znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 65/09-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti V.   S.,   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   B.,   T.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 858/00 v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   858/00 v období   po vydaní   nálezov   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   III.   ÚS   2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť   eur   a sedemdesiat   centov),   ktoré j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky p o v i n n á   vyplatiť   na   účet   ustanovenému   právnemu   zástupcovi JUDr. M. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 245,70   €   (slovom   dvestoštyridsaťpäť   eur   a   sedemdesiat   centov) na   účet   Kancelárie Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v Štátnej   pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 65/09-21 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00 v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.   5   C   858/00   sa   sťažovateľ   v procesnom   postavení   žalobcu   domáha   obnovenia „právneho   stavu   hranice   pozemku“.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   okresný   súd,   aj   napriek skutočnosti, že ústavný súd už opakovane (dvakrát) skonštatoval, že v predmetnom konaní došlo postupom okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal okresnému súdu konať, aj naďalej postupuje v jeho veci   so   zbytočnými   prieťahmi,   čím   sa   prehlbuje stav   jeho   právnej   neistoty   a odďaľuje právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „V   danom   prípade   od   pôvodného   podania   návrhu   žaloby   na   súd   s návrhom   na obnovu   pôvodného   stavu   hranice   (...),   ktorý   návrh   žaloby   bol   súdu   doručený   dňa 14. 01. 1993 uplynula lehota 10 rokov a konanie na súde stále nie je ukončené aj napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal nálezmi III. ÚS 2/04 a IV. ÚS 243/04-27 vo veci konať bez zbytočných prieťahov. (...)

Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne o mojom návrhu nerozhodol, hoci od podania prvého návrhu uplynulo 10 rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý pretrváva počas celého tohto obdobia, napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy. (...)

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzam,   čo   je   aj   podľa   doterajšej   rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky svojimi nálezmi III. ÚS 2/04-59 a IV. ÚS 248/04- 27 prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn.: 5 C 858/00 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako ej jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 350.000.- Sk, ktoré mu   je   Okresný   súd   v Trenčíne   povinný   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.

4. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.: 5 C 858/00 konal bez zbytočných prieťahov.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný   súd   jeho podpredseda   listom   sp.   zn. Spr 273/09   z 11.   marca   2009 a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 3. apríla 2009.

2.1 Podpredseda okresného súdu okrem popisu procesných úkonov okresného súdu v skúmanom konaní vo svojom vyjadrení uviedol:

„Z   uvedeného   postupu   sťažovateľa,   keď   sa   vytýčeného   pojednávania   nezúčastní a v priebehu konania podstatným spôsobom mení svoj návrh (v priebehu dvoch mesiacov dva   krát),   vyplýva,   že   zo   strany   konajúceho   súdu   v   rozhodovaní   nedošlo   k   prieťahom v konaní. (...)

Súhlasíme, aby ústavný súd vec prejednal bez ústneho pojednávania.“

2.2   Ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Sťažovateľ nepovažuje dôvody uvádzané vo vyjadrení Okresného súdu Trenčín za spôsobilé ospravedlniť neúmernú dĺžku jeho súdneho konania a prieťahy, ktoré v tomto konaní vznikli. Sťažovateľ vo svojej žalobe vo veci vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 5 C 858/00 jasne a zrozumiteľne uviedol proti komu jeho návrh smeruje, čoho sa v merite veci chce domáhať, na základe akých skutkových okolností a čo od súdu očakáva. Je síce pravdou,   že sťažovateľ   nie je práva znalá osoba a jeho návrhy nemusia úplne korešpondovať s hmotným a procesným právom, avšak táto skutočnosť, nemôže byť sama osobe dôvodom na nekonanie vo veci a oddiaľovanie rozhodnutia vo veci samej. (...) Je preukázané, že sťažovateľ spolupracoval s Okresným súdom Trenčín a na každú jeho   výzvu   alebo   žiadosť   bez   meškania   reagoval.   Je   preto   nepochybné,   že   sťažovateľ, v rámci svojich možností, vyvinul maximálne úsilie o ochranu svojich práv, ktorú ochranu mu   Okresný   súd   Trenčín   oddiaľovaním   meritórneho   prejednania   veci   a   nevykonaní navrhovaného alebo pre rozhodnutie potrebného dokazovania neposkytol. Okrem samotnej dĺžky konania je teda potrebné zvážiť tiež tú skutočnosť, či postup súdu v sťažovateľovej veci   bol   efektívny   a   primeraný,   a   nie   len   formálny,   teda   či   úkony   súdu   vo   vzťahu   ku sťažovateľovi viedli a mohli viesť k rýchlejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu veci, a tým odstráneniu   právnej   neistoty   v   jeho   právnych   vzťahoch.   Je   vecou   súdu   aký   postup   pre prejednanie veci zvolí, avšak v tomto smere je sťažovateľ toho názoru, že aj postup zvolený Okresným súdom Trenčín spôsobil v konaní zbytočné prieťahy ho neúmerne predĺžili. (...) Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Trenčín má povinnosť konať bez prieťahov aj o žalobách „nie právne perfektných“ tak, aby právna neistota vo vzťahoch ich účastníkov (v danom prípade najmä sťažovateľa) bola čím skôr odstránená a o týchto vzťahoch bolo právne záväzným spôsobom rozhodnuté.

