znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 65/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta,   zo   sudcu   Juraja   Horvátha   a   sudkyne   Ivetty Macejkovej v konaní o sťažnosti F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S., zastúpených advokátkou JUDr. M.   K.,   P.,   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   namietané porušenie   práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 33/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 107/96) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Senica   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   33/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 107/96)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Senica p r i k a z u j e v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 33/2010   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   107/96)   konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému   v sume   po   5   000   €   (slovom   päťtisíc   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Senica p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia spolu   v sume 673,20 € (slovom   šesťstosedemdesiattri   eur a dvadsať   centov),   ktorú   j e Okresný súd Senica   p o v i n n ý   zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010   doručená   sťažnosť   F.   J.,   V.   J.,   M.   J.,   Ľ.   J.   a   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), pre namietané   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vlastniť majetok podľa čl.   46, čl.   48 ods.   2   a čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“),   ako aj pre namietané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 33/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 107/96).

2. Sťažovatelia sa ako žalobcovia v označenom konaní vedenom okresným súdom domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Od podania žaloby uplynulo viac ako štrnásť rokov a konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

3. Podľa sťažovateľov okresný súd postupoval neefektívne už v úvodných fázach konania vedeného v tom čase ešte pod sp. zn. 7 C 107/96, keď do roku 2007 nariadil iba päť pojednávaní (na 10. november 1997, 11. máj 1998, 5. apríl 2006, 10. máj 2006 a 27. jún 2007).

4. Okresný súd síce rozsudkom sp. zn. 7 C 107/1996 z 27. júna 2007 žalobe vyhovel, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 164/2007 z 18. decembra 2007, avšak nálezom   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   210/08   zo   7.   júla   2009   bol   odvolací   rozsudok krajského súdu z 18. decembra 2007 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd následne uznesením sp. zn. 9 Co 350/2009 z 23. februára 2010 zrušil rozsudok okresného súdu z 27. júna 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. apríl 2010. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Sťažovatelia sa následne podaním z 1. júna 2010 domáhali u predsedníčky okresného súdu zaistenia plynulého postupu tohto súdu v dotknutom konaní (vedenom už pod novou sp. zn. 4 C 33/2010) poukazujúc na celkovú dobu konania blížiacu sa štrnástim rokom.

6.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   z   25.   júna   2010   poukázala na priebeh konania a na skutočnosť, že vo veci je nariadené pojednávanie na 18. jún 2010. Pojednávanie bolo v označený deň odročené na 23. september 2010, keď sa aj uskutočnilo, pričom bolo opäť odročené na neurčito.

7. Sťažovatelia sú presvedčení, že okresný súd v období po vrátení veci na ďalšie konanie krajským súdom postupuje v konaní opäť neefektívne („... najmä odročovaním pojednávaní   na   neurčito,   konaním   a   rozhodovaním,   ktoré   bolo   zrušované   vyššími inštanciami“).

8. Sťažovatelia tvrdili, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní spôsobuje zbytočné   prieťahy.   Poukazujú   najmä   na   jeho   celkovú   dĺžku   (viac   ako   štrnásť   rokov) a na obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   podľa   ich   tvrdenia   vo   svojom   súhrne dosahujú deväť rokov.

9. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil   porušenie   ich   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 46, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ústavy, porušenie ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   pokojne   užívať   svoj   majetok   podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu   postupom   okresného   súdu   v   označenom   konaní,   aby   prikázal okresnému   súdu   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4   C   33/2010   (pôvodne   vedenej pod sp. zn. 7 C 107/96) bez zbytočných prieťahov a aby priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

10. Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   súhlasia   s   upustením   od   ústneho pojednávania.

11. Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   65/2011-18   z   24.   februára   2011   prijal sťažnosť   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   v   rozsahu   namietaného   porušenia   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 33/2010 (pôvodne vedenom   pod sp. zn. 7 C 107/96).   V   ďalšej   časti   sťažnosť   odmietol   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

12. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a tiež, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

13.   Predsedníčka   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu   reagovala   podaním zo 4. apríla 2011, v ktorom zhrnula chronológiu konania okresného súdu v predmetnej veci a uviedla: „Dňa   10.   7.   1996   napadli   na   Okresný   súd   Senica   dva   návrhy   zapísané pod sp. zn. 7 C 107/1996 a 7 C 108/1996, ktoré boli spojené na spoločné konanie a vedené pod sp. zn. 7 C 107/96. Dňa 10. 3. 2010 po zrušení vecí Krajským súdom Trnava je konanie vedené pod sp. zn. 10 C 33/2010.

Z chronológie úkonov vyplýva, že v predmetnom konaní vznikli prieťahy po podaní návrhu v r. 1996-1999, ktoré boli spôsobené z dôvodu reorganizácie súdnictva ku dňu 1. 1. 1997, kedy na občianskoprávnom úseku bola rozdelená celá agenda medzi päť sudcov, keďže šesť sudcov odišlo na iné súdy. V tomto období vykonávala zákonná sudkyňa aj funkciu podpredsedníčky okresného súdu. V ďalšom období v rokoch 1999-2005 nečinnosť súdu bola spôsobená najskôr úmrtím odporcu v r. 1999 a úmrtím navrhovateľky v 1.rade v roku 2001. Súd musel čakať na ukončenie dedičského konania po nebohej navrhovateľke v 1. rade, ktoré bolo právoplatne ukončené dňa 8. 6. 2005.“

14. Predsedníčka okresného súdu v závere podania uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

15. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa § 30 os. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

6.   Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

7. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

8. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

1. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010). Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

2. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

3. Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z 119 ods.   1 OSP, podľa   ktorého sa   pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

4. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

- 10. júl 1996 – podaný návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti;

- 15. júl 1996 – zaslaný návrh na vyjadrenie odporcovi do 15 dní;

- 22. október 1997 – pojednávanie – výsluch navrhovateľov;

- 22. október 1997 – žiadosť adresovaná notárskemu úradu o zaslanie spisu č. N 1113/94,   Nz 675/94;

-   22. október   1997   –   žiadosť   podaná   Štátnemu   okresnému   archívu   v   S.   o   zaslanie   notárskej zápisnice z 21. decembra 1957 č. N 140/57, Nz 104/57;

- 10. november 1997 – pojednávanie – výsluch navrhovateľov, výsluch odporcu;

- 18. november 1997 – žiadosť podaná Správe katastra S. o výpis PK, LV;

- 28. apríl 1998 – žiadosť podaná Katastrálnemu odboru Okresného úradu S. o výpis PK;

- 11.   máj   1998   –   pojednávanie,   oboznámenie   dedičských   spisov   a   výpisov   PK   a   LV,   ukončenie dokazovania, vyhlásený rozsudok č. k. 7 C 107/96-38;

- 31. júl 1998 – doručené odvolanie odporcu;

- 25. august 1998 – uznesenie – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 5. november 1998 – spis sp. zn. 4 Co 543/98 zaslaný krajskému súdu;

- 14.   december   1998   –   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   4   Co   543/98-50,   odvolací   súd   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie;

- 28. december 1998 – spis vrátený z krajského súdu na okresný súd;

-   23.   júl 1999   –   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   4   Co   543/98-50   odoslané účastníkom   s výzvou na doplnenie dokazovania;

- 9. august 1999 – doručený doplnený návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva   k nehnuteľnosti;

- 30. marec 2000 – nariadený termín pojednávania na 10. máj 2000 – termín pojednávania   zrušený z dôvodu úmrtia odporcu;

- 20. apríl 2000 – žiadosť podaná Mestskému úradu G. o zaslanie úmrtného listu odporcu;

- 13. jún 2000 – vyžiadaný dedičský spis sp. zn. D 187/99 z Okresného súdu S.;

- 6. december 2001 – dopyt na navrhovateľku v 6. rade o ukončení dedičského konania   po neb. O. J.;

- 17. február 2003 – žiadosť podaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu   po neb. J.;

