znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 65/08-121

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra vo veci neprijatia   jej   podania   z   24. júla 2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, za účasti Okresného súdu Nitra, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Nitra p r i k a z u j e   konať   vo   veci   podania   obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Okresný   súd   Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti L., a. s., trovy právneho   zastúpenia   v celkovej   sume   14 898,80   Sk   (slovom štrnásťtisícosemstodeväťdesiatosem   slovenských   korún   a   osemdesiat   halierov), z toho sumu 6 887,72 Sk   (slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatsedem   slovenských   korún a sedemdesiatdva halierov) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a sumu 8 011,08 Sk (slovom osemtisícjedenásť slovenských korún a osem halierov) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohoto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra 2006   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.   [pôvodne   B.,   a. s.   (ďalej   len „sťažovateľka“)],   doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   27. októbra 2006, 25. januára 2007,   4. apríla 2008   a   15. júla 2008, zastúpenej   advokátom   JUDr. J.   F.,   B. (pôvodne zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B.), ktorou namieta porušenie základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len „okresný   súd“)   vo   veci   neprijatia   jej   podania   z   24. júla 2006 urobeného   elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka kuriérom doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   urobila   tieto   podania   elektronickými prostriedkami.   Podania   boli   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala okresný súd o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný   súd   listom   zo   6. apríla 2006   sťažovateľke   na   základe   stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky oznámil, že „... súdy Slovenskej republiky nemajú na tento účel k dispozícii elektronickú podateľňu, preto nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide   len   o sprievodný   list   k návrhom,   pričom   návrhy   na   začatie   konania   (žaloby o vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a   opatrené   časovou   pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podanie bolo urobené v súlade s § 42 ods. 1 OSP a bolo riadne doručené, a preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania.   Poukázala   aj   na   to,   že   urobiť   podanie   elektronickými   prostriedkami   možno už od 1. mája 2002, pričom nie je jej vinou, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Sťažovateľka 24. júla 2006 doručila okresnému súdu nové podanie a zaslala mu sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu   s   prílohami,   pričom   návrhy   boli   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom. Podania obsiahnuté na týchto druhých DVD nosičoch sa týkali iných vecí, ako to bolo v prvom   prípade.   Okresný   súd   listom   z   11. augusta 2006   sťažovateľke   oznámil, že jej podanie   urobené   24.   júla   2006   nemožno   prijať   z   dôvodu,   že „... z   rovnakých dôvodov ako tomu bolo v prípade prvého podania, a preto mu vracia DVD nosiče. Ďalej sťažovateľovi odporučil, aby podanie urobil v inej forme“.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   dodržala   zákonom   ustanovený   postup   a   urobila podanie   v súlade   so   zákonom,   a to   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila   všetky   zákonné   požiadavky,   a napriek   tomu   nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné   právo   spoločnosti   B.   a. s.   so   sídlom,   B.,   IČO:..., zapísanej v Obchodnom   registri...,   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   vo veci   navrhovateľa   spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:... proti odporcovi... urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým   podpisom   bolo   urobené   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   a   preto   sa Okresnému súdu Nitra prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3.   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v   Obchodnom   registri... priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000,-   Sk   (slovom:   desaťtisíc slovenských korún), za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:... proti odporcovi   Okresný   súd   Nitra   je   povinný   zaplatiť   primerané   finančné   zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v   Obchodnom   registri... priznáva náhradu trov tohto konania.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 65/08-72 zo 7. februára 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a predsedu okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti sťažovateľky.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2007 bola sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková členkou II. senátu ústavného súdu. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková stala členkou IV. senátu ústavného   súdu.   Z   tohto   dôvodu   vo veci   samej   konal   a   rozhodoval   senát   v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. marca 2008 oznámil, že sťažovateľka trvá na uskutočnení ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2008 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k veci uviedol:

