ak sa   základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

11.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

12. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   46   ods.   1   a 2 ústavy   postupom   krajského   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   S   95/2011,   v ktorom   bola   žaloba   sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov uznesením krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 zastavená z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou. Krajský súd tým, že sťažovateľku nevyzval na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom označení   žalobcu,   a tým,   že   podľa   sťažovateľky   trval   na   označení   žalobcu   v určitom slovoslede,   porušil   jej   základné   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   a tento   postup sťažovateľka   považuje   za   priame   odmietnutie   spravodlivosti.   Vo   vzťahu   k postupu a uzneseniu   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 9   Sžo 11/2012   z 27.   marca   2013 sa   sťažovateľka v odôvodnení   svojej   sťažnosti   vôbec   nevyjadrila   a svoj   návrh   na   zrušenie   uznesenia najvyššieho súdu neodôvodnila.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011

13. Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených základných práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011, v ktorom krajský súd uznesením sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 konanie zastavil.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013.

14. Právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane označených   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľov   (porušenie   ktorých   sa   namieta) nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú osobu.   Ak   teda   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   ústavnej   sťažnosti   zistí,   že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

15.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   v   časti   namietajúcej porušenie jej základných práv a slobôd označeným postupom krajského súdu ústavný súd zistil existenciu práve takejto situácie, pretože proti jeho rozhodnutiu mala sťažovateľka k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využila. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej ochrany práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy údajne porušených postupom krajského súdu mala sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K návrhu sťažovateľky, aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie

16. Z obsahu sťažnosti sťažovateľky a jej príloh ústavný súd zistil, že najvyšší súd uznesením   sp.   zn.   9   Sžo   11/2012   z   27.   marca   2013   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 3 S 95/2011   z 25.   októbra   2011   o zastavení   konania   potvrdil.   Najvyšší   súd   v uznesení sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 uviedol: „Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že zahraničná osoba RITAS, s. r. o., so sídlom Pod Pekárnami 878/2, Praha, Česká republika na   území   Slovenskej   republiky   zriadila   svoju   organizačnú   zložku   s   označením RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, so sídlom Iljušinova 6, Bratislava. Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu   Bratislava I. dňa 10. marca 2010. Zahraničná právnická osoba RITAS. s. r. o., so sídlom   Pod   Pekárnami   878/2,   Praha,   Česká   republika,   podniká   na   našom   území   cez organizačnú   zložku,   ktorú   má   umiestnenú   na   našom   území   (§   21   ods.   3   Obchodného zákonníka). Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území   Slovenskej   republiky,   je   zapísaná   do   obchodného   registra,   neznamená,   že   táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Spôsobilosť   byť   účastníkom   konania   (§   19   0.   s.   p.)   má   iba   zahraničná   fyzická   alebo právnická   osoba,   nie   organizačná   zložka   právnickej   osoby.   Organizačná   zložka   nemá právnu   subjektivitu,   pričom   ju   nenadobúda   ani   zápisom   do   obchodného   registra.   Pri prevádzkovaní   organizačnej   zložky   podniku   právnickej   osoby   (podnikateľa)   sa   používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka.“

17.   Vzhľadom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   považuje   ústavný   súd   za   potrebné uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie rozhodnutia   všeobecného   súdu   v   konaní   pred   ústavným   súdom   má   opodstatnenie   len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom)   došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   základnej   slobody.   Skutkový   stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (podobne   aj   IV.   ÚS   43/04). Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

18. Zo zákonnej úpravy § 56 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,   že   ústavný   súd   zruší   také   rozhodnutie   alebo opatrenie,   ktorým   bolo   porušené základné právo alebo sloboda sťažovateľa. Základným predpokladom tohto postupu teda je, že ústavný súd v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy bolo rozhodnutím alebo opatrením porušené.

19.   Sťažovateľka   však   vo   svojej   sťažnosti   vo   vzťahu   k uvedenému   uzneseniu najvyššieho súdu   netvrdí,   že by ním   malo dôjsť k porušeniu   jej základných   práv alebo slobôd,   k spôsobu   rozhodovania   a postupu   najvyššieho   súdu   sa   žiadnym   spôsobom nevyjadruje. Až v petite svojej individuálnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd uznesenie ( v petite nesprávne označené ako rozsudok, pozn.) najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak bez toho, aby sa v petite domáhala,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základných   práv   a slobôd   uvedeným uznesením najvyššieho súdu.

20. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (pozri napr.   IV.   ÚS   359/08,   IV.   ÚS   283/2011),   podľa   ktorého   má   nedostatok   odôvodnenia sťažnosti   (alebo   jej   časti)   významné   procesné   dôsledky.   Je   základnou   povinnosťou sťažovateľky, v danom prípade navyše zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

21.   Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   konštatoval,   že   sťažnosť sťažovateľky v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie a petit, a preto jej sťažnosť nespĺňa podstatné náležitosti   ustanovené v § 20 ods.   1 a § 50 ods.   1 písm. a) zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

22. Ústavný súd zároveň konštatuje, že po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvoľnosti alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené nie sú ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

23.   Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   o ďalších   nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2014