- 24.   marec   2003   –   dopyt   na   notársky   úrad   týkajúci   sa   skončenia   dedičského   konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 4. december 2003 – opätovný dopyt na notársky úrad týkajúci sa skončenia dedičského   konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 4. december 2003 – žiadosť podaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu   po neb. J. sp. zn. D 406/01, Dnot 57/02;

- 13.   máj   2004   –   dopyt   na   súdnu   komisárku   týkajúci   sa   skončenia   dedičského   konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 18. január 2005 – dopyt na súdnu komisárku týkajúci sa skončenia dedičského konania   sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 13. december 2005 – výzva dedičov na vstup do konania;

- 5. apríl 2006 – pojednávanie, návrh na úpravu petitu z dôvodu úmrtia O. J., uznesenie   č. k. 7 C 107/1996-103 o pripustení zmeny petitu;

- 10. máj 2006 – pojednávanie, výsluch odporcu, výsluch svedkyne, vyhlásený rozsudok   č. k. 7 C 107/1996-114;

- 26. máj 2006 – rozsudok zaslaný účastníkom;

- 12. jún 2006 – doručené odvolanie odporcu;

- 13. jún 2006 – spis sp. zn. 9 Co 195/06 zaslaný krajskému súdu;

- 31. október 2006 – uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co/195/2006-139 – rozsudok súdu   prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie;

- 20. november 2006 – spis vrátený okresnému súdu;

- 22. november   2006   –   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   9   Co/195/2006-139   odoslané   účastníkom;

- 3. január 2007 – uznesenie o ustanovení znalca;

- 3.   január   2007   –   uznesenie   o   uložení   povinnosti   navrhovateľov   zložiť   preddavok   na znalecké dokazovanie;

- 29. január 2007 – spis zaslaný znalcovi;

- 29. marec 2007 – urgencia zaslaná znalcovi o predloženie znaleckého posudku v lehote   do 15 dní;

- 26. apríl 2007 – uznesenie č. k. 7 C 107/96-181 o priznaní znalečného;

- 26. apríl 2007 – znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie;

- 27.   jún   2007   –   pojednávanie;   návrh   navrhovateľov   na   pripustenie   zmeny   petitu, uznesenie o   pripustení   zmeny   petitu,   zamietnutie   návrhu   odporcu   na   doplnenie dokazovania výsluchom   svedkov,   oboznámenie   so   znaleckým   posudkom,   oboznámenie s písomnou   svedeckou   výpoveďou   svedkov,   vyhlásený   rozsudok   okresného   súdu č. k. 7 C 107/1996-199;

- 9. júl 2007 – rozsudok odoslaný účastníkom;

- 18. júl 2007 – doručené odvolanie odporcu;

- 6. august 2007 – odvolanie odoslané navrhovateľom s výzvou na vyjadrenie;

- 24. august 2007 – predloženie spisu krajskému súdu sp. zn. 9 Co 164/07;

- 18. december 2007 – pojednávanie   na   krajskom   súde,   vyhlásený   rozsudok č. k. 9 Co/164/2007-234, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa;

- 3. január 2008 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu;

- 18.   január   2008   –   výzva   odporcovi   na   zaplatenie   trov   konania   v   zmysle   rozsudku   č. k. 7 C 107/1996-199;

- 22. január 2008 – rozsudok krajského súdu na doručenie účastníkom;

- 23. február 2010 – uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co/350/2009-292 o zrušení rozsudku   súdu prvého stupňa v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 210/08 zo 7. júla 2009;

- 10. marec 2010 – vec na okresnom súde zapísaná pod novú sp. zn. 10 C 33/2010;

- 20. apríl 2010 – pojednávanie – výsluch svedkov;

- 29.   apríl   2010   –   vyžiadané   správy   Nemocnice   s   poliklinikou   S.   a   Národného onkologického ústavu v B. o zdravotnom stave M. K., rod. N.;

- 29. apríl 2010 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu   sp. zn. D 187/99;

- 18. jún   2010   –   žiadosť   adresovaná   notárskemu   úradu   o   zapožičanie   spisu   sp. zn. N 1113/94, Nz 675/94;