«Navrhovateľ   inú   než   elektronickú   formu   podania   návrhov   neakceptoval   a   dňa 26. 7. 2006 nám opätovne poslal 2 ks DVD nosičov OS080 N. 001 a OS080 N. 002, a i keď sme ich obsah neboli technicky schopní skontrolovať, máme za to, že išlo o tie isté DVD nosiče, obsahujúce pôvodné návrhy, podané dňa 31. 3. 2006, čo napokon vyplývalo aj z ich zhodného označenia OS080 N. 001 a OS080 N. 002. Tieto DVD nosiče boli vrátené dňa 11. 8. 2006, avšak dňa 19. 10. 2006 nám navrhovateľ opätovne zaslal 2 ks DVD nosičov OS080 N. 001 a OS080 N. 002 so sprievodným listom, že ide o tie isté podania urobené dňa 31. 3. 2006. Tieto DVD nosiče sme už nevrátili, ponechali sme si ich s tým, že počkáme na vyriešenie   technických   problémov   súvisiacich   s prijímaním   podaní   urobených elektronickými prostriedkami a potom návrhy prijmeme so zachovaním pôvodného dátumu podania. Žiadne ďalšie elektronické podania neboli súdu doručené.

Ministerstvo   spravodlivosti   SR   zabezpečilo   technickú   pripravenosť   zápisu   podaní podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   v   aplikácii   „podateľňa - registre“ v I. štvrťroku 2007, kedy bol nainštalovaný softvér „Q Sing“ pre overenie elektronického podpisu.   O   tejto   zmene   sme   sa   dozvedeli   až   v   januári   2008   a   ihneď   sme   pristúpili k prijímaniu návrhov.

V mesiaci február 2008 bolo prijatých celkom 1382 návrhov na vydanie platobného rozkazu, pričom súd samozrejme akceptoval dátum prvého podania DVD nosičov na súd t. j. 31. 3. 2006,   preto   prijatím   návrhov   cez   podateľnu   s   určitým   časovým   oneskorením nedochádza k poškodeniu práv navrhovateľa. Treba však konštatovať, že prijaté návrhy obsahujú   viaceré   procesné   nedostatky   (nesprávne   uvedené   mená   a   adresy   odporcov, neúplné listinné doklady - bez dátumov a podpisov) a sú bez zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené súd musí najskôr postupom podľa § 43 ods. 1 OSP odstraňovať nedostatky podaní a musí sa tiež zaoberať tým, že medzičasom došlo k pozastaveniu výkonu advokátskej činnosti právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. M. P. podľa § 8 ods. 2 písm. b) zák. č. 586/2003 Z. z. a k zmene názvu a sídla navrhovateľa. Vzhľadom na veľký počet podaní (takmer jeden celoročný nápad do oddelenia Ro na OS v Nitre) a nedostatočnú pripravenosť návrhov, je zrejmé, že postup v týchto veciach bude časovo náročnejší a vôbec nie je možné predpokladať, kedy by mohli byť ukončené.

Namietame tvrdenie navrhovateľa, že súd neakceptoval návrhy podané elektronicky. Podania navrhovateľa, ktoré boli súdu doručené na 2 ks DVD označených OS080 N. 001 a OS080 N. 002, boli akceptované a súd ich aj prevzal, avšak prostredníctvom elektronickej podateľne   boli   prijaté   až   po   zabezpečení   technickej   pripravenosti   zápisu   podaní podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   v   aplikácii   „podateľňa – registre“ nainštalovaním softvéru „Q Sing“ pre overenie elektronického podpisu. V súčasnej dobe sa o   prijatých   návrhoch   riadne   koná   a   tak   namietané   porušenie   základného   práva sťažovateľa už netrvá.