Na   námietku   Okresného   súdu   Trenčín,   týkajúcu   sa   zmien   žaloby   zo   strany sťažovateľa, sťažovateľ uvádza, že tieto zmeny sa diali na základe postupu (výziev) súdu a od posledného ústneho pojednávania aj na základe skutočností zistených z vykonaného dokazovania na tomto pojednávaní. Od počiatku však sťažovateľ tvrdil rovnaký skutkový stav a domáhal sa v zásade rovnakých nárokov v merite veci. Uskutočnené zmeny žaloby preto nikdy neboli takého rozsahu a charakteru, ktorý by vyžadoval, oproti predošlému zneniu žaloby, hlbšie naštudovanie veci, či zadováženie iných (sťažovateľom neoznačených) dokladov.   Keďže   dokazovanie   pred   zmenami   žaloby   zo   strany   sťažovateľa   v   podstate vykonané nebolo, neboli ani z tohto podhľadu zmeny žaloby dôvodom na oddiaľovanie nariadenia ústneho pojednávania, či samotného rozhodnutia v merite veci. O prípustnosti týchto zmien mohol Okresný súd Trenčín rozhodnúť bezodkladne a neboli dôvodom na prieťahy, ktoré v súdnom konaní pred Okresným súdom Trenčín vznikli. (...)

Zároveň sťažovateľ súhlasí s tým, aby v konám o jeho sťažnosti Ústavný súd SR upustil o ústneho pojednávania (...).»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 858/00 v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005:

- 12.   júl   2005   –   okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie   proti   žalovanému   v 2.   rade (Obecný úrad v D.),

- 15. august 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu s tým, že žalovaného v 2. rade nesprávne označil, a súčasne toto označenie opravil,

- 17. august 2005 – okresný súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľa ako oneskorene podané,

- 22. september 2005 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu zo 17. augusta 2005 a súčasne navrhol, aby do konania ako nový žalovaný vstúpila Obec D. (ďalej len „obec“),

- 27. september 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“),

- 31.   október   2005   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Co   289/05   potvrdil   odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu,

- 7. december 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 3. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. február 2006 a súčasne vyzval príslušný katastrálny úrad na identifikáciu sporných parciel a zaslanie príslušných LV,

- 7. február 2006 – katastrálny úrad zaslal požadované listiny,

- 9. február 2006 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a súčasne sa vyjadril k sporu a upresnil žalobný petit,

- 13.   február   2006   –   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   na   zrušenie   nariadeného   termínu pojednávania z dôvodu nutnosti jej oboznámenia sa so spisom sp. zn. 18 C 261/05, ktorý bol pripojený k sp. zn. 5 C 858/00 na spoločné konanie,

- 20. február 2006 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby opravil, resp. upresnil žalobu v smere naznačenom okresným súdom,

- 15. marec 2006 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 16. marec 2006 – okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na 19. apríl 2006 a súčasne vyzval obec na poskytnutie nevyhnutných informácií,

- 18. apríl 2006 – okresný súd urgoval obec, aby odpovedala na jeho výzvu,

- 19. apríl 2006 – okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa a súčasne žiadal súvisiace   informácie   od   katastrálneho   úradu,   ako   aj   od   obvodného   úradu   pre   cestnú dopravu,

- 21. apríl 2006 – obec reagovala na výzvu okresného súdu,

- 3. máj 2006 – sťažovateľ sa vyjadril k sporu,

- 12.   máj   2006   –   obvodný   úrad   pre   cestnú   dopravu   oznámil   okresnému   súdu,   že   vec postupuje na vybavenie príslušnej správe ciest,

- 22. máj 2006 – správa ciest poskytla okresnému súdu žiadané informácie,

- 23. máj 2006 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 31. máj 2006 – katastrálny úrad zaslal požadované listiny,

- 26.   november   2007   –   okresný   súd   nariadil   informatívny   výsluch   sťažovateľa   na 19. december 2007,