-   28.   jún   2010   –   žiadosť   podaná   Štátnemu   oblastnému   archívu   v S.   o   zaslanie   spisu   sp. zn. Čd 653/58;

- 8. júl 2010 – pojednávanie odročené;

- 8.   júl   2010   –   žiadosť   adresovaná   notárskemu   úradu   o   zapožičanie   dedičského   spisu   sp. zn. N 732/94;

- 23. september 2010 – pojednávanie – výsluch svedka;

- 23. september 2010 – žiadosť adresovaná Mestskému úradu G. týkajúca sa prideľovania   popisných čísel rodinných domov;

- 23.   september   2010   –   žiadosť   adresovaná   Štátnemu   archívu   v B.   o   zaslanie notárskej   zápisnice č. N 140/57, Nz 104/57;

- 29. november 2010 – žiadosť adresovaná Štátnemu archívu v S. o zaslanie spisu sp. zn. Čd 653/58;

- 14. január 2011 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie spisu bývalého   Štátneho notárstva v S. sp. zn. N 140/58, Nz 104/58.

5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu   (3).   V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

6.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej   činnosti.   Rozhodovanie   v   napadnutom   konaní   môže   predstavovať   určitý stupeň   skutkovej   náročnosti   súvisiaci   s   úmrtím   viacerých   účastníkov   konania,   avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

6.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   nezistil   významné   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

6.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 14-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné (aj keď sa spis v roku 2006 nachádzal 6 mesiacov a v roku 2007   4 mesiace na odvolacom súde, za tieto obdobia okresný súd nezodpovedá). Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný   súd   zistil   viaceré   obdobia   nečinnosti:   od   15.   júla   1996   do   22.   októbra   1997 (15 mesiacov), od 18. novembra 1997 do 28. apríla 1998 (5 mesiacov), od 28. decembra 1998 do 23. júla 1999 (7 mesiacov), od 23. júla 1999 do 30. marca 2000 (8 mesiacov), od 13. júna 2000 do 6. decembra 2001 (6 mesiacov), od 6. decembra 2001 do 17. februára 2003 (15 mesiacov), od 24. marca 2003 do 4. decembra 2003 (8 mesiacov), od 4. decembra 2003 do 13. mája 2004 (6 mesiacov), od 13. mája 2004 do 18. januára 2005 (8 mesiacov), a od 13. decembra 2005 do 5. apríla 2006 (4 mesiace).

Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože dlhodobo nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie nečinnosti   okresného   súdu   (takmer   7   rokov)   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov a s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   napadnutého   konania   treba   považovať   za   zbytočné prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   hľadiska   netolerovateľné.   K   uvedenej nečinnosti,   a teda k prieťahom pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Argumentáciu   okresného   súdu,   že   prieťahy   v   konaní „boli   spôsobené   z   dôvodu reorganizácie   súdnictva   ku   dňu   1.   1.   1997,   kedy   na   občianskoprávnom   úseku   bola rozdelená celá agenda medzi päť sudcov, keďže šesť sudcov odišlo na iné súdy“, ústavný súd   nemohol   akceptovať,   pretože   v   súlade   s   ustálenou   judikatúrou   (I.   ÚS   113/02) organizačné   problémy   súdov   nemožno   preniesť   na   účastníkov   konania,   hlavne,   ak následkom takýchto technicko-organizačných problémov je porušenie ich základných práv. Ústavný súd tiež v tejto súvislosti uvádza, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).

7. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

8. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl.   127   ods.   2   ústavy   a §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konať vo   veci bez zbytočných prieťahov.

9.   Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 10 000 € pre každého z nich.

10.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   dobu   zistenej nečinnosti okresného súdu, celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume po 5 000 € každému zo sťažovateľov.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

12. Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v sume 673,20 €. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 120,23 € za jeden úkon právnej služby bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, čo predstavuje 60,11 €. Režijný paušál na rok 2010 predstavuje sumu vo výške 7,21 € za jeden   úkon   právnej   služby.   Každému   sťažovateľovi   prislúcha   náhrada   trov   v   sume 134,64 €; v prípade 5 sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu   673,20   €   v   zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľmi rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2011