Za   zásah   do   práv   a   slobôd   sťažovateľa,   spôsobený   nemožnosťou   prijať   podania v elektronickej podobe sa Okresný súd v Nitre necíti byť zodpovedný, pretože okresný súd nebol schopný a ani oprávnený samostatne si zabezpečiť vlastnú elektronickú podateľňu spĺňajúcu   požiadavky   pre   prijímanie   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami podpísaných   so   zaručeným   elektronickým   podpisom   v   zmysle   zák.   č.   215/2002   Z.   z. V nadväznosti na zmenu § 42 ods. 1 OSP, ktorá umožnila robiť podanie aj elektronickými prostriedkami, táto povinnosť vyplývala Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré napokon aj zabezpečilo technickú pripravenosť na prijímanie podaní elektronickými prostriedkami   podpísané   ZEP,   nainštalovaním   softvéru   „Q   Sing“   pre   overenie elektronického podpisu na všetkých súdoch v Slovenskej republike. Dovtedy však nielen na Okresnom súde v Nitre, ale aj na všetkých ostatných súdoch na Slovensku pretrvával rovnaký stav.»

K vyjadreniu   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaujal   právny zástupca sťažovateľky stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. apríla 2008. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

«V danom konaní vedenom pod sp. zn.: II. ÚS 65/08 sťažovateľ namieta postup súdu vo vzťahu k podaniu zo dňa 24. 07. 2006. Obsahom tohto podania boli návrhy, ktoré nie sú totožné s návrhmi podanými dňa 31. 3. 2006 a 19. 10. 2006. Dôkazom je obsah DVD nosičov,   ktoré   sme   predložili   spolu   s podanou   sťažnosťou.   Ľahká   komparácia   náhodne vybraného návrhu s návrhmi, ktoré má k dispozícii porušovateľ (pretože si ponechal DVD nosiče   podané   dňa   19.   10.   2006)   spoľahlivo   preukáže   rozdielnosť.   Nesedí   ani   počet podaných návrhov – 974 návrhov oproti 1380 návrhom...

Porušovateľ vo svojom vyjadrení potvrdil, že bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k začatiu občianskeho súdneho konania vrátil sťažovateľovi DVD nosič obsahujúci návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Táto skutočnosť sama o sebe zakladá porušenie práva na prístup k súdu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu... Návrhy, ktoré sú podľa tvrdenia porušovateľa spracovávané, nie sú tie, ktoré boli podané   dňa   24.   07.   2006.   Návrhy,   ktoré   boli   obsahom   podania   zo   dňa   24.   07.   2006 doposiaľ neboli prijaté... Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že sťažovateľ doposiaľ nevie   o žiadnom   procesnom   úkone   porušovateľa,   ktorý   by   bol   vykonaný   vo   vzťahu k podaniam zo dňa 19. 10. 2006...

Sťažovateľ   podal   na   Okresný   súd   Nitra   návrhy   spĺňajúce   zákonom   stanovené podmienky   a legitímne   očakával,   že   dôjde   k ich   prijatiu   a následnému   deklaratórnemu rozhodnutiu. Jeho očakávania sa nenaplnilo. Následok v podobe nastolenia stavu neistoty a nespravodlivosti   je   o to   závažnejší,   že   Okresný   súd   Nitra   neprijal   ani   len   jeden z podaných návrhov. Opakovane tak spochybnil právne postavenie sťažovateľa a zasiahol do jeho právneho statusu porušením ústavnej hodnoty - základného práva.

Procesným   pochybením   došlo   k   „strate   šancí“   sťažovateľa   pred   vnútroštátnym súdom. Strata nastala vo vzťahu ku každému podanému návrhu, t. j. ku každému konaniu ktoré sa nezačalo a ktorého výsledkom malo byť deklaratórne rozhodnutie o majetkovom práve   sťažovateľa   a   tomu   zodpovedajúcej   povinnosti   žalovaného   dlžníka.   Požadované primerané   finančné   zadosťučinenie   predstavuje   morálnu   náhradu   za   „stratu   šancí“ sťažovateľa...