- 19. december 2007 – uskutočnil sa informatívny výsluch sťažovateľa,

- 31. január 2008 – okresný súd vyzval katastrálny úrad na predloženie listín,

- 27. marec 2008 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 21. máj 2008 – okresný súd urgoval odpoveď katastrálneho úradu,

- 30. máj 2008 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 17. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. október 2008,

- 2. október 2008 – žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,

- 8. október 2008 – po vypočutí sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 14. november 2008 a súčasne okresný súd uznesením zastavil konanie v časti žalobného návrhu, ktorým sa sťažovateľ   domáhal   náhrady   škody,   a v ktorej   zobral   sťažovateľ   žalobu   späť,   a tiež uznesením ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov,

- 14. november 2008 – po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním bolo pojednávanie odročené na 6. február 2009 s tým, že právny zástupca sťažovateľa vyšpecifikuje žalobný petit,

-   6.   február   2009   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   po   vypočutí   právnych   zástupcov účastníkov konania a po vydaní uznesenia, ktorým okresný súd zastavil v celom rozsahu konanie proti žalobcovi v 1. rade, bolo odročené na neurčito s tým, že právni zástupcovia sťažovateľa   a žalovaného   v 2.   rade   predložia   do   15   dní   otázky   na   účely   nariadenia znaleckého dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00 o žalobe sťažovateľa o určenie priebehu hranice pozemku došlo v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005 k opätovnému porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   a právo   zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   vzal   do   úvahy   právny a skutkový stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie priebehu hranice pozemku, ako aj vzhľadom na existujúcu právnu úpravu a skutočnosť, že ide o súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ústavný súd nepovažuje toto konanie za právne zložité. Ústavný súd síce uznáva, že ustálenie skutkového stavu v sporových konaniach môže byť náročné, avšak v danej veci z dosiaľ okresným súdom vykonaných procesných úkonov nevyplýva, žeby išlo o konanie skutkovo náročné, resp. ústavný súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako osem rokov trvajúce konanie, a to bez jediného meritórneho rozhodnutia vo veci. Okresný súd vo svojom vyjadrení rovnako nenamietal právnu ani faktickú zložitosť konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Z prehľadu   súdneho   spisu v skúmanom období ústavný súd síce zistil, že sťažovateľ do doby, kým mu bol v konaní pred okresným súdom ustanovený právny zástupca, dvakrát upresňoval žalobný petit, avšak na   druhej   strane   okresný   súd   dvakrát   uskutočnil   informatívny   výsluch   sťažovateľa,   pri príležitosti   ktorých   mal   okresný   súd   v prípade   jeho   pretrvávajúcich   nejasností   možnosť vyjasniť si priamo so sťažovateľom, čoho sa v konaní domáha.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní, a to v období po vydaní nálezov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005, a v tejto súvislosti zistil, že v kontexte celkovej dĺžky skúmaného konania bol postup okresného súdu opätovne poznačený zbytočnými prieťahmi v období od 14. januára 2005, keď ústavný súd nálezom už druhýkrát konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu konať, do 12. júla 2005, keď okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade, t. j. takmer šesť mesiacov. Nečinnosť v trvaní viac ako jeden rok a päť mesiacov v postupe okresného súdu ústavný súd zistil v čase od 31. mája 2006, keď boli okresnému súdu doručené vyžiadané listiny, do 26. novembra 2007, keď okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa.

Za obdobie neefektívnej činnosti považuje ústavný súd aj obdobie od 31. januára 2008,   keď   okresný   súd   vyžiadal   od   katastrálneho   úradu   listinné   dôkazy,   ktoré   mu   po urgenciách   okresného   súdu   boli doručené   30.   mája 2008,   do   17.   septembra   2008,   keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd okrem urgencií katastrálneho úradu nevykonal vo veci žiadny procesný úkon viac ako osem mesiacov.

Nie zanedbateľnou skutočnosťou je, že okresný súd od podania žaloby sťažovateľom 26. októbra 2000 v predmetnej veci dosiaľ pojednával iba trikrát, pričom prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po takmer 8 rokoch od podania žaloby, a to 8. októbra 2008. Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00 došlo v období po vydaní nálezov ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   2/04   z 8.   decembra   2004   a sp.   zn.   IV.   ÚS   248/04   zo 14. januára 2005 opätovne k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 350 000 Sk (11 617,87 €).

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na nečinnosť okresného súdu, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnom konaní už ústavný súd opakovane (dvakrát) vyslovil porušenie páv sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov a prikázal mu   vo veci   konať, považuje za primerané v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v roku   2009   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   vyjadrenie   k   stanovisku okresného súdu) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009