Sťažovateľ   podanými   návrhmi   žiadal   o rozhodnutia,   ktorými   by   bola   žalovaným dlžníkom uložená povinnosť zaplatiť dlhy v objektívnej výške. Neprijatím návrhov došlo vo vzťahu k majetkovým právam sťažovateľa k premlčaniu. Premlčanie spôsobilo, že ani pozitívne   rozhodnutie   ústavného   súdu   nebude   môcť   kompenzovať   porušenie   práva na prístup   k súdu.   Napĺňa   sa   tak   jedno   zo   základných   kritérií   rozhodovania   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia...»

Právny   zástupca   sťažovateľky   podaním   z   8.   júla   2008   doručeným   15.   júla 2008 upozornil, že ku dňu tohto podania sú premlčané všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré   si   sťažovateľka   uplatnila   podaním   urobeným   elektronickými   prostriedkami podpísaným   zaručeným   elektronickým   podpisom   na   okresnom   súde.   V tejto   súvislosti uviedol: „Naplnila sa tak obava sťažovateľa o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok. V tejto rovine sa javí postup ústavného súdu v zmysle článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   a ust.   §   56   ods.   4   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   ako   jediný   správny a spravodlivý.“

Na ústnom pojednávaní 14. októbra 2008 sa zúčastnili za sťažovateľku jej právny zástupca   JUDr.   J.   F.   a predseda   predstavenstva   JUDr.   D.   P.,   ktorí   poukázali   na   to, že okresný súd vo veci návrhov z 24. júla 2006 dosiaľ riadne nekoná. V ďalšom vyjadrení zotrval právny zástupca sťažovateľky na doterajších stanoviskách a žiadal, aby ústavný súd rozhodol v súlade s petitom formulovaným v sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   sa   listom   z 19.   septembra   2008   ospravedlnil   z neúčasti na ústnom pojednávaní a vyslovil súhlas s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (práva na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu neprijatím jej podania   z   24. júla 2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na uvedené stanoviská účastníkov konania a namietaný postup okresného súdu   sa ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sústredil na posúdenie otázky, či postup okresného súdu, ktorým neprijal podanie sťažovateľky   uskutočnené   elektronickou   formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom   z   dôvodu   nedostatočného   technického   vybavenia   tohto   súdu,   mohol v konkrétnych   okolnostiach   predmetnej   veci   znamenať   porušenie   jej   základného   práva podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru.   Ústavný   súd   zároveň poznamenal, že sťažovateľkou tvrdené porušenie jej označených práv postupom okresného súdu   posudzoval   len   v rozsahu,   v akom   bola   sťažnosť   sťažovateľky   prijatá   na   ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 65/08-72 zo 7. februára 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   v znení   novelizácie   uskutočnenej   čl.   III   zákona o elektronickom podpise účinnej od 1. mája 2002 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa   §   132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov pri prijímaní podaní urobených elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podľa   §   6   ods.   1   vyhlášky   Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z.   z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku v znení neskorších predpisov ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva   zaručený   elektronický   podpis,   zriaďuje   elektronickú   podateľňu   na   prijímanie, odosielanie, overovanie, potvrdzovanie a spracovanie elektronických dokumentov v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, alebo s inými orgánmi verejnej moci a orgánmi verejnej správy.

Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom sa možno domáhať jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu   zodpovedá   povinnosť všeobecného   súdu   o veci   konať a rozhodnúť (I.   ÚS   62/97, II. ÚS   26/96).   K porušeniu   základného práva na súdnu   ochranu   by došlo   vtedy,   pokiaľ by komukoľvek   bola   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   pokiaľ   by   súd   odmietol   konať   a rozhodovať   o podanom   návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu   „...   konať   iba   na   základe   ústavy,   v jej   medziach   a v rozsahu   a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, uvedeného v čl. 2 ods. 2 ústavy možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade   okresný   súd,   neurobí,   dopustí   sa   neprípustného   zásahu   do   základných   práv dotknutej   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorým   treba   priznať   ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, doručeného okresnému súdu 26. júla 2006, k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a z vyjadrení účastníkov   konania   má   ústavný   súd   za   preukázané,   že   okresný   súd   dosiaľ   neprijal prostredníctvom   elektronickej podateľne návrhy sťažovateľky, ktoré doručila okresnému súdu 26. júla 2006 na 2 kusoch DVD nosičov, a v týchto veciach nekoná, bolo v záujme účinnej ochrany práv sťažovateľky, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením   jej   označených   práv. Ústavný súd preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru k zásade prednosti ústavne konformného výkladu, ktorú sú povinné vo svojej rozhodovacej činnosti uplatňovať   všetky   štátne   orgány,   vrátane   všeobecných   súdov.   Zo   zásady   ústavne konformného   výkladu   vyplýva   tiež   požiadavka,   aby   v prípadoch,   ak   pri   uplatnení štandardných   metód výkladu   prichádzajú do   úvahy rôzne výklady   súvisiacich   právnych noriem,   bol   uprednostnený   ten,   ktorý   zabezpečí   plnohodnotnú,   resp.   plnohodnotnejšiu realizáciu   ústavou   garantovaných   práv   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy   v prospech   realizácie   ústavou   (a   tiež   medzinárodnými   zmluvami)   garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06). V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom   na   začatie   konania,   a pritom   musí   zabezpečiť   zachovanie   jeho   právnych účinkov ku dňu jeho podania, a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods.   1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala   o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   10   000   Sk „... za   každé   jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a   nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky“,   t.   j.   za   každý okresným súdom neprijatý návrh na vydanie platobného rozkazu. Požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia zdôraznila aj tvrdením, že „neprijatím návrhov došlo vo vzťahu k majetkovým právam sťažovateľa k premlčaniu“ a „ani pozitívne rozhodnutie ústavného súdu nebude môcť kompenzovať porušenie práva na prístup súdu“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   samotné deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný súd   opätovne   v danej   veci   konal   (bod   2   výroku   nálezu),   ktorým   sa   garantuje, že práva uplatnené   podaním   z   24. júla 2006   zostanú   sťažovateľke   zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom   domáhať sa   práv uvedených   v jej   žalobnom   návrhu   -   podaní z 24. júla 2006 urobenom   elektronickými   prostriedkami   a podpísanom   zaručeným   elektronickým podpisom, čím sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto v tejto časti jej návrhu nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal   z   toho,   že   sťažovateľku   zastupoval   advokát   JUDr. M.   P.   a 18.   marca   2008 advokát   JUDr.   J.   F.   oznámil,   že   prevzal   zastupovanie   sťažovateľky   (splnomocnenie z 1. marca 2008).

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľky za právne zastupovanie advokátom   JUDr.   M.   P.   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej služby boli pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky vykonané v roku 2006. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk, čo spolu s režijným paušálom 2-krát 164 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH (19 % z 5 788 Sk, osvedčenie z 31. mája 2006) predstavuje sumu 6 887,72 Sk. Podania JUDr. P. doručené ústavnému súdu 27. októbra 2006 a 25. januára 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 31. marca 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)   vyhlášky,   pričom   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a teda za každý úkon po 3 176 Sk a režijný paušál po 190 Sk a DPH (19 % z 6 732 Sk), čo spolu predstavuje sumu   8 011,08 Sk.   Podania   právneho   zástupcu   sťažovateľky   doručené   ústavnému   súdu 28. marca 2008, 4.   apríla 2008, 6. mája 2008 a 15. júla 2008 nevyhodnotil   ústavný súd vzhľadom na ich obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Odmenu za účasť právneho zástupcu sťažovateľky na ústnom pojednávaní konanom 14.   októbra   2008   vrátane   náhrady   hotových   výdavkov   ústavný   súd   nepriznal,   pretože na predmetnom pojednávaní neboli prednesené žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, a v danej veci rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov, t. j. sťažnosti, z pripojených písomností a písomných vyjadrení účastníkov konania (m. m. I. ÚS 41/03, IV. ÚS 233/03, IV. ÚS 88/05, III. ÚS 7/07).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátov JUDr. M. P. a JUDr. J. F. tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008